
Spotrebiteľské právo sa neustále vyvíja, aby lepšie chránilo spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch. Jednou z kľúčových oblastí je dôkazné bremeno, ktoré určuje, kto je zodpovedný za preukázanie určitých skutočností v prípade sporu. Tento článok sa zameriava na dôkazné bremeno v spotrebiteľskom práve, najmä v kontexte predzmluvných povinností veriteľa a reklamácií tovaru.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenia, ktoré umožnia dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácií a overenia úverovej bonity dlžníka.
V prípade sporu je kľúčové, kto nesie dôkazné bremeno. Súdny dvor EÚ konštatoval, že smernica neuvádza, komu je uložená povinnosť preukázať, že veriteľ poskytol spotrebiteľovi informácie a overil jeho úverovú bonitu, takže táto otázka spadá do vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu.
Hoci Súdny dvor nemá žiadne pochybnosti o dodržaní zásady ekvivalencie v prejednávanej veci, domnieva sa, že zásada efektivity by bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Spotrebiteľ totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinností veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.
Vo Francúzsku sa v rámci dvoch sporov ocitlo viacero osôb v postavení, keď neboli schopní ďalej splácať svoje mesačné úverové splátky, na základe čoho banka požiadala o okamžité splatenie úveru spolu s úrokmi. Francúzsky súd rozhodujúci v rámci tohto návrhu uvádza, že banka nepredložila ani tlačivo so štandardnými európskymi informáciami, ani žiadny iný dokument, ktorý by preukazoval, že si svoju povinnosť splnila.
Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena
V jednom z prípadov však zmluva o úvere obsahuje štandardné ustanovenie, v ktorom dlžník potvrdzuje poskytnutie tlačiva a oboznámenie sa s ním. Francúzsky súd zastáva názor, že takéto ustanovenie by mohlo byť zdrojom ťažkostí, ak by jeho účinkom bola zmena dôkazného bremena v neprospech spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie tak predstavuje indíciu, ktorú musí veriteľ predložením jedného alebo viacerých relevantných dôkazov preukázať. Navyše spotrebiteľovi musí byť vždy umožnené uviesť, že mu toto tlačivo nebolo predložené alebo že toto tlačivo neumožňuje veriteľovi splniť jeho predzmluvné informačné povinnosti.
Pokiaľ ide o overenie úverovej bonity, francúzsky súd uvádza, že v druhej veci nepredložil dlžník banke potvrdenia o príjmoch. Preto sa tento súd pýta, či sa overenie úverovej bonity spotrebiteľa môže uskutočniť len na základe informácií uvedených spotrebiteľom bez toho, aby tieto informácie boli skutočne overené inými údajmi. Súdny dvor rozhodol, že smernica priznáva veriteľovi mieru voľnej úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej bonity spotrebiteľa a či ju musí overiť aj inými prostriedkami.
Navyše zo smernice nevyplýva, že ohodnotenie finančnej situácie a potrieb spotrebiteľa sa musí uskutočniť pred poskytnutím primeraných vysvetlení. V zásade tak medzi týmito dvoma predzmluvnými povinnosťami neexistuje vzťah. Veriteľ tak môže spotrebiteľovi poskytnúť vysvetlenia bez toho, aby bol povinný predtým ohodnotiť jeho úverovú bonitu.
Nakoniec Súdny dvor spresňuje, že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom zmluvy, pričom vysvetlenia nemusia byť nevyhnutne poskytnuté prostredníctvom konkrétneho dokumentu, ale môžu byť poskytnuté ústne v priebehu stretnutia.
V júli vstúpili na Slovensku do platnosti zásadné zmeny v spotrebiteľskom práve, ktoré menia pravidlá hry medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. Tieto zmeny sa týkajú najmä reklamácií tovaru a záruk.
Prečítajte si tiež: Viac o povinnosti tvrdenia a dôkaznom bremene
Ak sa vada prejaví kedykoľvek počas dvoch rokov, zákon predpokladá, že tovar bol vadný už pri predaji. Dôkazné bremeno v tomto prípade nesie predajca.
Nový zákon hovorí o „primeranej lehote“ na vybavenie reklamácie. V praxi to znamená, že lehota na vybavenie reklamácie sa môže predĺžiť, ak si to vyžaduje povaha tovaru alebo zložitosť vady.
Pri online nákupe má spotrebiteľ 14 dní na vrátenie tovaru bez udania dôvodu, zatiaľ čo v bežnom obchode je to len dobrá vôľa predajcu.
Predajca už nemusí mať znalecký posudok na to, aby zamietol reklamáciu v prvom roku, stále však musí svoje rozhodnutie písomne odôvodniť.
Rozbalenú zubnú kefku, slúchadlá do uší či spodnú bielizeň z e-shopu vrátiť nie je možné.
Prečítajte si tiež: Judikatúra k dôkaznému bremenu pri náhrade škody
Ak spotrebiteľ zistí poškodenie tovaru až doma po rozbalení, má právo na reklamáciu, aj keď podpísal prevzatie bez výhrad.
S faktickými vyhláseniami sa možno stretnúť pri uzatváraní takmer každej zmluvy. Ako bežné príklady na faktické vyhlásenia možno uviesť: "účastníci svojím podpisom vyhlasujú, že zmluvu si prečítali a s jej obsahom súhlasia", "nekonám v omyle", "nekonám v tiesni", "som spôsobilý na právny úkon", "zmluve som porozumel" a podobne.
Pod faktickým vyhlásením môžeme rozumieť akýkoľvek vnímateľný prejav, ktorým konajúci deklaruje, že má vedomosť o tom, či určitá skutočnosť nastala, či trvá alebo nie. Môže ísť o prejavy obsiahnuté v listine alebo vykonané ústne. Spoločnou črtou faktických vyhlásení je to, že ide o vyhlásenia odvíjajúce sa od vedomosti konajúcej osoby o určitom jej subjektívnom stave alebo o ňou vnímanej skutočnosti (t.j. o fakte, napr. či je osoba v omyle, v tiesni, či si zmluvu prečítala, alebo jej porozumela), ktorý pre adresáta vyhlásenia spravidla nie je priamo poznateľný.
Iba faktickým vyhlásením, ako napr. "nekonám v omyle", "nekonám tiesni", "zmluvu som prečítal", nedochádza však k novému zmluvnému pravidlu správania sa. Objektívne možno u nich, často až s odstupom času, zistiť iba ich pravdivosť alebo nepravdivosť. V konkrétnostiach to závisí od skutočnosti, ktorej sa týkajú.
Samotné vyhlásenie nesmeruje k vzniku záväzku, ktorý by bol vymáhatelný sám osebe.
tags: #dokazne #bremeno #v #spotrebiteľskom #práve