
Hranica pozemku je základný pojem v oblasti pozemkového práva a katastra nehnuteľností. Určuje rozsah vlastníckeho práva a má zásadný význam pre právne vzťahy k nehnuteľnostiam. V tomto článku sa podrobne pozrieme na definíciu hranice pozemku, jej určovanie, význam v katastri nehnuteľností a rozdiely medzi rôznymi typmi parciel.
Pozemok je časť zemského povrchu, ktorá je oddelená od susedných častí:
Hranicu pozemku tvoria spojnice lomových bodov. Lomový bod je bod, v ktorom sa hranica láme. Za hranicu susedných pozemkov, ktorá je vymedzená vlastníckym právom, sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a nie je medzi nimi sporná.
Geometrické určenie nehnuteľnosti znamená vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami v katastrálnej mape, mape určeného operátu alebo v súbore číselných údajov jednej z týchto máp. Ide o definovanie hraníc v zobrazovacom systéme.
Kataster nehnuteľností je informačný systém, ktorý obsahuje zoznam nehnuteľností, ich popis a údaje o ich geometrickom a polohovom určení. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, ako sú vlastnícke právo, záložné právo, vecné bremeno, predkupné právo (ak má mať účinky vecného práva), práva vyplývajúce zo správy majetku štátu, obcí, VÚC a nájomné práva k pozemkom (ak trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov).
Prečítajte si tiež: Vplyv majetku na opatrovateľský príspevok
Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území. Katastrálny operát je verejný, čo znamená, že každý má právo doň nahliadnuť a robiť si z neho výpisy alebo náčrty. Zakázané je zverejňovanie rodného čísla a ceny poľnohospodárskej a lesnej pôdy.
Kataster nehnuteľností pozostáva z:
Katastrálny operát je verejný, čo umožňuje každému robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Na druhej strane, verejnosť zbierky listín je obmedzená a prístup k nej majú len vlastníci, oprávnené osoby, osoby vykonávajúce geodetické činnosti pre pozemkové úpravy, osoby vyhotovujúce geometrické plány alebo osoby zaoberajúce sa znaleckou činnosťou.
Údaje katastra, ako sú údaje o prácach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, druh pozemku, výmera, geometrické určenie nehnuteľnosti a katastrálneho územia, sú hodnoverné a záväzné.
Parcela je geometrické a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. Jednoducho povedané, parcela je pozemok zobrazený na mape alebo v geometrickom pláne, pričom jeho zobrazeniu predchádza geometrické a polohové určenie. Výmera parcely je vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre.
Prečítajte si tiež: Spodná hranica dôchodku
Identifikácia parcely je porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra.
V katastri nehnuteľností rozlišujeme dva základné typy parciel: parcely registra C a parcely registra E.
Parcela registra C je parcela, ktorej hranice sú v teréne viditeľné a zobrazené na katastrálnej mape. Register C pokrýva celé katastrálne územie, čo znamená, že každý pozemok je obsiahnutý v nejakej CKN parcele. Hranice parciel registra C sú určené vlastníckou hranicou (plot, hraničné značky), hranicou druhu pozemku (orná pôda, záhrada, zastavaná plocha), hranicou spôsobu využívania pozemku (dvor, dom) alebo administratívnou hranicou.
Parcela registra E je parcela zapísaná v katastri, ale jej hranice nie sú v teréne viditeľné. Parcely registra E sú evidované na mape určeného operátu a na rozdiel od CKN parciel nepokrývajú celé katastrálne územie. Každá EKN parcela je vždy obsiahnutá v nejakej CKN parcele.
Hlavné rozdiely medzi parcelami registra C a E sú:
Prečítajte si tiež: Návrh a dopady stropu dôchodkového veku
Parcely registra E vznikali najmä v období kolektivizácie, keď boli malé pozemky zlučované do veľkých lánov obhospodarovaných JRD (jednotné roľnícke družstvá). Po roku 1989 a páde komunistického režimu dochádza k obnove súkromného vlastníctva. Navrátenie vlastníctva k pozemkom sa tým pádom realizovalo zápisom a zákresom do veľkých už vtedy existujúcich parciel registra „C“.
Ak ste vlastníkom parcely registra E a chcete zistiť jej presnú polohu, je potrebné si ju nechať geodetom vytýčiť, prípadne je potrebné vyhotoviť geometrický plán na obnovu pôvodných parciel. Parcely registra E sú zapisované do listov vlastníctva prostredníctvom registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).
ROEP je zápis pozemkov a vlastníckych práv k nim na list vlastníctva v katastri nehnuteľností. Takéto pozemky boli do zápisu registra evidované iba v určenom operáte (napríklad v pozemkovej knihe) alebo v iných listinách. ROEP vyhotovujú súkromné geodetické firmy v súčinnosti s orgánmi štátnej správy a samosprávy vo vybraných katastrálnych územiach.
Cieľom ROEP je zistenie všetkých dostupných údajov a právnych vzťahoch k jednotlivým pozemkom pri ich navrátení pôvodným vlastníkom. Na základe týchto právnych skutočností dochádza ku schváleniu ROEP a premietnutiu vlastníckych práv k pozemkom do katastra nehnuteľností.
Vlastníci parciel registra E majú právo:
Geometrický plán (GP) je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú ich rozdelením alebo zlúčením a vyjadruje stav nehnuteľností a práv, ktoré sa viažu k nehnuteľnostiam pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. GP úradne overuje kataster a je technickým podkladom na právne úkony, vykonávanie zmien v katastri a obnovenie lomových bodov hraníc pozemkov v teréne vytyčovaním.
Vytyčovanie hraníc pozemkov je geodetický úkon, ktorým sa v teréne vyznačí poloha lomových bodov hranice pozemku. K vytýčeniu hraníc pozemku sú zavolaní vlastníci predmetných pozemkov alebo iné oprávnené osoby, ktorí sa oboznámia s priebehom vytýčenej hranice. Vytýčenú hranicu pozemku trvalo označia vlastníci pozemkov do 30 dní od vytýčenia hranice pozemku.
Vzťah medzi parcelou a pozemkom nie je vždy jednoznačný. Parcela môže, ale nemusí predstavovať jeden pozemok. Môže byť jedna parcela zložená z viacerých pozemkov alebo parcela môže zahŕňať viac ako jeden pozemok alebo len časť jedného. Často sa to stáva preto, lebo v minulosti sa katastrálne mapy zameriavali skôr na hranice užívania ako na vlastníctvo.
Intravilán predstavuje zastavané územie obce, teda časti, ktoré sú určené na bývanie, občiansku vybavenosť a rozvoj. Extravilán je územie mimo zastavaného územia obce, zvyčajne tvorené poľnohospodárskymi, lesnými alebo rekreačnými pozemkami.