
Tento článok sa zaoberá analýzou odchýlok medzi prognózami a skutočnými výdavkami v oblasti invalidných dôchodkov, nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti na Slovensku. Zameriava sa na identifikáciu hlavných faktorov, ktoré prispeli k týmto odchýlkam, a na porovnanie presnosti prognóz Inštitútu finančnej politiky (IFP) s prognózami ostatných členov Výboru pre daňové prognózy.
V roku 2024 vybrané výdavky Sociálnej poisťovne, ktoré zahŕňajú výdavky fondov nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti, prekročili odhad Výboru pre daňové prognózy o 1 058 mil. EUR, čo predstavuje 8,2 % odhadovaných vybraných výdavkov. Tieto výdavky tvorili približne 21 % rozpočtovaných výdavkov verejnej správy.
Graf 1: Odchýlky od skutočnosti podľa dávok (mil. EUR)Graf 2: Odchýlky od skutočnosti podľa faktorov (mil. EUR)*Šrafované časti zobrazujú legislatívu, ktorá nemohla byť zapracovaná v čase tvorby prognózy (nebola vtedy ešte známa alebo bola iba v začiatkoch legislatívneho procesu). Konkrétne ide o mimoriadnu valorizáciu a 13. dôchodok.
Skutočné výdavky na dôchodky boli o 1 138 miliónov (9,9 %) vyššie v porovnaní s predpokladmi rozpočtu, najmä v dôsledku novej legislatívy iniciovanej na konci roka 2023.
Najvýraznejšou položkou legislatívy bolo navýšenie a včlenenie 13. dôchodku do okruhu dávok Sociálnej poisťovne vo výške 823 mil. EUR. V súlade s čl. 2 ods. 6 Štatútu Výboru pre daňové prognózy nemohlo byť toto legislatívne opatrenie zahrnuté v decembrovej prognóze, a tak došlo k technickému podhodnoteniu výdavkov Sociálnej poisťovne. Výdavky súvisiace s týmto opatrením boli v rozpočte pokryté prostredníctvom rezervy určenej na legislatívne zmeny.
Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky
K vyššiemu ako odhadovanému čerpaniu dôchodkových dávok prispel aj bezprecedentný nárast počtu odchodov do predčasného starobného dôchodku, ktorý navýšil výdavky o 154 mil. EUR v porovnaní s očakávaniami. Výrazný záujem o predčasný dôchodok bol motivovaný priaznivými parametrami, na základe ktorých sa určovala výška priznaného dôchodku a legislatívnou zmenou, ktorá umožnila odchod do predčasného dôchodku všetkým, ktorí získali 40 odpracovaných rokov.
Tretím faktorom vysvetľujúcim odchýlku boli vyššie výdavky súvisiace s dôchodkami priznanými v roku 2023. Odhad vychádzal zo zjednodušeného prístupu, ktorý explicitne nemodeloval celoročný vplyv novopriznaných a zaniknutých dôchodkov. V štandardnom období by sa vplyv týchto dvoch skupín dôchodkov do veľkej miery kompenzoval, v situácii vysokej valorizácie a vysokého počtu novopriznaných dôchodkov však použitie tohto prístupu prispelo k celkovej odchýlke sumou približne 104 mil. EUR.
Zvyšné rozdiely možno pripísať najmä mierne vyššími počtami priznaných starobných, invalidných dôchodkov a vdovských dôchodkov a mierne vyššími výdavkami súvisiacimi so zmenami prílohy č.
Graf 3: Odchýlky od skutočnosti podľa faktorov - dôchodky (mil. EUR)
Prognóza výdavkov na nemocenské dávky bola v porovnaní so skutočnosťou nižšia o 104 mil. EUR (približne 8,9 %). Nominálne najväčšie rozdiely boli v dávkach nemocenské (49 mil. EUR) a materské (45 mil. EUR). Za predpokladmi rozpočtu opätovne najviac zaostali počty dávok materského a tehotenského. Nadhodnotenie prognózy oproti skutočnosti bolo v oboch prípadoch približne 10 %. V minulosti sa už pristúpilo k zmene predpokladov a naviazaniu počtu dávok na počet pôrodov, čím sa docielilo výrazné spomalenie ich rastu. Počet pôrodov však klesol významne rýchlejšie v porovnaní s prognózou a preto bol očakávaný počet dávok stále výrazne konzervatívny. Celkové čerpanie otcovského bolo v súlade s prognózou, odchýlka nastala len v štruktúre.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie a invalidný dôchodok
Graf 4: Odchýlky od skutočnosti podľa faktorov - nemocenské dávky (mil. EUR)
Pri dávke nemocenské je nižšie čerpanie dôsledkom najmä pomalšieho rastu priemernej dávky. Priemerná mesačná výška nemocenskej dávky bola oproti predpokladom nižšia o 6 % (približne 30 EUR). Z dôvodu, že sa nadhodnocovanie opakovalo, sa počas roka 2025 upravili predpoklady prognózy, pričom v súčasnosti výška dávky rastie tempom priemernej mzdy.
Pri dávke ošetrovné zaostali za predpokladmi prognózy oba parametre. Počet dávok bol nižší o cca 8 % (cca 1,7 tis. dávok mesačne), výška dávky zaostala za predpokladmi o približne 1 % (cca 2 EUR). Kompenzačne pôsobilo mierne vyššie čerpanie dlhodobého ošetrovného.
Pri prognóze dávok v nezamestnanosti došlo v odhadoch všetkých členov k podhodnoteniu výdavkov.
Graf 5: Odchýlky od skutočnosti podľa faktorov - dávka v nezamestnanosti (mil. EUR)
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Väčšina členov sa stotožnila s prognózou Výboru, KRRZ a NBS vytvorili vlastné odhady, formálne boli všetky prognózy výrazne podhodnotené kvôli nezahrnutiu výdavkov na 13. dôchodok. V súlade so štatútom Výboru sa vyhodnocuje aj presnosť prognóz ostatných členov Výboru. Väčšina členov Výboru sa plne stotožnila s odhadom IFP (ČSOB, SLSP, TB, UniCredit, Infostat, VUB), preto je ich vyhodnotenie totožné s vyhodnotením prognózy IFP. Vlastnú prognózu mali dvaja členovia Výboru - KRRZ a NBS. Prognóza KRRZ aj NBS sa, podobne ako prognóza Výboru, ukázala ako podhodnotená, najmä z dôvodu výdavkov na 13. dôchodok, ktorý v čase tvorby rozpočtu bol iba v začiatkoch legislatívneho procesu.
Graf 6: Porovnanie presnosti prognózy IFP a ostatných členov Výboru (mil. EUR)
Tabuľka D: Vplyvy legislatívy v roku 2024 - vybrané výdavky (ESA2010, v mil. EUR)Tabuľka E: Vplyvy aktualizácie legislatívy zahrnutej v leveli v roku 2024 - vybrané výdavky (ESA2010, v mil. EUR)
Analýza odchýlok v invalidných dôchodkoch a ďalších dávkach v slovenskom systéme sociálneho zabezpečenia v roku 2024 poukazuje na niekoľko kľúčových faktorov, ktoré prispeli k rozdielom medzi prognózami a skutočnými výdavkami. Najvýznamnejším faktorom bolo zavedenie a navýšenie 13. dôchodku, ktoré nebolo možné zahrnúť do prognóz z dôvodu legislatívneho procesu. Ďalšími faktormi boli nárast počtu odchodov do predčasného starobného dôchodku a vyššie výdavky súvisiace s dôchodkami priznanými v roku 2023. V oblasti nemocenských dávok boli zaznamenané odchýlky v dôsledku pomalšieho rastu priemernej dávky a nižšieho počtu dávok materského a tehotenského. Pri dávke v nezamestnanosti došlo k podhodnoteniu výdavkov vo všetkých prognózach. Porovnanie presnosti prognóz IFP a ostatných členov Výboru ukázalo, že väčšina členov sa stotožnila s prognózou IFP, pričom prognózy KRRZ a NBS boli tiež podhodnotené. Tieto zistenia zdôrazňujú dôležitosť zohľadňovania legislatívnych zmien a demografických trendov pri tvorbe prognóz výdavkov na sociálne zabezpečenie.
Viac o výdavkových prognózach ako aj podkladové materiály je možné nájsť na stránke IFP v časti Ekonomické prognózy ð Prognózy vybraných výdavkov VS. Podkladové dáta o vývoji jednotlivých položiek je možné nájsť v časti Ekonomické štatistiky ð Vybrané výdavky VS.