Arteriálna hypertenzia a invalidný dôchodok: Komplexný pohľad

Arteriálna hypertenzia, bežne známa ako vysoký krvný tlak, predstavuje rozsiahly zdravotný problém postihujúci značnú časť dospelej populácie na celom svete. Odhaduje sa, že postihuje až 25 % dospelej populácie a často sa označuje ako "tichý zabijak", pretože môže prebiehať bez zjavných príznakov, pričom chronické neliečenie negatívne ovplyvňuje celý organizmus. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na arteriálnu hypertenziu, jej klasifikáciu, rizikové faktory, diagnostiku, liečbu a potenciálny vplyv na invalidný dôchodok.

Arteriálna hypertenzia: Tichý zabijak

Vysoký krvný tlak nebolí a nemusí mať žiadne príznaky. Stáva sa, že jeho komplikácia, ako napríklad cievna mozgová príhoda, je prvým prejavom vysokého krvného tlaku. Preto je skoré odhalenie a včasná liečba hypertenzie významné v obmedzení jej rizikových faktorov a komplikácií. Alarmujúci je tiež údaj, ktorý tvrdí, že až 25 % úmrtí nad 40 rokov má na svedomí práve vysoký krvný tlak.

Definícia hypertenzie

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje hypertenziu u dospelých od roku 1993 ako trvalé zvýšenie krvného tlaku na hodnotu 140/90 mmHg alebo vyššiu, opakovane nameranú aspoň v dvoch prípadoch z troch meraní. Je dôležité poznamenať, že vysoký krvný tlak sa netýka len dospelej populácie. Negatíva sedavého spôsobu života a nadmerná telesná hmotnosť sú rizikom pre vznik vysokého krvného tlaku aj v detskom veku.

Klasifikácia hypertenzie

Okrem rozdelenia podľa hodnôt krvného tlaku existuje klasifikácia hypertenzie na primárnu a sekundárnu.

• Primárna hypertenzia (esenciálna): Nemá známu príčinu, alebo sa na jej vzniku podieľajú rôzne rizikové faktory. Uvádza sa aj ako multifaktoriálna, ktorá môže, ale aj nemusí byť ovplyvniteľná. Benígna primárna arteriálna hypertenzia je dlhodobé zvýšenie krvného tlaku, ktoré sa vyvíja pomaly a nie je spôsobené iným ochorením. Malígna hypertenzia predstavuje vysoké riziko ohrozenia zdravia, vzniká rýchlo/akútne a tak sa tiež prejavuje. Krvný tlak stúpa rýchlo a môže mať extrémne hodnoty. Rizikom je zlyhanie životne dôležitých orgánov, ako napríklad obličiek, srdca, mozgu. Medzi komplikácie patrí poškodenie zraku, porucha funkcie obličiek, srdcové zlyhanie či infarkt srdcového svalu, alebo cievna mozgová príhoda. Ide o urgentný stav, musí sa včasne, rýchlo a odborne liečiť.
• Sekundárna hypertenzia (symptomatická): Má známu príčinu, ktorá sa môže ukrývať v inom ochorení, ako je choroba obličiek alebo hormonálny vplyv.
• Gestačná hypertenzia (tehotenská): Vysoký krvný tlak počas tehotenstva, definovaný ako 140/90 mmHg a vyšší. Je riziková pre plod a tehotnú a spomína sa v spojení s preeklampsiou či eklampsiou čo sú zdravotné komplikácie vznikajúce počas tehotenstva.

Hodnoty krvného tlaku podľa Európskej spoločnosti pre hypertenziu a Európskej kardiologickej spoločnosti

Rizikové faktory arteriálnej hypertenzie

Rizikové faktory hypertenzie možno rozdeliť na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Neovplyvniteľné rizikové faktory:

• Vek: Vyšší vek je spojený s vyšším krvným tlakom.
• Pohlavie: U žien v prechode je vyššia pravdepodobnosť zvýšeného tlaku krvi.
• Genetická predispozícia a rodinná záťaž: Predpokladá sa 30 - 60 percentný podiel genetickej informácie.
• Porucha rovnováhy vazomotorickej regulácie.

Ovplyvniteľné rizikové faktory:

• Nadváha a obezita: Hlavne BMI nad 30.
• Inzulínová rezistencia.
• Nadmerný príjem NaCl (sodíka) v strave a tekutinách: Soľ a vysoko mineralizované nápoje.
• Nedostatok horčíka, draslíka a vápnika.
• Fajčenie.
• Nadmerný príjem alkoholu.
• Stres a nadmerná psychická záťaž.
• Nevhodná životospráva a nedostatok oddychu.
• Nedostatok pohybovej aktivity.
• Znečistenie vonkajšieho prostredia a vzduchu.

Hypertenzná kríza: Akútny stav

Hypertenzná kríza je ťažká a akútna forma výstupu krvného tlaku, ktorá sa prejavuje na niektorom telesnom systéme (nervovom systéme, na zraku, srdci a podobne). Pri tomto type vysokého krvného tlaku je veľké riziko vzniku komplikácií, ako je napríklad cievna mozgová príhoda alebo akútne zlyhanie srdca. Pri hypertenznej kríze stúpa krvný tlak nad hodnoty 210 / 130. Môže vzniknúť ako dôsledok nedostatočne alebo nesprávne liečenej hypertenzie, prípadne ako komplikácia sekundárnej hypertenzie. Závažnosť je ovplyvnená tým, aký bol pôvodný krvný tlak, aký je aktuálne pri výskyte ťažkostí a rýchlosťou výstupu hodnôt krvného tlaku.

Emergentné a urgentné stavy

Hypertenzné krízy sa delia na emergentné a urgentné stavy.

• Emergentné stavy: Ohrozujú bezprostredne životné funkcie a smrť. Ide napríklad o hypertenziu s disekujúcou aortálnou aneuryzmou, hypertenziu s cievnou mozgovou príhodou, eklampsiu a preeklampsiu, pri feochromocytóme, po požití drog, pri operačnom výkone.
• Urgentné stavy: Sú závažné, ale neohrozujú život človeka ako emergentné stavy, hlavne čo sa týka z pohľadu času. Patrí sem napríklad vysoký krvný tlak po operačnom zákroku.

Krvný tlak: Hydrostatický tlak krvi

Krvný tlak je hydrostatický tlak, ktorý je vytváraný krvou na steny ciev. Krv je do krvného obehu, a teda do ciev vymršťovaná z ľavej komory srdca. Krvný tlak je závislý na sile kontrakcie srdcových komôr, na odpore ciev a od objemu krvi.

• Systolický tlak: Pri stiahnutí ľavej komory srdca sa krv vypudí do aorty. Vtedy je tvorený systolický tlak. Systolický krvný tlak je najvyšší tlak krvi. Nemal by presiahnuť hodnotu 140 mm Hg. Jeho hodnota sa zapisuje pred lomkou z dvojice čísel tvoriacich hodnotu krvného tlaku. Označuje sa aj ako sTK (systolický tlak krvi). Systolický krvný tlak postupne stúpa s vekom človeka.
• Diastolický tlak: Po ukončení vypudzovania krvi zo srdca, teda ochabení srdcového svalu, nastáva diastola. Vtedy sa krv nasáva späť do srdca, presnejšie pravej predsiene. Diastolický krvný tlak je najnižší tlak krvi. Hodnota by nemala presiahnuť 90 mm Hg. A hodnota diastolického tlaku sa zapisuje za lomkou. Označuje sa aj ako dTK (diastolický tlak krvi).

V domácom prostredí meriame krvný tlak najčastejšie pomocou digitálneho tlakomeru. Na obrazovke tlakomeru môžeme vtedy vidieť dve hodnoty. Napríklad: 120/80 mmHg. Okrem toho, nám tlakomer môže zobraziť aj hodnotu frekvencie srdca, teda pulz a jeho pravidelnosť.

Faktory ovplyvňujúce krvný tlak

Krvný tlak sa mení aj v závislosti na:

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

• Cirkadiánny rytmus: Biologický rytmus, čiže zmeny fyziologických funkcií ovplyvnené dennou periódou a striedaním dňa a noci.
• Pohlavie: Muži mávajú vyšší krvný tlak.
• Poloha tela: Ležmo, v sede či v stoji.
• Fyzická záťaž alebo psychické napätie.
• Vek.

Ako správne merať krvný tlak

Vzhľadom na súčasnú dostupnosť tlakomerov, môžeme krvný tlak merať aj v pohodlí domácnosti. Digitálne tlakomery sú automatické. Výhodou je, že merajú krvný tlak automaticky a namerané hodnoty sú viditeľné na prehľadovom displeji.

Poznáme dva druhy dostupných digitálnych tlakomerov:

• Tlakomer s manžetou na zápästie: Meranie s nimi je ale viac orientačné, ako s tlakomerom na rameno. Pri meraní sú dôležité správne zásady umiestnenia tlakomeru v úrovni srdca, môžu byť prítomné odchýlky od správnej hodnoty, tlakomer sa nasadzuje podľa návodu, dôležité sú aj zásady správneho merania.
• Tlakomer s manžetou na rameno: Poloautomatický, plne automatický.

Ďalšou dôležitou vlastnosťou je, aby mal tlakomer dostatočne nabité batérie, alebo ešte lepšie, ak má adaptér na napájanie priamo z elektrickej zásuvky. Následne sú dôležité zásady správneho merania.

• Ak človek trpí na poruchu srdcového rytmu, meranie opakovať 5 x, a z neho priemer bude výsledná hodnota.
• Meranie na paži, ramene, s lakťom opretým o podložku.
• Manžeta tlakomeru by mala byť v správnej veľkosti, mala by byť vo výške srdca = 1 - 3 cm nad lakťovou jamkou.
• Manžeta by nemala byť príliš stiahnutá, ani voľná.
• Odev na hornej končatine musí byť voľný, aby neobmedzoval prietok krvi do končatiny.
• Meranie krvného tlaku môžete vykonávať na oboch horných končatinách, uprednostňuje sa meranie na strane, kde bývajú hodnoty krvného tlaku vyššie.

Rozdielny krvný tlak na končatinách

Každé meranie krvného tlaku nám ukáže inú hodnotu. Nikdy to nebudú presne tie isté hodnoty na digitálnom tlakomery. Rovnako, krvný tlak je aj za normálnych okolností na oboch končatinách mierne rozdielny. Avšak, pozor. Ak je hodnota krvného tlaku vyššia o viac ako 20 mmHg, môže to značiť nejaký zdravotný problém. Tento rozdiel sa označuje aj ako asymetria krvného tlaku na končatinách. A v jej prípade je nutné odborné vyšetrenie.

Torr vs. mmHg

Na starších tlakomeroch sme mohli nájsť aj označenie torr. Je to staršia forma vyjadrenia hodnoty tlaku. 1 torr = hydrostatickému tlaku, ktorý vyvolá 1 milimeter ortuťového stĺpca. Ortuťový stĺpec má označenie ako mm Hg. Pričom v minulosti sa meranie tlaku vykonávalo na tlakomeroch, ktoré mali sklenené stĺpce naplnené ortuťou. Ortuťový tlakomer, aj ako sfygmomanometer, je zložený z manometru, ktorý má ortuťový stĺpec a nafukovací systém s balónikom. Pri meraní sa používa aj fonendoskop. Fonendoskop slúži na počúvanie vibrácií tepny spôsobené vírením toku krvi pri zmene tlaku vyvolanej z vonka nafúknutou manžetou.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Arteriálna hypertenzia a invalidný dôchodok

Vplyv arteriálnej hypertenzie na schopnosť pracovať a vykonávať bežné denné aktivity je kľúčový faktor pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok. Chronická a neliečená hypertenzia môže viesť k závažným komplikáciám, ktoré obmedzujú fyzické a kognitívne funkcie.

Komplikácie hypertenzie ovplyvňujúce invaliditu

• Cievna mozgová príhoda (CMP): Môže viesť k trvalým neurologickým deficitom, ako sú poruchy hybnosti, reči, kognitívne problémy a poruchy zraku. Tieto deficity môžu výrazne obmedziť pracovnú schopnosť a schopnosť sebaobsluhy.
• Ischemická choroba srdca (ICHS): Angína pektoris a infarkt myokardu môžu viesť k obmedzeniu fyzickej aktivity, dýchavičnosti, únavě a bolestiam na hrudi. Tieto symptómy môžu znemožniť vykonávanie fyzicky náročnej práce a znížiť celkovú výkonnosť.
• Srdcové zlyhanie: Vedie k dýchavičnosti, opuchom, únave a obmedzeniu fyzickej aktivity. Srdcové zlyhanie môže vyžadovať častú hospitalizáciu a intenzívnu liečbu, čo obmedzuje pracovnú schopnosť.
• Zlyhanie obličiek: Chronické ochorenie obličiek spôsobené hypertenziou môže viesť k únave, slabosti, opuchom, anémii a potrebe dialýzy. Tieto symptómy a liečba môžu výrazne obmedziť pracovnú schopnosť.
• Poškodenie zraku (hypertenzná retinopatia): Môže viesť k zhoršeniu zraku alebo slepote, čo obmedzuje pracovné možnosti a schopnosť vykonávať bežné denné aktivity.

Kritériá pre posúdenie invalidity

Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok sa berie do úvahy:

• Závažnosť hypertenzie: Hodnoty krvného tlaku, prítomnosť hypertenznej krízy a stupeň poškodenia cieľových orgánov (srdce, obličky, mozog, zrak).
• Komplikácie hypertenzie: Prítomnosť a závažnosť komplikácií, ako sú CMP, ICHS, srdcové zlyhanie, zlyhanie obličiek a poškodenie zraku.
• Obmedzenie funkčnosti: Miera obmedzenia fyzických a kognitívnych funkcií v dôsledku hypertenzie a jej komplikácií.
• Schopnosť pracovať: Posúdenie schopnosti vykonávať prácu, a to aj prácu s nízkou fyzickou náročnosťou.
• Reakcia na liečbu: Účinnosť liečby hypertenzie a jej komplikácií.

Potrebná dokumentácia

Pre úspešné posúdenie nároku na invalidný dôchodok je potrebné predložiť:

• Lekárske správy: Od všeobecného lekára, kardiológa, neurológa, nefrológa, oftalmológa a ďalších odborníkov, ktorí sa podieľajú na liečbe hypertenzie a jej komplikácií.
• Výsledky vyšetrení: EKG, echokardiografia, monitorovanie krvného tlaku, vyšetrenie obličiek, očné vyšetrenie, CT alebo MRI mozgu (v prípade CMP).
• Zoznam užívaných liekov: Dávkovanie a frekvencia užívania liekov na hypertenziu a jej komplikácie.
• Informácie o pracovnej anamnéze: Druh vykonávanej práce, pracovné podmienky a dôvody ukončenia pracovného pomeru.

tags: #invalidný #dôchodok #a #arteriálna #hypertenzia