
Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) predstavuje aktuálny a komplexný problém v slovenskom školstve. Prejavy ako preraďovanie žiakov do špeciálnych škôl, nedostatočná školská dochádzka, neuspokojivé vzdelávacie výsledky a predčasné ukončovanie školskej dochádzky sú alarmujúce. Tieto problémy sa najvýraznejšie prejavujú v regiónoch so zvýšenou koncentráciou rómskeho obyvateľstva žijúceho v neprimeraných sociálno-ekonomických podmienkach. V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu sociálny pedagóg, ktorého náplň práce a kompetencie sú zamerané na podporu inkluzívneho vzdelávania a elimináciu negatívnych dopadov sociálneho znevýhodnenia.
V školskom systéme na Slovensku sa realizujú rôzne formy vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP). Od segregácie cez integráciu až po inklúziu. Inklúzia sa principiálne chápe ako normalita. Inkluzívne vzdelávanie sa týka nielen žiakov telesne znevýhodnených, ale predovšetkým žiakov pochádzajúcich z rodín s nízkym socioekonomickým statusom a s odlišným sociokultúrnym zázemím, ktoré postihuje vo veľkej miere najmä rómskych žiakov. Cieľom inkluzívneho vzdelávania je umožniť všetkým žiakom rozvíjať svoje schopnosti v maximálnej možnej miere spoločne s ďalšími žiakmi. Podľa § 107 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) sa výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo SZP uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem a akcentovaním individuálnych podmienok.
Štúdie PISA poukazujú na to, že vzdelanostná úroveň žiakov na Slovensku je pod priemerom OECD a je značne determinovaná sociálno-ekonomickým zázemím rodiny. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré nielenže dosahujú v medzinárodných testovaniach podpriemerné výsledky, ale tieto výsledky sú značne determinované sociálnym zázemím rodiny žiakov (silná väzba medzi socioekonomickým postavením žiaka a jeho učebnými výsledkami). Žiaci s najnižším sociálnym statusom dosahujú výrazne horšie výsledky, než by mali vzhľadom na úroveň sociálneho postavenia v porovnaní s priemerom 34 krajín OECD. Na vzájomnú interakciu medzi zlou sociálnou a ekonomickou situáciou rodiny dieťaťa a jeho školskou úspešnosťou poukázali aj staršie výskumy.
Profesia sociálneho pedagóga má v Európe dlhšiu históriu a je pomerne dobre etablovaná. V Českej republike je oblasť školskej sociálno-výchovnej práce v intenciách školského metodika prevencie. V severských krajinách je sociálna pedagogika vnímaná veľmi diferencovane. V Nórsku je orientovaná na prácu s deťmi, mladými ľuďmi a ich rodinami, ktorých životné situácie sú problémové. V Nemecku sa školská sociálna práca, resp. sociálna pedagogika pomerne rýchlo etablovala pričom sa rozvíjala v troch koncepciách (sociálna práca v škole, sociálna pedagogika v škole a sociálno-pedagogická škola). Medzi ďalšie krajiny rozvíjajúce školskú sociálnu prácu patrí Švajčiarsko, pričom v súčasnosti pôsobí v školách pôsobí vyše 900 sociálnych pedagógov. Začiatkom 21. storočia sa podarilo zaviesť sociálnych pedagógov ako neučiteľských zamestnancov do škôl aj v Španielsku, najmä v oblasti Castilla-La Mancha, Extremadura. Záujem o školskú sociálnu pedagogiku sa začal presadzovať aj vo Veľkej Británii.
Sociálny pedagóg pôsobí ako zamestnanec v škole a poskytuje pomoc žiakom, rodičom žiakov. Školská sociálno-výchovná práca je zameraná na poskytovanie poradenstva (žiakom, rodičom, učiteľom, a pod.), riešenie vzniknutých konfliktov, závislosti, vyvažovanie nedostatkov zo sociálneho prostredia a pod. Zameriavajú sa najmä na prekonávanie nerovností a presadzovanie osobných a sociálnych práv vo vzdelávaní, na riešenie a mediáciu konfliktov a i.
Prečítajte si tiež: ISCED: Hlboké mentálne postihnutie
Medzi kľúčové aspekty náplne práce sociálneho pedagóga na úrovni ISCED 1 (primárne vzdelávanie) a ISCED 2 (nižšie sekundárne vzdelávanie) patria:
Sociálni pedagógovia uplatňujú rôzne metódy a formy sociálno-výchovnej práce, ako napríklad:
V školách je ťažiskovo zastúpená najmä primárna a sekundárna prevencia, ale nie je vylúčená ani terciárna prevencia v prípadoch pred a po umiestení žiakov do špeciálnych výchovných zariadení.
Na osobnosť sociálneho pedagóga sú kladené rôznorodé požiadavky, pretože ide o odborníka, ktorý na profesionálnej úrovni rieši, intervenuje a predchádza rozmanitému systému sociálno-výchovných problémov, porúch správania, či sociálnopatologických javov. To si vyžaduje nielen erudovanosť, resp. odbornú pripravenosť sociálneho pedagóga, ale kladie akcent aj na jeho osobnostné vlastnosti. Dôležitá je emocionálna stabilita, schopnosť sebaovládania, empatia a schopnosť počúvať. Sociálny pedagóg musí byť pripravený pomôcť deťom, dospelým, a naučiť ich, aby sa dokázali o seba postarať.
Personálnemu posilneniu škôl o pedagogických a odborných zamestnancov prispel národný projekt PRINED-(PRojekt INkluzívnej EDukácie) a vytvorenie inkluzívnych tímov. Ďalším nadväzujúcim projektom je národný projekt Škola otvorená všetkým, ktorý podporuje efektívny model spolupráce medzi pedagógmi, odbornými zamestnancami a rodičmi žiakov.
Prečítajte si tiež: Vzdelávanie žiakov s ťažkým mentálnym postihnutím
Zabezpečiť adekvátnym spôsobom proces inklúzie v školách nie je jednoduché. Treba rešpektovať všetky požiadavky, pretože do výchovno-vzdelávacieho procesu vstupuje mnoho faktorov, napr. etnická a náboženská príslušnosť, zdravotný stav, špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ale aj rodinná výchova, kultúra a sociálne zázemie.
Medzi kľúčové výzvy a odporúčania patria:
Prečítajte si tiež: Hlboké mentálne postihnutie a ISCED