
Osobný bankrot, v právnom jazyku označovaný ako oddlženie, predstavuje dôležitý nástroj pre fyzické osoby, ktoré sa ocitli v situácii dlhodobej platobnej neschopnosti. Slovenský právny poriadok, konkrétne zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, upravuje tento inštitút s cieľom umožniť dlžníkom nový začiatok a zároveň chrániť záujmy veriteľov. Hoci je osobný bankrot vnímaný ako záchranná sieť, jeho využívanie si vyžaduje splnenie určitých podmienok a dodržiavanie stanoveného postupu.
Osobný bankrot je termín, ktorý sa bežne používa na označenie situácie, keď sa dlžník - fyzická osoba (vrátane fyzickej osoby - podnikateľa) - oddlží rozhodnutím konkurzného súdu (pozn.: okresný súd v sídle kraja), ktorý buď vyhlási na jeho majetok konkurz, alebo mu určí splátkový kalendár.
Zákon č. 7/2005 Z. z. umožňuje dlžníkom oddlženie dvoma spôsobmi - konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Voľba medzi týmito formami závisí od majetkových pomerov dlžníka a jeho schopnosti generovať príjem.
Konkurz je forma oddlženia, pri ktorej dlžník prichádza o svoj majetok, ktorý sa speňaží a použije na úhradu aspoň časti dlhov. Konkurz by mal primárne slúžiť ľuďom bez majetku alebo v extrémne ťažkej finančnej situácii. Po vyhlásení konkurzu sa zastavujú všetky dlhy dlžníka.
Pri splátkovom kalendári si dlžník môže zachovať svoj majetok. Súd určí harmonogram splátok a dlžník posiela dohodnuté čiastky správcovi, ktorý ich následne rozdeľuje veriteľom. Dlžník spláca svoje dlhy formou splátok počas obdobia piatich rokov. Uspokojenie nezabezpečených veriteľov nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky a zároveň sa musí splátkovým kalendárom dosiahnuť uspokojenie nezabezpečených veriteľov aspoň o 10 % vyššie, ako by sa dosiahlo pri vyhlásení konkurzu.
Prečítajte si tiež: Možnosti inzercie opatrovania seniorov
Najpodstatnejší rozdiel medzi týmito formami oddlženia spočíva v tom, že zatiaľ čo pri konkurze sa majetok dlžníka speňaží (v prípade, ak dlžník vlastní nehnuteľnosť, ktorá sa v konkurze predá, dlžníkovi bude vyplatená tzv. nepostihnuteľná hodnota obydlia v hodnote 10 000 eur), pri oddlžení formou splátkového kalendára si dlžník „vykúpi“ svoj majetok tak, že spláca svoje dlhy formou splátok počas obdobia piatich rokov.
Základné podmienky, ktoré musí dlžník spĺňať, aby mohol byť vyhlásený osobný bankrot, sú nasledovné:
Pri zámere vyhlásiť osobný bankrot je priebeh nasledovný:
Po úspešnom ukončení osobného bankrotu sa dlžník zbavuje svojich záväzkov, s výnimkou niektorých pohľadávok, ktoré nie sú odpustiteľné (napr. výživné, nepeňažné záväzky alebo peňažné tresty podľa Trestného zákona).
Výhoda získaná súdnym rozhodnutím o oddlžení ale nemusí byť definitívna. Niektoré zásadné pochybenia môžu viesť k zrušeniu oddlženia, ktoré sa okrem obnovenia dlhov spája aj s ďalšími nepríjemnými následkami. Kľúčom pre trvalé oddlženie je poctivý zámer.
Prečítajte si tiež: Možnosti opatrovania na Slovensku
Ak totiž vaši veritelia (alebo ich dediči) prídu na to, že ste pri žiadosti o osobný bankrot alebo pri plnení podmienok oddlženia nemali poctivý zámer, môžu požiadať o zrušenie oddlženia. Najneskôr tak môžu urobiť v lehote do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.
Ak súd veriteľom vyhovie, bude zrušenie oddlženia účinné voči všetkým. Zrušenie oddlženia pre vás bude mať nasledujúce nepríjemné následky:
Medzi pochybenia, ktoré môžu viesť k zrušeniu oddlženia pre nepoctivý zámer, patria:
Podľa prieskumov sú najčastejšími príčinami vzniku dlhov po splatnosti strata zamestnania (54,6 %) a vážne životné situácie, ako ochorenie, úraz či úmrtie v rodine (32,8 %). Na treťom mieste sa umiestnili problémy s bývaním a jeho vysokými nákladmi (31,9 %). K subjektívnym dôvodom zadlženia patria nezodpovedné finančné rozhodnutia (30,1 %) a snaha o zvyšovanie životného štandardu (9,5 %). Mladí ľudia vo veku 18 až 33 rokov uvádzajú ako príčinu rast cien potravín (27 %), infláciu (27 %) a náklady na bývanie (36 %). Samoživitelia najčastejšie zápasia s energetickou krízou a rastúcimi cenami potravín. Starší muži a vysokoškolsky vzdelaní respondenti ako zdroj svojich finančných ťažkostí častejšie priznávajú aj nezodpovedné správanie.
Na inštitút oddlženia, tak ako je upravený v zákone č. 7/2005 Z. z., existujú protichodné názory, lebo najmä veritelia neprijali zjednodušený spôsob „zbavenia sa dlhov“ svojich dlžníkov s radosťou. Na druhej strane platobne neschopní dlžníci prijali túto šancu ako možnosť začať odznovu, bez dlhov.
Prečítajte si tiež: Podmienky opatrovania vo Švajčiarsku
Až 97 % prípadov oddlženia formou konkurzu na Slovensku končí bez akéhokoľvek výnosu pre veriteľov. Tento znepokojujúci trend potvrdzujú inkasné spoločnosti, banky aj správcovia konkurzov. Systém oddlženia pritom často zneužívajú ľudia, ktorí ani nie sú v skutočnej finančnej núdzi a teda nie sú naň ani existenčne odkázaní. Z pôvodne záchranného mechanizmu pre ľudí v ťažkej finančnej situácii sa tak postupne stáva rýchla cesta, ako sa zbaviť záväzkov bez akejkoľvek úhrady.
Prezident ASINS Martin Musil upozorňuje, že „V realite sú pravidlá nastavené tak, že splátkový kalendár oproti konkurzu neprináša dlžníkovi žiadnu relevantnú výhodu, skôr naopak. Aj preto je oddlženie prostredníctvom konkurzu výrazne preferované ako rýchlejšia voľba, ktorá často končí nulovým výťažkom dlhu pre veriteľa.“
Podľa JUDr. by mal pri posudzovaní žiadosti o osobný bankrot prebehnúť osobný audit dlžníka, aby sa zistilo, aké má dlhy, príjmy a majetok, či je naozaj v ťažkej životnej situácii a čo mu túto situáciu spôsobilo. Dôkazové bremeno by malo byť na dlžníkovi a o spôsobe oddlženia by mal rozhodovať napríklad súd, konkurzný správca alebo Centrum právnej pomoci na základe zistenia ekonomickej situácie dlžníka a toho, či urobil maximum preto, aby sa oddlženiu vyhol.
Na rozdiel od Slovenska v Českej republike sa poctivý zámer dlžníka skutočne skúma. Počas osobného bankrotu tak musí dlžník vynaložiť všetko úsilie na splácanie svojich dlhov. Dlžník je tiež chránený prostredníctvom nezabaviteľného minima alebo sumy, na ktorú sa mu nemôže siahnuť. Podstatným rozdielom medzi krajinami je priebežná kontrola. „V Česku sa pri osobnom bankrote vyžaduje trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je potrebné preukázať poctivý zámer a ochotu uhradiť aspoň časť svojich dlhov. Dlžník je počas tohto obdobia priebežne kontrolovaný a každých 6 mesiacov vykazuje prehľad svojich príjmov.