Invazívny Duktálny Karcinóm Prsníka a Nárok na Invaliditu

Úvod

Invazívny duktálny karcinóm prsníka je zhubné ochorenie, ktoré môže významne ovplyvniť život pacientky. Okrem samotnej liečby a jej vedľajších účinkov sa pacientky často stretávajú s otázkou, či majú nárok na invalidný dôchodok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o invazívnom duktálnom karcinóme prsníka a jeho vplyve na invaliditu, ako aj o procese posudzovania a vybavovania invalidného dôchodku na Slovensku.

Čo je Invazívny Duktálny Karcinóm Prsníka?

Invazívny duktálny karcinóm je typ rakoviny prsníka, ktorý začína v mliekovodoch a prerastá do okolitého tkaniva prsníka. Neskôr sa môže rozšíriť aj do iných častí tela.

Symptómy a Príznaky

Základným príznakom je hmatná hrčka v prsníku, v lepšom prípade len podozrivý nález na mamografii. Je dôležité si uvedomiť, že nie každá nová hrčka v prsníku znamená karcinóm. Naopak vo väčšine prípadov ide o nezhubné ochorenie (benígny nádor alebo cystu).

Diagnóza

Diagnostický proces zahŕňa niekoľko krokov:

  1. Zobrazovacie vyšetrenia:
    • Mamografia: Základné skríningové aj diagnostické vyšetrenie pri podozrení.
    • Ultrazvuk: Doplnkové vyšetrenie na lepšie zobrazenie podozrivej oblasti.
    • Magnetická rezonancia (MRI): Používa sa na kontrolu druhého prsníka po diagnostikovaní podozrivého nálezu a na zistenie rozsahu ochorenia v prsníku. Prsníkové MRI (spolu s mamografiou) je tiež skríningová metóda pre ženy s vysokým rizikom vzniku ochorenia.
  2. Biopsia:
    • Jediný spôsob, ako definitívne určiť diagnózu, je biopsia - odobratie tkaniva na histologické vyšetrenie, najčastejšie hrubou ihlou (core-cut biopsia). Ostatné testy môžu naznačiť prítomnosť rakoviny, ale iba biopsiou sa dá diagnóza potvrdiť.
    • Cielená biopsia: Počas tejto procedúry je ihla vedená na cieľové miesto pomocou zobrazovacej techniky, ako napríklad pomocou mamografie (stereotaktická biopsia), ultrazvuku alebo MRI. V prípade malých nádorov sa kovovou spinkou môže označiť miesto, odkiaľ bola odobratá vzorka, ak by bolo tkanivo rakovinové a boli by potrebné ďalšie zákroky.
    • Cielená biopsia lymfatických uzlín: Týmto prístupom sa dá zistiť, či ochorenie postihuje lymfatické uzliny.
  3. Histologický nález:
    • Histologický nález hovorí o tom, či ide o nádor zhubný - malígny, alebo nezhubný - benígny. Ak je nález zhubný a bunky sa ešte nedostali cez obal môže byť označený ako in situ. Ak je nález zhubný a bunky už prerástli cez obal do okolitého tkaniva, označuje sa ako o invazívny.Okrem toho musí mať patologický nález aj nasledovné informácie:
    • veľkosť nádoru
    • chirurgické okraje - či je alebo nie je nádor prítomný na reznej ploche
    • stupeň (grade) - stanovuje sa podľa toho, ako veľmi odlišne rakovinové bunky vyzerajú v porovnaní so zdravými bunkami
    • hormonálny status nádoru - prítomnosť estrogénových (ER) a progesterónových (PgR) receptorov Približne 80% všetkých nádorov prsníka je „ER-pozitívnych“. To znamená, že rakovinové bunky rastú ako odpoveď na hormón estrogén. Ak má rakovina prsníka značný počet receptorov pre estrogén alebo progesterón, je to považované za pozitívny hormón-receptorový nález.
    • prítomnosť HER-2 proteínu (Human Epidermal Growth Factor Receptor): HER-2 proteín je rastový faktor, ktorý podporuje rast rakovinových buniek. V asi 1 z každých 5 karcinómov prsníka majú rakovinové bunky génovú mutáciu, ktorá vytvára nadbytok proteínu HER-2.
    • Ki67 proteín je bunkový marker proliferácie. Hovorí o tom, ako rýchlo je schopný rásť.

Podtypy Ochorenia

Podľa molekulárnych znakov delíme karcinóm prsníka na tieto podtypy:

Prečítajte si tiež: Karcinóm znamienka a podpora od štátu

  • Luminálny A:
    • ER pozitívny
    • HER2 negatívny
    • Ki67 nízka hladina
    • PgR vysoká hladina
    • Molekulárny profil (Low-risk molecular signature)
  • Luminálny B (HER2 negatívny):
    • ER pozitívny
    • HER2 negatívny
    • Ki67 nízka
    • PgR vysoká
    • Vysoko rizikový molekulárny obraz
  • Luminálny B (HER2 pozitívny):
    • ER pozitívny
    • HER2 pozitívny
    • Akýkoľvek Ki67
    • Akékoľvek PgR
  • HER2 pozitívny (neluminálny):
    • HER2 pozitívny
    • ER a PgR chýbajúci
  • Basal-like Triple-negative (duktálny):
    • HER2 negatívny
    • ER a PgR negatívny

Štádiá

Štádium karcinómu prsníka určuje rozsah ochorenia:

  • Štádium 0: Neinvazívny nádor neprerastá cez obal mliekovodov alebo lalôčikov.
  • I. štádium: Nádor je malý do 2 cm a môže mať mikrometastázy v uzlinách.
  • II. štádium: Nádor v prsníku je väčší ako 2 cm a postihuje lymfatické uzliny.
  • III. štádium: Nádor sa rozšíril z prsníka do lymfatických uzlín v blízkosti prsníka, na kožu prsníka alebo hrudnej steny.
  • IV. štádium: Nádor sa rozšíril do iných oblastí tela.

Liečba

Optimálny liečebný postup sa vyberá podľa viacerých parametrov nádoru a konkrétneho pacienta, lebo každý pacient je jedinečný.

Liečba včasného ochorenia:

  • Chirurgická liečba:
    1. Odstránenie nádoru z prsníka: Lumpektómia (odstránenie celého nádoru až do zdravého tkaniva, v reze sa nemôžu nachádzať nádorové bunky), takmer vždy nasledovaná rádioterapiou, ak je nádor invazívny. V prípade potreby aj amputácia prsníka (mastektómia) nasledovaná rádioterapiou, ak bol nádor väčší ako 5 cm a/alebo postihol viac ako 4 lymfatické uzliny, alebo u rizikových skupín podľa zváženia rádioterapeuta.
    2. Vyšetrenie lymfatických uzlín: biopsia sentinelovej lymfatickej uzliny - vyšetrenie strážnej (najbližšej odvodnej ) lymfatickej uzliny a/alebo disekcia axilárnych lymfatických uzlín.Pacientky by mali byť informované o tom, ktorá chirurgická metóda je pre nich vhodná. Agresívnejšia chirurgia (mastektómia) nie je vždy lepšia a môže spôsobiť viac komplikácií. Pri kombinácii lumpektómie a rádioterapie je mierne vyššie riziko, že sa ochorenie vráti do prsníka alebo do okolitej oblasti. Pacientky majú rovnakú šancou dlhodobého prežívania s lumpektómiou ako tie, ktoré majú mastektómiu. Dokonca ani pri mastektómii nie je možné odstrániť všetky prsné tkanivá a stále existuje šanca na opätovný zákrok.Pacientky s veľmi vysokým rizikom vzniku nového nádoru v druhom prsníku môžu zvážiť bilaterálnu mastektómiu, teda odstránenie obidvoch prsníkov. Patria sem ženy s mutáciami v génoch BRCA1 alebo BRCA2 a ženy s karcinómom v oboch prsníkoch. Pacientky, ktoré nie sú vystavené vysokému riziku vzniku nového nádoru amputáciou zdravého prsníka, týmto postupom nepredchádzajú recidíve rakoviny ani nezlepšia svoje prežitie.
  • Následná - adjuvantná liečba po chirurgickom zákroku: Aj po odstránení primárneho nádoru jestvuje určité riziko, že sa nádorové bunky už mohli dostať aj do iných častí organizmu. Preto sa dnes odporúča následná preventívna (adjuvantná) liečba s cieľom zničiť bunky, ktoré mohli po odstránení nádoru zostať a ktoré sa pooperačne nedajú zobraziť žiadnymi zobrazovacími metódami (sonografiou, mamografiou, magnetickou rezonanciou, CT vyšetrením).
  • Systémová liečba: Na základe dlhoročných skúseností a klinických štúdií s tisíckami pacientok je dnes adjuvantná (pooperačná) liečba karcinómu prsníka dôkladne prepracovaná do medzinárodne uznávaných postupov. O tom, aký postup lekár navrhne, rozhodujú výsledky histológie, kde sa zohľadní:
    • veľkosť nádoru
    • realizovaný výkon v pazuche - sentinelová uzlina, exenterácia (vybratie všetkých uzlín) z pazuchy a počet lymfatických uzlín postihnutých nádorom
    • grading (stupeň, Gr) - môže byť Gr 1-3 - čím sa nádorová bunka viac podobá bunke prsnej žľazy, tým je tento stupeň nižší a tým má nádor lepšiu prognózu
    • Ki 67 - proliferačný (index rýchlosti dalenia) index (nízky - stredný - vysoký)
    • Imunohistochemické vyšetrenie - prítomnosť alebo neprítomnosť estrogénových receptorov (ER), progesterónových receptorov (PR), HER2 receptoru (HER2) v nádorovej bunke.
      • ER, PR - ak ich nádorová bunka má (10-100%) - ženský pohlavný hormón (estrogén) spôsobuje rast nádoru, pacientky by mali dostať hormonálnu liečbu.
      • HER2 - môže byť negatívny (1+ imunohistochemicky alebo negatívny výsledok metódou FISH) alebo pozitívny (3+ alebo pozitívny výsledok FISH). V prípade prítomnosti HER2 je 12 rastových faktorov v krvi (štandardne potrebných pre rast a obnovu buniek v tele - máme ich všetci) schopných po naviazaní na HER2 stimulovať rast nádoru. HER 2 sa blokuje biologickou liečbou (v adjuvancii zatiaľ trastuzumab, pri metastatickom ochorení aj pertuzumab, TDM-1, lapatinib).
    • Rozhoduje aj:
      • vek pacientky
      • prítomnosť menštruačného cyklu
      • genetická záťaž, rodinná anamnéza
      • pridružené ochorenia
      • výkonnosť a krehkosť pacientky
  • Chemoterapia: Chemoterapia sa môže podať pred operáciou (neoadjuvantná liečba) alebo po nej (adjuvantná liečba).
    • Cieľom neoadjuvantnej liečby je:
      • Dosiahnutie operability (možnosti operovať) u veľkých nádorov, ktoré prerastajú na kožu, hrudnú stenu, alebo ak sú rozsiahlo postihnuté lymfatické uzliny. Pri niektorých agresívnych typoch nádoru (tzv. triple negatívne nádory, HER2 pozitíve nádory) sa neoadjuvantná chemoterapia môže zvážiť pri nádoroch väčších ako 2 cm.
      • Dosiahnutie menšieho chirurgického zákroku v pazuche (vyhnutie sa exenterácii pazuchy)
      • Zápalový typ nádoru prsníka (inflamatórny karcinóm)
      • Vyhnutie sa mastektómii, ak prsník zachovávajúcemu výkonu bráni len nepriaznivý pomer veľkosti nádoru a veľkosti prsníka a nebol by možný výkon s priaznivým kozmetickým efektom.
    • Cieľom adjuvantnej liečby (chemoterapie podávanej po chirurgickom zákroku) je zníženie rizika recidívy.
    • V prospech podávania chemoterapie vystupujú nasledujúce faktory:
      • Pozitívne lymfatické uzliny
      • Veľké nádory
      • Vysoký stupeň/grade (G3)
      • Vysoký index Ki 67
      • Negatívne hormonálne receptory (ER, PR)
      • Pozitívny HER2 status. Ak má pacientka HER2 pozitívny nádor, mala by dostať chemoterapiu s biologickou liečbou. Výnimku tvoria veľmi malé nádory bez postihnutých lymfatických uzlín.
      • Vek nižší ako 35 rokov
      • Vysoké rizikové skóre pri genetickom vyšetrení (ONCOTYPE DX, MAMMA PRINT) - u nás neuhrádza zdravotná poisťovňa
      • Šírenie nádoru do lymfatických ciest a ciev, nervov.
    • To, či a akú chemoterapiu má konkrétna pacientka za daných okolností dostať, navrhuje klinický onkológ po zvážení všetkých rizikových faktorov, výkonnostného stavu pacientky a pridružených ochorení.
    • Chemoterapia je väčšinou ambulantná a infúzna, tzn. pacient za liečbou dochádza (nie je hospitalizovaný) a dostáva ju formou infúzie. Podávať sa môže týždenne, každé dva alebo každé tri týždne. Celková doba podávania je 12-24 týždňov.
    • Základné cytostatiká sú antracyklíny a taxány.
    • U tzv. trojito negatívnych karcinómov prsníka (teda bez pozitivity génu HER2 a bez pozitivity hormonálnych receptorov) sa k liečbe môže pridať Karboplatina.
    • Pacientky, ktoré sú liečené antracyklínmi (teda majú v liečbe Doxorubicín alebo Epirubicín), by mali po liečbe podstúpiť kontrolné vyšetrenie srdca echokardiografiou u kardiológa. Onkológ tým sleduje, či ostali v dostatočnej miere zachované srdcové funkcie. Tieto preparáty majú stanovenú tzv. kumulatívnu - teda maximálnu dávku, ktorá sa nesmie prekročiť. Pacientky, ktoré sú liečené taxánmi, musia mať pred liečbou prípravu, tzv. premedikáciu, aby sa vyhli možnej alergickej, prípadne až anafylaktickej reakcii, ktorú môžu tieto preparáty navodiť. Spočíva v podávaní dexametazonu a ďalších liekov, podľa odporúčania onkológa v presných časových intervaloch. Medzi nežiaduce účinky patrí najmä: padanie vlasov, nevoľnosť, pokles bielych krviniek, strata menštruácie, zmeny srdcovej činnosti, tŕpnutie prstov na končatinách, krvácanie zo slizníc, slabosť, únava, niekedy zápcha. Pacientky musia byť poučené, pri ktorých vedľajších príznakoch majú kontaktovať lekára.
  • Hormonálna (endokrinná) liečba: Je účinnou liečbou pre väčšinu nádorov, ktoré majú pozitívne estrogénové a progesterónové receptory (ER-pozitívne alebo PR-pozitívne nádory). Tento typ nádoru využíva hormóny na podporu svojho rastu. Blokovanie pôsobenia estrogénu môže pomôcť predísť recidíve karcinómu a úmrtiu. Hormonálna terapia sa môže podať pred operáciou, aby sa zmenšil nádor, uľahčila sa operácia a znížilo sa riziko recidívy. Toto sa nazýva neoadjuvantná hormonálna terapia. Väčšinou sa používa len u starších pacientok, ktoré nemôžu dostať chemoterapiu. Jej podávanie trvá 6-8 mesiacov. Môže sa podať aj po chirurgickom zákroku, aby sa znížilo riziko recidívy. Toto sa nazýva adjuvantná hormonálna liečba.
    • Druhy hormonálnej liečby:
      • Tamoxifen: Tamoxifen blokuje väzbu estrogénu na bunky karcinómu prsníka. Znižuje riziko recidívy v prsníku, znižuje riziko vzniku karcinómu v druhom prsníku aj riziko vzdialenej recidívy. Tamoxifen je rovnako účinný u všetkých pacientok bez ohľadu na to, či sú pred menopauzou (premenopauzálne) alebo po nej (postmenopauzálne). Denná dávka je 20 mg 1 x denne alebo 10 mg 2x denne. Vedľajšie účinky tamoxifenu zahŕňajú návaly, suchosť v pošve, výtok alebo krvácanie. Veľmi zriedkavé riziká zahŕňajú rakovinu výstelky maternice, šedý zákal a krvné zrazeniny. Tamoxifen však môže zlepšiť zdravie kostí a hladiny cholesterolu. Pacientky by mali absolvovať ročné gynekologické prehliadky.
      • Aromatázové inhibítory (AI) - anastrozol, letrozol: Používajú sa u žien, ktoré nemajú menštruáciu (sú po menopauze alebo sa u nich menopauza vyvolá). U žien, ktoré majú menštruáciu, sú hlavným zdrojom estrogénov vaječníky. Po menopauze sú zdrojom estrogénov tzv. periférne tkanivá - tuk, nadobličky, sval, nádorová bunka. AI zabraňujú produkcii estrogénov v týchto tkanivách tým, že blokujú enzým aromatáza, ktorý sa na ich produkcii zúčastňuje.
      • Vedľajšie účinky AI sú: bolesť svalov a kĺbov, návaly horúčavy, suchosť vagíny, zvýšené riziko osteoporózy a zlomenín. Môžu tiež spôsobovať zvýšené hladiny cholesterolu. Ukázalo sa, že všetky AI sú rovnako účinné a majú podobné vedľajšie účinky. Avšak ženy, ktoré majú nežiaduce vedľajšie účinky pri užívaní jedného druhu AI, môžu mať menej vedľajších účinkov u iného AI. Pacientky, ktoré neprešli menopauzou, by nemali užívať AI, pretože tieto lieky neblokujú účinky estrogénov vyprodukovaných vaječníkmi, a môžu dokonca podporiť tvorbu estrogénov vo vaječníkoch.
      • Blokáda vaječníkov: Blokáda vaječníkov môže byť indikovaná spolu s iným typom hormonálnej liečby (tamoxifen, exemestan - AI) u žien, ktoré majú menštruáciu. Môže sa dosiahnuť buď podávaním injekcií (LHRH analógy) podkožne každé 4 týždne alebo chirurgicky odstránením vaječníkov.
    • HORMONÁLNA LIEČBA U ŽIEN PO MENOPAUZE: Pacientky, ktoré prešli menopauzou, majú niekoľko možností:
      • Tamoxifen 5 až 10 rokov - 10-ročná liečba Tamoxifenom sa nepreferuje, vhodné je podanie v kombinácii s AI. Výnimku tvoria prípady, kedy AI je kontraindikovaný, alebo ho pacientka netoleruje.
      • AI je na 5 až 10 rokov
      • Liečba tamoxifenom trvá po dobu 5 rokov, po ktorej nasleduje AI až 5 rokov. To by bolo celkovo 10 rokov hormonálnej terapie.
      • Tamoxifen počas 2 až 3 rokov, po ktorom nasleduje 2 až 8 rokov AI, čo je celkovo 5 až 10 rokov hormonálnej liečby.
      • Všeobecne platí, že pacientky v prvom štádiu by mali očakávať, že podstúpia hormonálnu liečbu počas 5 rokov. Pacientky v druhom a treťom štádiu môžu očakávať, že liečbu budú užívať až 10 rokov.
    • HORMONÁLNA LIEČBA ŽIEN PRED MENOPAUZOU: Premenopauzálne pacientky by nemali užívať len AI. Adjuvantná hormonálna liečba pre premenopauzálne pacientky zahŕňa:
      • Tamoxifen na 5 rokov. Potom je liečba založená na tom, či počas týchto 5 rokov prejdú menopauzou. Ak pacientka neprešla menopauzou po prvých 5 rokoch liečby, môže pokračovať v tamoxifene ďalších 5 rokov, celkovo 10 rokov tamoxifenu. Ak pacientka prejde menopauzou počas prvých 5 rokov liečby, môže pokračovať v tamoxifene ďalších 5 rokov alebo prejsť na AI na ďalších 5 rokov. To by bolo celkovo 10 rokov hormonálnej terapie.
      • Blokáda vaječníkov počas 5 rokov spolu s ďalšou hormonálnou terapiou (tamoxifen alebo AI) sa môže odporúčať v nasledujúcich situáciách v závislosti od veku a rizika recidívy pre pacientky: u ktorých je diagnostikovaný karcinóm prsníka vo veľmi mladom veku (menej ako 35 rokov) a u rizikových pacientok (viac ako 4 pozitívne lymfatické uzliny) a u žien, ktoré nemôžu užívať tamoxifen z iných zdravotných dôvodov.

Invalidný Dôchodok a Invazívny Duktálny Karcinóm Prsníka

Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok. Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podmienky Nároku na Invalidný Dôchodok

Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:

  1. Byť uznaný za invalidného.
  2. Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
  3. Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Prečítajte si tiež: Rehabilitácia dýchania a karcinóm pľúc

Kedy je Osoba Invalidná?

Osoba je invalidná, ak má predlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti, podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.

Upozornenie - predĺženie podpornej doby je viazané na splnenie zákonom stanovenú podmienku: poistenci, ktorých dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň im v dôsledku krízovej situácie (napr. sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti) hrozí, že po jej skončení budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. O predĺženie podporného obdobia je potrebné požiadať prostredníctvom určeného tlačiva pobočku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa posúdi splnenie podmienok a určí dĺžku predĺženia. Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok.

Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti /“PNky“/. Uvedené v praxi znamená, že na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).

Pri posudzovaní sa má prihliadať aj na obmedzenie funkcie v ramennom kĺbe (napr. lymfedém, defekty svalov). V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu pri karcinóme močového mechúra

Pacientkam komplikuje situáciu najmä to, že Sociálna poisťovňa vo všeobecnosti nezohľadňuje hormonálnu liečbu ako liečbu onkologickú, a to napriek tomu, že táto liečba je predpísaná onkológom na liečbu onkologického ochorenia.

Potrebné Obdobie Dôchodkového Poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity:

  • menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,
  • najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
  • najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
  • najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
  • najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
  • najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
  • najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu, za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.

Starobný a Predčasný Starobný Dôchodok

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

#

tags: #invazivny #duktalny #karcinom #prsnika #invalidita #narok