Hranica pozemku: Definícia a význam v slovenskom práve a katastri nehnuteľností

Hranica pozemku je základný pojem v oblasti pozemkového práva a katastra nehnuteľností. Určuje rozsah vlastníckeho práva a má zásadný význam pre právne vzťahy k nehnuteľnostiam. V tomto článku sa podrobne pozrieme na definíciu hranice pozemku, jej určovanie, význam v katastri nehnuteľností a rozdiely medzi rôznymi typmi parciel.

Definícia pozemku a jeho hranice

Pozemok je časť zemského povrchu, ktorá je oddelená od susedných častí:

  • Hranicou územnej správnej jednotky
  • Hranicou katastrálneho územia
  • Hranicou zastavaného územia obce
  • Hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti
  • Hranicou držby
  • Hranicou druhu pozemku
  • Rozhraním spôsobu využívania pozemku

Hranicu pozemku tvoria spojnice lomových bodov. Lomový bod je bod, v ktorom sa hranica láme. Za hranicu susedných pozemkov, ktorá je vymedzená vlastníckym právom, sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a nie je medzi nimi sporná.

Geometrické určenie nehnuteľností

Geometrické určenie nehnuteľnosti znamená vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami v katastrálnej mape, mape určeného operátu alebo v súbore číselných údajov jednej z týchto máp. Ide o definovanie hraníc v zobrazovacom systéme.

Kataster nehnuteľností a jeho význam

Kataster nehnuteľností je informačný systém, ktorý obsahuje zoznam nehnuteľností, ich popis a údaje o ich geometrickom a polohovom určení. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, ako sú vlastnícke právo, záložné právo, vecné bremeno, predkupné právo (ak má mať účinky vecného práva), práva vyplývajúce zo správy majetku štátu, obcí, VÚC a nájomné práva k pozemkom (ak trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov).

Prečítajte si tiež: Vplyv majetku na opatrovateľský príspevok

Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území. Katastrálny operát je verejný, čo znamená, že každý má právo doň nahliadnuť a robiť si z neho výpisy alebo náčrty. Zakázané je zverejňovanie rodného čísla a ceny poľnohospodárskej a lesnej pôdy.

Súčasť katastra nehnuteľností

Kataster nehnuteľností pozostáva z:

  • Súboru popisných informácií (listy vlastníctva, zbierka listín, pozemkové knihy)
  • Súboru geodetických informácií
  • Dokumentácie o evidovaných pozemkoch, stavbách a katastrálnych územiach

Verejnosť katastrálneho operátu a zbierky listín

Katastrálny operát je verejný, čo umožňuje každému robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Na druhej strane, verejnosť zbierky listín je obmedzená a prístup k nej majú len vlastníci, oprávnené osoby, osoby vykonávajúce geodetické činnosti pre pozemkové úpravy, osoby vyhotovujúce geometrické plány alebo osoby zaoberajúce sa znaleckou činnosťou.

Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra

Údaje katastra, ako sú údaje o prácach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, druh pozemku, výmera, geometrické určenie nehnuteľnosti a katastrálneho územia, sú hodnoverné a záväzné.

Parcela: Geometrické a polohové určenie pozemku

Parcela je geometrické a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. Jednoducho povedané, parcela je pozemok zobrazený na mape alebo v geometrickom pláne, pričom jeho zobrazeniu predchádza geometrické a polohové určenie. Výmera parcely je vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre.

Prečítajte si tiež: Spodná hranica dôchodku

Identifikácia parcely

Identifikácia parcely je porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra.

Druhy parciel: Register C a Register E

V katastri nehnuteľností rozlišujeme dva základné typy parciel: parcely registra C a parcely registra E.

Parcela registra C (CKN parcela)

Parcela registra C je parcela, ktorej hranice sú v teréne viditeľné a zobrazené na katastrálnej mape. Register C pokrýva celé katastrálne územie, čo znamená, že každý pozemok je obsiahnutý v nejakej CKN parcele. Hranice parciel registra C sú určené vlastníckou hranicou (plot, hraničné značky), hranicou druhu pozemku (orná pôda, záhrada, zastavaná plocha), hranicou spôsobu využívania pozemku (dvor, dom) alebo administratívnou hranicou.

Parcela registra E (EKN parcela)

Parcela registra E je parcela zapísaná v katastri, ale jej hranice nie sú v teréne viditeľné. Parcely registra E sú evidované na mape určeného operátu a na rozdiel od CKN parciel nepokrývajú celé katastrálne územie. Každá EKN parcela je vždy obsiahnutá v nejakej CKN parcele.

Rozdiely medzi parcelami registra C a E

Hlavné rozdiely medzi parcelami registra C a E sú:

Prečítajte si tiež: Návrh a dopady stropu dôchodkového veku

  • Viditeľnosť hraníc: Hranice parciel registra C sú v teréne viditeľné, zatiaľ čo hranice parciel registra E nie sú v teréne viditeľné.
  • Pokrytie územia: Register C pokrýva celé katastrálne územie, zatiaľ čo parcely registra E nepokrývajú celé katastrálne územie.
  • Právna záväznosť druhu pozemku: V prípade parciel registra C je druh pozemku právne záväzný, zatiaľ čo v prípade parciel registra E nie je druh pozemku právne záväzný.
  • Pôvod: Parcely registra E pochádzajú zo starších mapových podkladov a často nezodpovedajú presnej realite, pretože neboli digitalizované alebo presne geodeticky zamerané.
  • Vlastníctvo: Nie každá parcela registra „C“ má založený list vlastníctva.

Vznik parciel registra E

Parcely registra E vznikali najmä v období kolektivizácie, keď boli malé pozemky zlučované do veľkých lánov obhospodarovaných JRD (jednotné roľnícke družstvá). Po roku 1989 a páde komunistického režimu dochádza k obnove súkromného vlastníctva. Navrátenie vlastníctva k pozemkom sa tým pádom realizovalo zápisom a zákresom do veľkých už vtedy existujúcich parciel registra „C“.

Riešenie problémov s parcelami registra E

Ak ste vlastníkom parcely registra E a chcete zistiť jej presnú polohu, je potrebné si ju nechať geodetom vytýčiť, prípadne je potrebné vyhotoviť geometrický plán na obnovu pôvodných parciel. Parcely registra E sú zapisované do listov vlastníctva prostredníctvom registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).

Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP)

ROEP je zápis pozemkov a vlastníckych práv k nim na list vlastníctva v katastri nehnuteľností. Takéto pozemky boli do zápisu registra evidované iba v určenom operáte (napríklad v pozemkovej knihe) alebo v iných listinách. ROEP vyhotovujú súkromné geodetické firmy v súčinnosti s orgánmi štátnej správy a samosprávy vo vybraných katastrálnych územiach.

Cieľ ROEP

Cieľom ROEP je zistenie všetkých dostupných údajov a právnych vzťahoch k jednotlivým pozemkom pri ich navrátení pôvodným vlastníkom. Na základe týchto právnych skutočností dochádza ku schváleniu ROEP a premietnutiu vlastníckych práv k pozemkom do katastra nehnuteľností.

Postup pri ROEP

  1. Zistenie údajov: Komisia sústredí všetky údaje o pozemkoch v katastrálnom území vrátane právnych vzťahov k nim.
  2. Návrh registra: Spracovateľ registra predloží Návrh registra na verejné nahliadnutie v lehote 30 dní v obci, vlastníkom doručí výpis pre pozemky v ich vlastníctve.
  3. Námietky: Námietky voči návrhu sa predkladajú komisii, ktorá ich posúdi a správny orgán vydá o nich rozhodnutie.
  4. Schválenie registra: Ak sú vyriešené všetky námietky, správny orgán register ROEP schváli.
  5. Zápis do katastra: Výsledkom je písomná a grafická časť údajov, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva ako parcely registra E katastra.

Práva vlastníkov parciel registra E

Vlastníci parciel registra E majú právo:

  • Nechať si pozemok vytýčiť geodetom.
  • Vysporiadať a previesť pozemok do registra C katastra (na tento účel slúži geometrický plán na obnovenie pôvodných pozemkov).
  • Preukázať svoje vlastnícke práva, ak sú vedení ako nezistení vlastníci.

Geometrický plán

Geometrický plán (GP) je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú ich rozdelením alebo zlúčením a vyjadruje stav nehnuteľností a práv, ktoré sa viažu k nehnuteľnostiam pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. GP úradne overuje kataster a je technickým podkladom na právne úkony, vykonávanie zmien v katastri a obnovenie lomových bodov hraníc pozemkov v teréne vytyčovaním.

Vytyčovanie hraníc pozemkov

Vytyčovanie hraníc pozemkov je geodetický úkon, ktorým sa v teréne vyznačí poloha lomových bodov hranice pozemku. K vytýčeniu hraníc pozemku sú zavolaní vlastníci predmetných pozemkov alebo iné oprávnené osoby, ktorí sa oboznámia s priebehom vytýčenej hranice. Vytýčenú hranicu pozemku trvalo označia vlastníci pozemkov do 30 dní od vytýčenia hranice pozemku.

Vzťah parcely a pozemku

Vzťah medzi parcelou a pozemkom nie je vždy jednoznačný. Parcela môže, ale nemusí predstavovať jeden pozemok. Môže byť jedna parcela zložená z viacerých pozemkov alebo parcela môže zahŕňať viac ako jeden pozemok alebo len časť jedného. Často sa to stáva preto, lebo v minulosti sa katastrálne mapy zameriavali skôr na hranice užívania ako na vlastníctvo.

Intravilán a Extravilán

Intravilán predstavuje zastavané územie obce, teda časti, ktoré sú určené na bývanie, občiansku vybavenosť a rozvoj. Extravilán je územie mimo zastavaného územia obce, zvyčajne tvorené poľnohospodárskymi, lesnými alebo rekreačnými pozemkami.

tags: #hranica #pozemku #definícia #a #význam