
Nezdaniteľná časť základu dane predstavuje významnú daňovú úľavu pre fyzické osoby na Slovensku. Umožňuje znížiť základ dane, a tým aj celkovú daňovú povinnosť. Tento článok sa zameriava na podmienky uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD), s osobitným dôrazom na situáciu invalidných dôchodcov a zmeny, ktoré nastanú od roku 2026. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad a objasniť, ako sa tieto pravidlá aplikujú v praxi.
Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Nezdaniteľnú časť základu dane je možné uplatniť len na takzvané aktívne príjmy. Medzi aktívne príjmy patrí:
Pri takzvaných pasívnych príjmoch, ako napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti, nie je možné upraviť si základ dane o nezdaniteľnú časť.
Daňovník si môže uplatniť tieto nezdaniteľné časti:
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane sa uplatňuje pri základe dane, ktorý nepresahuje 92,8-násobok životného minima, teda sumu 25 426,27 €. Ak základ dane presiahne túto sumu, nezdaniteľná časť sa vypočíta vzorcom:
12 110,36 € - (základ dane ÷ 4)
Ak základ dane dosiahne 48 441,43 € alebo viac, nezdaniteľná časť sa znižuje na nulu.
Pre výpočet nezdaniteľnej časti v roku 2026 sa používa životné minimum platné od 1. júla 2025, ktoré je 284,13 € mesačne, a preto bude nezdaniteľná časť základu dane v roku 2026 vo výške 5 966,73 € ročne. Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa uplatňuje pri základe dane, ktorý je rovný alebo nižší ako 91,8-násobok životného minima, teda 26 083,13 €.
Pri osobách s vyšším príjmom sa nezdaniteľná časť základu dane postupne kráti podľa vzorca:
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
14 661,11 € - (základ dane ÷ 3)
Ak daňovník dosiahne základ dane 43 983,32 € a viac, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý na začiatku zdaňovacieho obdobia 2026 poberá:
Súčasne je suma týchto dôchodkov vyššia ako aktuálna nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorá pre rok 2026 predstavuje sumu 5 966,73 €.
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa zákona o sociálnom poistení, sa suma invalidného dôchodku zmení na sumu starobného dôchodku. Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok.
Nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/manželku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, ak manžel/-ka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledovných podmienok:
Do výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/-ku vstupuje aj jeho/jej vlastný príjem. Ak manžel/-ka dosiahne vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa znižuje o túto sumu. V prípade, že jeho/jej vlastný príjem presiahne stanovenú hranicu, nárok na nezdaniteľnú časť zaniká.
Do vlastného príjmu manžela/-ky sa započítava akýkoľvek príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bol/bola povinný/-á z tohto príjmu zaplatiť (napríklad materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, podpora nezamestnanosti, aj príjmy oslobodené od dane z príjmov).
Do príjmov manžela/-ky sa nezapočítava:
Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako 48 441,43 €, pri výpočte nezdaniteľnej časti na manželku/manžela postupujeme nasledovne:
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 €, nezdaniteľná časť na manželku/manžela sa vypočíta nasledovne:
Ak daňovník dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 43 983,32 €, pri výpočte nezdaniteľnej časti na manžela/manželku postupujeme nasledovne:
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 43 983,32 €, nezdaniteľná časť na manžela/manželku sa vypočíta nasledovne:
Nezdaniteľnú časť základu dane v sume príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu si môže daňovník uplatniť iba zo základu dane aktívnych príjmov, teda z príjmov zo závislej činnosti, z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti musí daňovník spĺňať nasledovné podmienky:
Preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie je možné odpočítať maximálne do výšky 180 eur za rok.
Od začiatku roka 2026 čakajú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) významné zmeny v oblasti sociálneho poistenia. Medzi kľúčové zmeny patrí nová definícia SZČO, zmeny vo vzniku a zániku povinného poistenia, ako aj výška minimálnych odvodov.
Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. SZČO bude osoba, ktorá podľa čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť zakladajúcu dosahovanie príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú sa nevyžaduje oprávnenie (tzv. SZČO bez oprávnenia).
Od 1. januára 2026 sa zavádza komplexná úprava posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia SZČO. Táto zásadná zmena má vplyv na skrátenie tzv. odvodovej výnimky pre začínajúcich podnikateľov. V platnosti nezostáva ani doterajší spôsob zániku povinného poistenia SZČO, ktorý vychádzal z posúdenia dosiahnutých príjmov.
Od 1. januára 2026 sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ SZČO z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 sa použije minimálny vymeriavací základ vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy z roku 2024.
Daňovník v roku 2022 splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku, ale o výplatu tohto dôchodku požiadal až 04.07.2024. Dňa 14.10.2024 bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný dôchodok k 03.01.2022. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 predstavovala sumu 5 642 €.
Vzhľadom na to, že v roku 2024 je daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2023, daňovník podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023. V tomto daňovom priznaní si podľa zákona neuplatní NČZD na daňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie.
Sociálna poisťovňa oznámila daňovníkovi, že mu bude od 25.11.2024 vyplácaný starobný dôchodok preddavkovo v sume 368,50 € mesačne, a to do času, kedy bude vypočítaná skutočná výška starobného dôchodku. Daňovník, ktorému je starobný dôchodok priznaný preddavkovo, sa na účely uplatnenia NČZD na daňovníka považuje za poberateľa starobného dôchodku, preto preddavkovo vyplácaný starobný dôchodok je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na NČZD na daňovníka za rok 2025.