
Jozef Banáš je významná osobnosť slovenskej kultúry a politiky. Jeho životopis je rozsiahly a pestrý, zahŕňa pôsobenie v rôznych oblastiach, od elektrotechniky cez zahraničný obchod, diplomaciu, politiku až po literatúru a publicistiku.
Jozef Banáš sa narodil 27. septembra 1948 v Bratislave. Jeho otec pochádzal z chudobnej rodiny z Čadce a pracoval ako úradník. Matka bola predavačkou z Bratislavy.
V rokoch 1963 - 1967 študoval na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Bratislave. Neskôr pracoval ako obchodný referent v podniku Chirana Export Piešťany (1973 - 1976).
V rokoch 1977 - 1992 pôsobil na Federálnom ministerstve zahraničných vecí ČSSR v Prahe. V rámci rezortu zahraničných vecí bol riaditeľom Tlačového a informačného strediska Bratislava (1977 - 1983), tlačovým atašé na veľvyslanectve ČSSR v Nemeckej demokratickej republike (NDR, 1983 - 1988) a vyslancom na Veľvyslanectve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v Rakúsku (1990 - 1992).
Po skončení pôsobenia v diplomacii pracoval v zahraničných súkromných spoločnostiach - ako topmanažér v Raiffeisen Leasing vo Viedni (1992), riaditeľ Tatraleasing Bratislava (1993), zastupoval Slovak International Tabak (koncern Reemtsma Hamburg) ako riaditeľ pre priemyselnú politiku (1994 - 2001). Neskôr si s manželkou založil vlastné vydavateľstvo Kelion (2011), v ktorom vydal niektoré svoje knihy.
Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o Domove Dôchodcov Nitra
V politike pôsobil ako generálny sekretár liberálnej politickej strany Aliancia Nového Občana (ANO, 2001 - 2002). Bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) počas volebného obdobia 2002 - 2006. Do NR SR kandidoval za stranu ANO, neskôr z jej poslaneckého klubu vystúpil (2004) a pôsobil ako nezávislý poslanec, potom vstúpil do klubu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ), ktorej sa stal aj členom (2004), v súčasnosti nie je politicky organizovaný. V NR SR pôsobil ako podpredseda výboru pre európsku integráciu, člen výboru pre obranu a bezpečnosť a člen zahraničného výboru. Zároveň bol vedúcim stálych delegácií NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a NATO (2004 - 2006), viceprezidentom Parlamentného zhromaždenia NATO (2003 - 2006), keď ho v Benátkach zvolili do uvedenej funkcie ako prvého Slováka, a viceprezidentom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (2004 - 2006).
Literárne sa začal prejavovať v oblasti scenáristiky, je autorom viacerých televíznych (TV), filmových a divadelných scenárov. Napísal scenár TV inscenácie Nebráňme vtákom lietať (1978), za ktorý získal Prvú cenu Slovenskej televízie (STV) v súťaži o pôvodnú televíznu hru pre mládež. Rovnomennú inscenáciu, ktorú realizoval réžisér Jozef Pálka, napriek kvalitnému hereckému obsadeniu riaditeľ STV zakázal, po čase sa však vysielala. Napísal scenáre TV inscenácií Čisté vody (1979), Mimoriadny rýchlik (1982), Kukučia nôta (1982), Kirchhoffov zákon (1983) a scenár filmu Začiatok sezóny (réžia: Zoro Záhon, 1985), ktorý získal II. cenu - Strieborný strapec na filmovom festivale v Santa Remo v Portugalsku (1987). Je autorom divadelných komédií Tréning na štátnika (1990), ktorú naštudovalo Divadlo Trnava (r. Jaro Filip, 1990), No comment (1996), ktorú naštudovali viaceré divadlá (West Bratislava, r. Ľubo Roman, 1996; Zvolenské divadlo, r. Karol Spišák, 2002; Divadlo „A“, Prievidza, r. Štefan Orság, 2003), a Delírium „P“ (2007), ktorú naštudovalo Divadlo „A“, Prievidza (r.
Po prvý raz knižne uverejnil poviedku Mimoriadny rýchlik v antológii mladej slovenskej prózy Na večeru budú štvorlístky (vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, 1984). V súťaži o filmové poviedky ho ocenili za dielo Animatic clavitist (Začiatok sezóny) Prvou cenou Ústredia slovenského filmu a Slovenského filmového ústavu (1985). Samostatne knižne debutoval zbierkou Lepší ako včera (2001), zloženou z rozličných najmä prozaických žánrov ako poviedky (Začali sa horúčavy, Busta, Mimoriadny rýchlik, Čriepky, Posledná nevera, Studená sprcha, Poslanci v parlamente, Nech vám chutí, priatelia, Dávno som sa tak nezasmial), eseje, krátke sentencie, ale aj z epigramov a aforizmov.
Bohaté skúsenosti zo svojej profesionálnej a politickej činnosti pretavil do viacerých umeleckých žánrov, zdroj inšpirácie nachádza v rokoch mladosti, súvekých spoločenských problémoch alebo v historických udalostiach, v tvorbe využíva aj určitý druh zveličenia a irónie. Spolu s Bohumilom Hanzelom napísal humornú knihu o NR SR Politicum tremens alebo Čo bolo, bolo (2006). V recesnej knihe Idioti v politike (2007) zhrnul svoj pohľad na pôsobenie v politickej strane, parlamente, na politikov či komunikáciu s médiami. Jeho Zóna nadšenia (2008) sa stala Knihou roka 2008 v ankete dvojtýždenníka Knižná revue a dostala sa do finále nemeckej literárnej ceny Johanna Gottfrieda Seumeho (2011). Na pozadí príbehu priateľstva a lásky v nej popisuje svoje skúsenosti s domácou a zahraničnou politikou, diplomaciou a tajnými službami, pritom píše aj o známych postavách z reálneho politického života (G. Husák, A. Dubček, V. Biľak, L. Brežnev, E. Honecker, E. Krenz, M. Gorbačov, V. Juščenko či V. Havel), s ktorých väčšinou sa stretol osobne.
V románe Zastavte Dubčeka! (2009), za ktorý ho ocenili výročnú cenou Slovenského centra PEN za rok 2009 a ktorý získal ocenenie Zlatá kniha vydavateľstva Ikar, podáva nielen ucelený obraz o spoločensko-politickej situácii v rokoch, keď sa myšlienky socializmu ujímali i reformovali, ale spájaním zaujímavých faktov zo súkromného života rodiny Dubčekovcov vytvára aj pôsobivý ľudský portrét charizmatického slovenského politika, ktorý sa stal protagonistom myšlienky „socializmu s ľudskou tvárou“ a najznámejším politikom moderných česko-slovenských a slovenských dejín.
Prečítajte si tiež: Kompletný prehľad dražieb bytov
Ďalší román Kód 9 (2010), ktorý získal cenu vydavateľstva Ikar Platinová kniha (2011), je o sebapoznávaní hlavnej postavy v atraktívnych destináciách od staročínskeho Sianu cez Tibet, Nepál, Indiu až po Vatikán. Román Kód 1: Tajomstvo zázraku: Voľné pokračovanie bestsellera Kód 9 (2013), ktorý sa v čitateľskej ankete Knižnej revue stal knihou roka 2013, získal cenu vydavateľstva Ikar Zlatá kniha (2014) a ktorý spájajú s románom Kód 9 hlavné postavy (manželov Michala a Mariky), poukazuje na fakty a fotografie, čo podľa neho dokazujú pôsobenie Židov, kresťanov a pravdepodobne aj Ježiša Krista v krajinách u nás dnes vnímaných najmä cez prizmu orientálnych náboženstiev. Príbeh románu Kód 7: Voľné pokračovanie bestsellerov Kód 9 a Kód 1 (2016) sa odohráva v himalájskom kráľovstve Bhután - v krajine, „ktorá má ako jediná na svete oficiálnu štátnu doktrínu hrubé domáce šťastie a nie hrubý domáci produkt“.
Medzitým napísal zbierku poézie Deň do večnosti (2010). V románe Sezóna potkanov (2011), za ktorý získal cenu vydavateľstva Ikar Platinová kniha (2012), opisuje situáciu v štáte a na základe skúseností, ktoré nadobudol v politike, píše aj o tvrdom politickom prostredí plnom korupcie a pretvárky. Jeho kniha Posledná nevera: Poviedky pre milujúcich (2012) je výberom zo starších poviedok z knihy Lepší ako včera, ktoré doplnil novými poviedkami; témou takmer dvoch desiatok poviedok je zväčša manželská nevera, napr. fatálne následky priznanej nevery (poviedka Poslední v láske, prví v nenávisti), ale aj nedobrovoľná odlúčenosť mladomanželov (Tombe la neige) či neželané tehotenstvo (Uhlíky v metelici). V knihe Velestúr: Román o hľadaní rozkoše (2015), inšpirovanej tajomným nápisom na vrchu Velestúr v Kremnických vrchoch, opisuje príbeh muža, ktorý vystupuje na zemepisný i symbolický Velestúr, pritom, aby dosiahol šťastie, čo je jedným z pomenovaní rozkoše, „musí vylúštiť zmysel každej runy tvoriacej názov vrchu“ a „približujúcej našu starú slovanskú históriu“. Vyšla mu aj humoristicko-satirická kniha postrehov z rozličných oblastí nášho verejného života Dementi: Prvá demotivačná kniha: Správa o stave republiky (2015) a zbierka miniúvah, sentencií, anekdot, myšlienok, ale aj poézie a drobných textov Somár je Švajčiar: Ako prežiť medzi ľuďmi (2017) s ilustráciami Ivana Popoviča a kaligramami Dávida Popoviča. Prebijem sa! Štefánik: Muž železnej vôle.
Preklady jeho kníh vyšli v češtine, poľštine, nemčine, ukrajinčine, angličtine, arabčine, v Turecku, Egypte, a v hindštide v Indii.
Popri literárnej tvorbe sa venuje politickej publicistike, esejistike, získal aj Cenu Slovenských pohľadov za rok 2015 v kategórii esej a publicistika. Píše komentáre, glosy o Slovensku, z oblasti politológie, filozofie, športu či divadla. Jeho eseje a úvahy o politike vychádzajú aj v rakúskej tlači.
Je ženatý, manželka Mária (* 1952) je známa slovenská výtvarníčka, venuje sa keramickej plastike, žijú v Bratislave, majú dve dcéry, Mária Banášová-Zinburgová (* 1974) žije a pracuje v Prahe, Adela Vinczeová, rod.
Prečítajte si tiež: Podrobný sprievodca: Zdieľanie príspevkov na Facebooku