
Vzdelávacie inštitúcie, rovnako ako iné organizácie, fungujú na základe interných predpisov, ktoré upravujú rôzne aspekty ich činnosti. Tieto predpisy, hoci nie sú právnymi normami v pravom zmysle slova, zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní plynulého chodu školy, ochrane práv zamestnancov a žiakov a napĺňaní zákonných povinností. Medzi oblasťami, ktoré interné predpisy škôl často upravujú, patrí aj poskytovanie príspevku na rekreáciu zamestnancom.
Vnútorné predpisy sú pre organizáciu a riadenie práce, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ďalšie aspekty spojené so vzťahmi so zamestnancami v podstate nevyhnutné. Zamestnávatelia ich vydávajú pod rôznymi označeniami. Na ich označenie dosiaľ nebol záväzne stanovený zjednocujúci všeobecný pojem. V aplikačnej praxi sa tieto dokumenty najčastejšie označujú pojmom vnútorné predpisy, ktorý aj keď dosiaľ nebol oficiálne uznaný, je výstižný a jeho používanie sa ustálilo.
Slovenská legislatíva sa venuje vnútorným predpisom viac-menej okrajovo a útržkovite. Veľmi stručne sa im venuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), a to konkrétne jednému druhu - pracovnému poriadku. Jeho obsah neupravuje podrobne, stručne vymedzuje postup jeho vydávania. Právne predpisy neupravujú všeobecne ich tvorbu a ani podmienky ich vydávania.
Zamestnávateľovi vzniká potreba vydávať vnútorné predpisy z viacerých dôvodov. Niekedy mu ich tvorbu ukladá zákon, vtedy je ich vydávanie povinné. Zamestnávateľ je ich oprávnený vydávať aj z vlastnej iniciatívy na základe dispozičnej právomoci danej Zákonníkom práce. Ich tvorbu teda možno vyvodzovať na základe potrieb úpravy praxe zamestnávateľa za podmienky, že to umožňuje zákon alebo pri nutnosti vyplnenia medzier v právnych predpisoch. Zamestnávateľ ňou obvykle rozvádza a spresňuje zamestnancom všeobecné pravidlá (najmä povinnosti) ustanovené právnymi predpismi. Všeobecnosť spočíva v miere abstraktnosti pravidiel. Ak je vysoká, právny predpis sa stáva neurčitý a dosť nezrozumiteľný. Hranicu neprípustnej abstraktnosti predstavuje taká neurčitosť pravidiel, z ktorých už nie je jasný význam právneho textu a ku jeho pochopeniu by bol adresát predpisu nútený vyhľadať odbornú právnu pomoc. Základným znakom textu každého normatívneho predpisu je zrozumiteľnosť. Ďalšími vlastnosťami sú jednoznačnosť, konkrétnosť a istá miera (nie vysoká) všeobecnosti.
Pojem vnútropodnikový znamená, že tieto akty smerujú do vnútra organizačnej štruktúry. Ich pôsobnosť je obmedzená len na zamestnancov toho zamestnávateľa, ktorý ich vydal. Majú zásadne interný charakter, nie sú verejne prístupné, spôsob ich zverejnenia a vynútiteľnosť ich dodržiavania je v kompetencii zamestnávateľa. Obsah vnútorných predpisov nesmie byť v rozpore s právnymi predpismi, inak sú neplatné. Pokiaľ ide o predmet úpravy, vnútorné predpisy zamestnávateľa môžu upravovať všetko, čo nie je zákonom zakázané, alebo z povahy zákonných ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Vnútorný predpis nie je možné vydať pre oblasť, ktorú právny predpis upravuje jednoznačne a nezmeniteľne, t.j. Aj keď sa vnútorné normy charakteristickými znakmi podobajú právnym normám, nie sú vnútorné predpisy právnymi predpismi, nie sú súčasťou právneho poriadku, ale ho významne dopĺňajú. S právnymi predpismi majú spoločné to, že obsahujú tiež pravidlá, ktoré sú vymedzené všeobecne, t.j. druhovými znakmi, nie individuálnymi znakmi. Okrem istej miery všeobecnosti sú charakteristickými znakmi vnútorných predpisov zrozumiteľnosť, konkrétnosť a jednoznačnosť.
Prečítajte si tiež: Vzor interného predpisu: Príspevok na rekreáciu
Pre pracovné právo je špecifické to, že za osobitný prameň práva je považovaný aj vnútorný predpis zamestnávateľa, ak má zmiešaný charakter, t.j. má normatívnu povahu a súčasne je aj právnym úkonom. Jeho právna povaha sa však častejšie blíži ku charakteristike normatívneho aktu ako ku právneho úkonu. Ak má len normatívnu povahu, nie je prameňom práva, je označovaný ako jednostranný akt riadenia zamestnávateľa. Vnútornými predpismi sú aj jednostranné akty riadenia s normatívnou povahou, ktoré sú hromadné (teda nie individuálne) a majú písomnú formu.
Medzi ďalšie interné smernice a predpisy, ktoré školy bežne vydávajú, patria napríklad:
Podmienky poskytovania príspevku na rekreáciu zamestnancom upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v ustanovení § 152a. Ustanovenia Zákonníka práce vrátane ustanovenia § 152a sa vzťahujú aj na zamestnávateľov v školstve, na školy a školské zariadenia.
Podľa §152a Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Pre posudzovanie počtu zamestnancov je dôležitý priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Zákonník práce umožňuje aj zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, poskytovať príspevok na rekreáciu, a to za tých istých legislatívnych podmienok ako u zamestnávateľa zamestnávajúceho viac ako 49 zamestnancov. Podmienky v žiadnom prípade meniť nemôže. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu pre zamestnanca sa posudzuje k dňu začatia rekreácie.
Príspevok na rekreáciu podľa §152a Zákonníka práce možno poskytnúť len zamestnancom, ktorých pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Škola poskytne príspevok na rekreáciu len zamestnancom v pracovnom pomere a nie zamestnancom vykonávajúcim prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Príspevok na rekreáciu je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Prečítajte si tiež: Predpis klientskeho príspevku: detailný pohľad
Škola môže rozhodnúť, v akej forme bude poskytovať príspevok na rekreáciu zamestnancovi, či prostredníctvom rekreačného poukazu alebo na základe preukázania oprávnených výdavkov zo strany zamestnanca. Zamestnanec školy musí preukázať oprávnené výdavky v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie. Lehota nemôže byť zo strany školy skrátená. Je dôležité, aby škola upozornila zamestnancov, že účtovné doklady musia byť vydané na ich mená. Ak si zamestnanec rezervuje a aj zaplatí rekreáciu vopred a požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu ešte pred nástupom na rekreáciu, na základe uhradenej faktúry, zamestnávateľ mu poskytne príspevok na rekreáciu až po skončení rekreácie.
Rekreačný poukaz podľa § 27a zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu je osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky, vydávaný limitovaným poskytovateľom podľa osobitného predpisu. Vydáva sa pre fyzickú osobu a je neprenosný. Možno ho použiť výlučne v Slovenskej republike, u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s limitovaným poskytovateľom podľa osobitného predpisu vydávajúcim rekreačný poukaz. Rekreačný poukaz slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa § 152a ods.
Pre lepšiu predstavu o tom, ako môže interná smernica školy upravovať príspevok na rekreáciu, uvádzame niekoľko vzorových ustanovení:
Okrem príspevku na rekreáciu môžu interné predpisy škôl upravovať aj ďalšie oblasti súvisiace so sociálnym zabezpečením zamestnancov, ako napríklad:
Okrem vyššie uvedených oblastí, interné predpisy škôl často upravujú aj ďalšie dôležité aspekty fungovania školy, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Fungovanie Denného Stacionára
Interné predpisy môžu upravovať aj postupy pri vykonávaní zrážok zo mzdy zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať. Dôležité je, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola písomná a v osobitnej listine. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce.
Špecifickou formou zamestnávania je dohoda o brigádnickej práci študentov. Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia.
V súvislosti s administratívnymi postupmi je dôležité venovať pozornosť aj možnostiam použitia elektronického podpisu. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je tento urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
V dnešnej dobe je dôležité venovať pozornosť aj duševnému zdraviu študentov. Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave spustila prvú Akademickú poradňu - psychologické konzultácie a poradenstvo v oblasti osobného rastu študentov. Poradenstvo má charakter konzultácií, ktoré sa týkajú rôznych oblastí osobného rastu a duševného zdravia. Psychologická poradňa bude k dispozícii študentom medicíny bezplatne s cieľom zmierniť stres, zlepšiť duševné prežívanie a zvládnuť akademické nároky.