Jana Pavlíková, invalidný dôchodok a jeho výpočet v Sociálnej poisťovni

Tento článok sa zaoberá problematikou invalidného dôchodku, s dôrazom na podmienky nároku na odchodné pri odchode do dôchodku, a okrajovo sa dotýka aj niektorých ďalších pracovnoprávnych a sociálnych otázok.

Odstupné a odchodné: Rozdielne peňažné plnenia pri skončení pracovného pomeru

Pri skončení pracovného pomeru môže zamestnanec za určitých okolností mať nárok na dve rôzne peňažné plnenia: odstupné a odchodné. Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma pojmami, pretože ich účel a podmienky nároku sú odlišné.

Hlavným účelom odstupného je poskytnúť zamestnancovi určitú náhradu za stratu zamestnania, ktorá nastala z dôvodov na strane zamestnávateľa. Tieto dôvody sú často spojené s hospodárskymi problémami zamestnávateľa.

Odchodné, na druhej strane, slúži inému účelu. Ide o peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Nárok na odchodné upravuje § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. Dôležité je, že odchodné sa podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažuje za mzdu.

Podmienky nároku na odchodné

Na rozdiel od odstupného, pri odchodnom zamestnávateľ nesleduje dĺžku trvania pracovného pomeru zamestnanca u neho, ani to, či zamestnanec počas svojho života pracoval len v jednom alebo vo viacerých pracovných pomeroch, ani celkový počet odpracovaných rokov.

Prečítajte si tiež: Podpora onkologických pacientov: Slovenský pohľad

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce je podmienkou nároku na odchodné, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie starobného alebo invalidného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Príklady z praxe pre nárok na odchodné

Pre lepšie pochopenie podmienok nároku na odchodné si uvedieme niekoľko príkladov:

Príklad 1: Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a pracovný pomer 31. 5. 2017 skončil. V tomto prípade má zamestnanec nárok na odchodné, pretože splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ mu vyplatí odchodné v súlade s ustanovením § 76a ods. 2 Zákonníka práce.

Príklad 2: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 25. 4. 2017, ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer 30. 4. 2017. V stredu 3. 5. 2017 si podal žiadosť v Sociálnej poisťovni na priznanie starobného dôchodku. Aj v tomto prípade má zamestnanec nárok na vyplatenie odchodného, pretože dodržal podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce.

Príklad 3: Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok. Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok. V tomto prípade zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, pretože nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Prečítajte si tiež: Prehľad aktivít a zmlúv obce Ľubeľa a Dúbrava

Ďalšie pracovnoprávne a sociálne otázky

Okrem problematiky odstupného a odchodného sa v poskytnutých informáciách objavujú aj ďalšie otázky z oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia.

Pomoc rodinného príslušníka bez zmluvy

Je možné, aby konateľ spoločnosti požiadal o pomoc rodinného príslušníka (napríklad syna) bez zmluvy a bez nároku na odmenu? V takomto prípade je dôležité, aby sa konateľ uistil, že táto pomoc nespĺňa znaky nelegálnej práce. V prípade kontroly je vhodné, aby konateľ vedel preukázať, že ide o výpomoc rodinného príslušníka a nie o zastretý pracovnoprávny vzťah. Nie je nevyhnutné, aby bol konateľ prítomný pri synovi počas celej doby jeho výpomoci, ale mal by vedieť preukázať, že ide o príležitostnú a neplatenú pomoc. Status rodinného príslušníka (či je zamestnanec, SZČO alebo evidovaný na úrade práce) nemá priamy vplyv na posúdenie, či ide o nelegálnu prácu. Vzhľadom na povahu prác (stavebníctvo) a rozsah (dozor nad pracovníkmi) je však vhodné zvážiť uzatvorenie dohody o vykonaní práce, aby sa predišlo prípadným problémom s kontrolnými orgánmi.

Fond opráv v obci

Obec, ako vlastník nájomných bytov, tvorí fond opráv podľa § 18 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z. z.

Sociálne a zdravotné poistenie konateľov s.r.o.

Ak majú dvaja konatelia slovenskej s.r.o., ktorí sú občanmi Českej republiky a pobývajú v ČR, kde si hradia sociálne a zdravotné poistenie, povinnosť platiť poistenie aj na Slovensku? Ak nemajú na Slovensku uzavretú žiadnu zmluvu o jednateľstve ani pracovnú zmluvu, vo všeobecnosti nemajú povinnosť platiť sociálne a zdravotné poistenie na Slovensku. Rozhodujúce je miesto ich bydliska a miesto výkonu závislej činnosti. Ak vykonávajú činnosť konateľa len príležitostne a nemajú na Slovensku trvalý pobyt, ich sociálne a zdravotné poistenie by malo byť riešené v Českej republike. Je však vhodné overiť si túto informáciu priamo v Sociálnej a zdravotnej poisťovni na Slovensku.

Dve pracovné pozície na jednej pracovnej zmluve

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Áno, je to možné. Zamestnanca je možné prijať na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku na druhej pracovnej pozícii. V takomto prípade sa podáva jedna prihláška do Sociálnej poisťovne a jedna do zdravotnej poisťovne. Dôležité je, aby pracovná zmluva presne definovala náplň práce pre obe pracovné pozície a rozsah pracovného času pre každú z nich. Alternatívou je uzavretie dvoch pracovných zmlúv, pre každú pracovnú pozíciu samostatne, s príslušnými prihláškami do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Brezno: kontaktné údaje úradu práce

Súbežný príjem zo závislej činnosti v SR a ČR

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti a zároveň má zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa zamestnať vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR. Je to legislatívne možné? Áno, je to možné. Občan ČR môže mať súbežne príjem zo závislej činnosti v SR aj v ČR. Dôležité je správne nastavenie daňových a odvodových povinností v oboch krajinách, aby nedošlo k porušeniu legislatívy. Odporúča sa konzultácia s daňovým poradcom.

Materská dovolenka pri dvoch súbežných pracovných pomeroch

Žena je zamestnaná na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa A od roku 2015. V roku 2022 bola na rodičovskej dovolenke a od 01.01.2023 opäť nastúpila do práce. Žena sa 19.09.2023 zamestnala na skrátený úväzok u zamestnávateľa B, čiže má dva súbežné pracovné pomery. Je tehotná a plánovaný nástup na materskú dovolenku je december 2023, kedy by začala poberať materské. V takomto prípade má žena nárok na materské z oboch zamestnaní, ak splní podmienky nároku na materské v oboch pracovných pomeroch.

Sociálne a zdravotné poistenie zahraničných študentov

Zahraniční študenti (hlavne z Maďarska) študujú na vysokej škole na dennom štúdiu prvého alebo druhého stupňa. Sú sociálne poistení alebo sú poistencami štátu z hľadiska zdravotného poistenia? Alebo sú stále účastníkmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia štátu podľa štátnej príslušnosti? Vo všeobecnosti platí, že zahraniční študenti, ktorí študujú na Slovensku na dennom štúdiu, sú z hľadiska zdravotného poistenia poistencami štátu. Ich sociálne poistenie závisí od toho, či vykonávajú nejakú zárobkovú činnosť. Ak nevykonávajú žiadnu zárobkovú činnosť, nie sú sociálne poistení na Slovensku. Ich účasť na sociálnom zabezpečení a zdravotnom poistení podľa štátnej príslušnosti závisí od konkrétnych dohôd medzi Slovenskom a ich domovskou krajinou.

Zápočet odpracovaných rokov invalidného dôchodcu

Aký je zápočet odpracovaných rokov invalidného dôchodcu pri výpočte starobného dôchodku? Obdobie poberania invalidného dôchodku sa za určitých podmienok započítava do doby dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku. Bližšie informácie o podmienkach zápočtu je potrebné získať v Sociálnej poisťovni.

Zamestnávanie občana ČR slovenskou SZČO

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR zrealizovať búracie služby a zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR. Ako má postupovať, aby tohoto pána z ČR mohol legálne zamestnať na DPČ? Slovenská SZČO môže zamestnať občana ČR na dohodu o pracovnej činnosti (DPČ) za predpokladu, že dodrží platnú legislatívu ČR. Je potrebné sa riadiť českým Zákonníkom práce a splniť všetky povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z tohto zákona, vrátane prihlásenia zamestnanca do českého systému sociálneho a zdravotného poistenia a odvádzania príslušných odvodov.

Výpočet ošetrovného po ukončení pracovného pomeru

Matka bola na svojej prvej rodičovskej dovolenke, ktorá sa jej skončila 13. júla 2020. Dňa 14. júla 2020 nastúpila do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky a 15. júla 2020 ukončila pracovný pomer dohodou. Za obdobie 14. - 15. júl 2020 dostala mzdu a odstupné. Dňa 16. júla 2020 čerpala pandemickú OČR na dieťa. Sociálna poisťovňa pri výpočte DVZ na výpočet výšky nároku na ošetrovné vychádzala z pravdepodobného DVZ a nie zo skutočného DVZ. Postupovala správne? Podľa § 54 bod 8 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v z. n. p., nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. Týmto dňom je v uvedenej situácii 15. júl 2020. Ak by Sociálna poisťovňa počítala DVZ zo skutočného príjmu, DVZ by bol maximálny. V tomto prípade je sporné, či Sociálna poisťovňa postupovala správne. Argumentácia, že by sa mal použiť skutočný DVZ zo dňa zániku nemocenského poistenia, je opodstatnená. Pre presné posúdenie je potrebné preveriť konkrétne okolnosti prípadu a prípadne sa obrátiť na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o prehodnotenie výpočtu.

tags: #Jana #Pavlíková #invalidný #dôchodok #výpočet #Sociálna