
Invalidný dôchodok predstavuje finančnú podporu pre osoby, ktorých zdravotný stav im znemožňuje vykonávať zárobkovú činnosť. Jeho cieľom je aspoň čiastočne kompenzovať stratu príjmu, ktorý by mohli dosiahnuť, ak by boli zdraví. Slovenská legislatíva umožňuje poberateľom invalidného dôchodku pracovať bez ohľadu na mieru poklesu ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Osoba sa považuje za invalidnú, ak jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je definovaný ako stav, ktorý podľa lekárskej vedy trvá alebo má trvať dlhšie ako jeden rok.
Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby, ktorá trvá menej ako rok, ak existuje predpoklad, že po jej ukončení bude osoba opäť schopná pracovať. V takomto prípade má pacient nárok na nemocenské dávky, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. Ak zhoršenie zdravotného stavu presahuje jeden rok, žiadosť o invalidný dôchodok je možné podať aj počas trvania práceneschopnosti.
Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne posudzuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Túto mieru je možné navýšiť maximálne o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje schopnosť pracovať. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
Pri pacientoch s poruchami imunity sa uplatňuje tzv. všeobecné posudkové hľadisko, ktoré zohľadňuje vplyv komplikácií vzniknutých ako dôsledok porúch imunity na celkovú telesnú výkonnosť človeka. Z tabuľky v prílohe zákona vyplýva, že pacient s primárnou imunodeficienciou môže byť uznaný za invalidného iba v prípade, ak je výkonnosť jeho organizmu "ťažkým" spôsobom obmedzená. "Podstatné" zníženie celkovej výkonnosti organizmu, ohodnotené na 20 - 30 %, nestačí. Zákon však nešpecifikuje, čo presne sa rozumie pod pojmom "celková výkonnosť organizmu" a ako odlíšiť jej "ťažké" a "podstatné" obmedzenie.
Prečítajte si tiež: Pracovné možnosti pri čiastočnej invalidite
Žiadateľ o invalidný dôchodok s primárnou imunodeficienciou, ktorá nespôsobuje ťažký pokles výkonnosti organizmu, môže byť uznaný za čiastočne invalidného, ak je jeho imunodeficientný stav ohodnotený na maximálne 30 % a zároveň trpí iným ochorením (alebo ochoreniami), za ktoré mu bude pridelených ďalších 10 %. Toto navýšenie je maximálne možné, aj keď človek trpí viacerými ochoreniami.
Opačná situácia nastáva, ak u pacienta s primárnou imunodeficienciou prepukne iné, závažnejšie ochorenie, napríklad zhubný lymfóm v akútnom stave, ktorý je možné ohodnotiť na 70-80 %. V takom prípade môže byť pacient uznaný za plne invalidného kvôli lymfómu, nie primárnej imunodeficiencii. Za primárnu imunodeficienciu by pacientovi bolo pridaných 10 %, ak by ochorenie, ktoré je rozhodujúcou príčinou zníženia výkonnosti organizmu, nedosahovalo 70 %.
Okrem zdravotného stavu existujú aj ďalšie podmienky, ktoré je potrebné splniť pre získanie nároku na invalidný dôchodok.
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia predstavuje čas, počas ktorého bolo z príjmu odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, t. j. obdobie zamestnania, podnikania, inej zárobkovej činnosti alebo dobrovoľného platenia dôchodkového poistenia. Počet potrebných rokov dôchodkového poistenia závisí od veku žiadateľa. Rok dôchodkového poistenia predstavuje 365 dní. Táto podmienka neplatí, ak invalidita vznikla v mladosti, pred ukončením povinnej školskej dochádzky alebo počas obdobia, kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom.
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný príslušný percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nie je možné poberať, ak je žiadateľ k dátumu vzniku invalidity starobným dôchodcom alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, t. j. má aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia a dosiahol dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov, s výnimkou žien narodených pred rokom 1962, ktorým sa dôchodkový vek odvodzuje od roku narodenia a počtu detí. Invalidný dôchodok nie je možné poberať ani v prípade, ak bol žiadateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok.
Prečítajte si tiež: Opatrovateľky a invalidita v Rakúsku
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta na základe vzorca, ktorý zohľadňuje priemerný osobný mzdový bod (POMB), aktuálnu dôchodkovú hodnotu (ADH) a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je komplexný a spíše ho zamestnanec Sociálnej poisťovne. K žiadosti je potrebné priložiť:
Ak žiadateľ nedisponuje všetkými potrebnými dokladmi, proces spísania žiadosti sa predĺži, kým ich nepredloží. Deň spísania žiadosti sa považuje za deň jej podania. V ten istý deň spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí podmienky uznania za invalidného a požiada ho o popis osobných, rodinných, pracovných, sociálnych pomerov, zdravotného stavu a priebehu ochorenia. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nahliadnuť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie. O invalidných dôchodkoch rozhoduje Ústredie Sociálnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Invalidita a totálna endoprotéza bedra
tags: #invalidita #tretieho #stupňa #podmienky