Neplatené voľno a jeho vplyv na invalidný dôchodok a sociálne poistenie

Neplatené voľno, definované ako pracovné voľno bez náhrady mzdy, má špecifické dopady na sociálne a zdravotné poistenie zamestnanca. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právnych aspektoch, povinnostiach zamestnávateľa a zamestnanca, a možnostiach doplatenia poistného.

Čo je neplatené voľno?

Neplatené voľno je v zmysle Zákonníka práce pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zákonník práce definuje prípady, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ môže na základe žiadosti zamestnancovi poskytnúť neplatené voľno. Podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy aj z ďalších, presne definovaných dôvodov. Zamestnávateľ nie je oprávnený určiť ho z dôvodov definovaných na jeho strane.

Vplyv neplateného voľna na sociálne poistenie

V súvislosti s čerpaním neplateného voľna sú dotknuté aj povinnosti zamestnanca v súvislosti s poistením a platením poistného na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 26 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa zamestnancovi prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Povinnosti zamestnávateľa

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnanec nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti - oznamovacie a ani povinnosť platiť poistné. Všetky povinnosti v súvislosti s poskytnutím neplateného voľna plní za svojho zamestnanca zamestnávateľ. Sociálnej poisťovni prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby oznámi prerušenie sociálneho poistenia zamestnanca a po opätovnom nástupe do práce obdobným spôsobom zasa ukončenie prerušenia.

Dôsledky prerušenia poistenia

Počas čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy nie je zamestnanec poistený na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a ani na poistenie v nezamestnanosti, čo znamená, že v budúcnosti sa mu toto obdobie nezapočíta na účely dávok z poisťovne.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Sociálne poistenie sa preruší vtedy, ak neplatené voľno zamestnanec čerpá celý pracovný deň a dlhšie, pričom mu nevzniká nárok na náhradu mzdy podľa Zákonníka práce. Zamestnávateľ zamestnanca z povinného poistenia neodhlasuje. Prerušenie poistenia má právne účinky zániku poistenia iba vo vzťahu k plneniu odvodových povinností. Počas prerušenia poistenia zamestnancovi nezaniká pracovný pomer. Poistné na sociálne poistenie sa počas doby prerušenia poistenia neplatí.

Príklad

Zamestnanec, ktorý chce v júli 2012 navštíviť dcéru žijúcu v zahraničí, požiadal zamestnávateľa o poskytnutie neplateného voľna v dňoch 1. 7. 2012 - 31. 7. 2012. Zamestnávateľ s poskytnutím tohto neplateného voľna súhlasil. V tomto období bude mať zamestnanec prerušené sociálne poistenie. Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia. Od 1. 7. 2012 do 7. 7. 2012 plynie tomuto zamestnancovi ochranná lehota. Ak by bol v tomto čase dočasne práceneschopný, vznikne mu nárok na nemocenskú dávku. Zamestnávateľ do 8 dní, v tomto prípade do 8. 7. 2012, oznámi vznik prerušenia sociálneho poistenia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na RLFO. Následne do 8 dní, v tomto prípade do 8. 8. 2012, oznámi zánik prerušenia sociálneho poistenia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na RLFO.

Obdobie prerušenia sociálneho poistenia sa na Evidenčný list dôchodkového poistenia (ďalej len „ELDP“) neuvádza. Ak bolo zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy na obdobie kratšie, ako jeden pracovný deň (ak časť pracovného dňa odpracoval, teda vznikol vymeriavací základ na účely platenia poistného), v takom prípade nejde o prerušenie sociálneho poistenia.

Zdravotné poistenie a neplatené voľno

Odlišná situácia je pri platení zdravotného poistenia, ak sa čerpá neplatené voľno, keďže verejné zdravotné poistenie, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, vzniká narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. V dobe čerpania neplateného voľna sa zdravotné poistenie neprerušuje a zamestnávateľ je povinný zamestnanca odhlásiť zo zdravotnej poisťovne. Následne po skončení čerpania neplateného voľna je povinný ho opäť prihlásiť do zdravotnej poisťovne.

Oznamovacia povinnosť voči zdravotnej poisťovni

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.j. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Platiteľ poistného nemusí zdravotnej poisťovni oznamovať napríklad: poberanie rodičovského príspevku [§ 11 ods. 7 písm. c)], ošetrovného, materského, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. m)] vyplácaného Sociálnou poisťovňou, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. s)] vyplácaného Útvarom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu § 5 písm. a), b) a d) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a/alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.

Dobrovoľné poistenie a doplatenie poistného

Ak ide o dlhšie neplatené voľno a zamestnanec sa obáva jeho negatívneho vplyvu na priznanie dávok, má možnosť prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne poistená osoba a platiť si poistné sám. Má tiež možnosť kedykoľvek v budúcnosti si poistné za toto obdobie doplatiť. Táto možnosť nie je nijako časovo ohraničená pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca.

Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Napríklad pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €. Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy.

Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, ktorá bola zistená. Zaujímavé je, že pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. Dodatočné doplatenie poistného je tak "lacnejšie" ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu.

Výhodnosť doplatenia poistného

Ak ste napríklad počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €. V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší. Viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Prerušenie poistenia v iných prípadoch

Obdobia prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti ZSP ustanovuje v § 26 ods. 1 až 4 ZSP.

Podľa § 26 ods. 1 písm. b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu (napríklad podľa § 136 ZP), ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy.

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 26 ods. 1 písm. c) čerpá rodičovskú dovolenku podľa ZP (§ 166 ZP, § 168 ods. 5 ZP a § 169 ZP), ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa ZP a nemá nárok na materské, ak ide o muža.

Podľa § 26 ods. od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 26 ods. 5 ZSP posudzuje rovnako ako zánik týchto poistení a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

tags: #invalidný #dôchodok #a #neplatené #voľno