Platenie len nemocenské poistenie: Kompletný sprievodca pre SZČO

Keby ste boli kováčom v stredoveku a zlomili si ruku, kvôli strate budúceho zárobku by ste pravdepodobne vyhladovali. V moderných spoločnostiach tieto situácie rieši nemocenské poistenie. Keď ochoriete, štát vám vypláca príspevok, aby ste v chorobe neživorili. Za zamestnanca platí nemocenské poistenie zamestnávateľ, ale pre SZČO do dosiahnutia určitej hranice príjmov povinné nie je. Pokiaľ sa chcete nemocenského poistenia zúčastniť dobrovoľne, bude vás zaujímať kedy, koľko a kam musíte uhradiť.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako funguje platenie nemocenského poistenia, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Zameriame sa na podmienky, výhody a povinnosti spojené s týmto typom poistenia, aby ste sa mohli správne rozhodnúť a zabezpečiť si príjem v prípade choroby alebo úrazu.

Čo je nemocenské poistenie a prečo je dôležité?

Systém nemocenského poistenia slúži pracujúcim osobám, ktoré prídu o príjmy zjednodušene povedané zo zdravotných dôvodov vlastných alebo inej osoby, o ktorú sa musia starať. Nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia. Sociálne poistenie sa skladá z piatich častí: nemocenského poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania, dôchodkového poistenia, z ktorého sa vyplácajú starobné a invalidné dôchodky, poistenia v nezamestnanosti, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, úrazového poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, garančného poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a iné.

Nemocenské poistenie je dôležité, pretože zabezpečuje finančnú podporu v prípade, že nemôžete pracovať z dôvodu choroby alebo úrazu. To platí bez ohľadu na to, či ste povinne alebo dobrovoľne sociálne poistená SZČO. Pokiaľ kvôli chorobe alebo úrazu nemôžete pracovať, prichádzate o zárobok. Ak si ako SZČO dobrovoľne alebo povinne platíte nemocenské poistenie, budete od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti poberať dávky od štátu.

Povinné vs. Dobrovoľné nemocenské poistenie pre SZČO

Ako SZČO povinne odvádzate iba prvé dve zložky a ich platenie si strážite sami. SZČO však povinne odvádzajú sociálne poistenie až od dosiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Dovtedy žiadne sociálne poistenie povinne neplatia. Napríklad povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2025 tým, ktorí za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre SZČO: Podrobnosti

Pretože sociálne poistenie nie je povinné pre SZČO s nízkymi príjmami (napríklad za rok 2022 musíte mať príjmy vo výške aspoň 7 266 eur), veľa podnikateľov si ho dobrovoľne neplatí. Povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla (resp. od 1. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, za ktorý podľa daňového priznania vaše hrubé príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti prekročili šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej za kalendárny rok predchádzajúci roku, za ktorý podávate daňové priznanie.

Ak nie ste povinne sociálne poistenou SZČO a chcete mať nárok na nemocenské dávky, môžete sa na nemocenské poistenie prihlásiť dobrovoľne. Prihlášku k nemocenskému poisteniu vyplníte na formulári „Registračný list fyzickej osoby“ dostupného na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Štát vám dávky nemocenského poistenia začne vyplácať, ak splníte podmienky na to, aby vám na ne vznikol nárok. Základnou podmienkou je byť nemocensky poistený a mať nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške. Okrem toho musíte byť v prípade niektorých dávok už nejaké obdobie nemocensky poistený. Záleží to aj od toho, či si nemocenské poistenie platíte povinne alebo dobrovoľne. V opačnom prípade maródite, ošetrujete člena rodiny alebo očakávate pôrod či sa staráte o narodené dieťa bez akéhokoľvek príjmu a mali by ste teda mať vopred vytvorenú rezervu na niekoľko týždňov až mesiacov.

Nárok na nemocenské pre SZČO

Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na: nemocenské, tehotenské, materské, ošetrovné. „V takom prípade majte vždy vlastnú rezervu, aby ste mali z čoho žiť, keď napríklad niekoľko týždňov či mesiacov nebudete môcť pracovať,“ radí začínajúcim podnikateľom daňová poradkyňa Vladimíra Přibylová zo spoločnosti Grantex. Výška rezervy sa odvíja od vašich bežných výdavkov. Mať vytvorený peňažný vankúš sa napokon hodí vždy, nielen pri nečakanom ochorení či úraze, inak by ste sa museli napríklad zadĺžiť.

Ako sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie

Aby ste mohli čerpať dávky z nemocenského poistenia, musíte sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne, pod ktorú patríte podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne si nájdite formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Tie vyplníte a buď ich prinesiete na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne osobne, odošlete poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

Marketingovému špecialistovi Petrovi z úvodu článku sa nemocenské poistenie javí ako vhodné riešenie, keďže povinné sociálne poistenie mu nevznikne ani v tomto roku. Aby si mohol začať na poistenie prispievať, musí sa k nemu najskôr prihlásiť. Ako na to? Stačí vyplniť online formulár alebo tlačivo s názvom Registračný list fyzickej osoby (RLFO), priložiť k nemu aj vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby a doručiť ho na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska, buď osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

Prečítajte si tiež: Komplexná laserová rehabilitácia

Pozor: SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie:

1. dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie,
2. dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Okrem toho platí podmienka, že tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Podmienky čerpania dávok z nemocenského poistenia

Pamätajte, že nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia.

1. Nemocenské

Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti). Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Žiadať o výplatu nemocenského poistenia nemusíte, ak vám ošetrujúci lekár vystaví elektronickú pracovnú neschopnosť (ePN). V takomto prípade je záznam automaticky elektronicky odosielaný do Sociálnej poisťovne a nič jej už neoznamujete. Nedostanete žiadne potvrdenie od lekára, ale prístup k údajom o svojej ePN máte v aplikácii Elektronický účet poistenca. Ak vám ošetrujúci lekár vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské si uplatníte v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu predložením II. dielu tohto tlačiva, najlepšie ihneď po jeho vystavení. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti jej do troch dní ešte predložíte IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ale to len v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní.

Prečítajte si tiež: Štatistiky a radikulopatia: Dôchodková politika

2. Tehotenské

Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského). Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň.

Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vám vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.

3. Materské

V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského). Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov (termín si zvolíte ľubovoľne v tomto rozmedzí) pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu. Od vtedy vám vzniká nárok na materské, ktoré začínate poberať. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov). Originál tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vám vystaví a vyplní gynekológ, podajte na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Pokiaľ na dobrovoľné nemocenské poistenie neprispievate vôbec, môžete ihneď po pôrode začať čerpať aspoň rodičovský príspevok. Jeho výšku a dobu vyplácania vypočíta štát.

4. Ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba:

• osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade,
• chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade,
• chorého súrodenca,
• chorého manžela / chorej manželky alebo chorého rodiča manžela / chorého rodiča manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje,
• osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola, ktoré dieťa navštevuje, boli príslušnými orgánmi uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

Ďalšie podmienky vzniku nároku na ošetrovné upravuje § 39 zákona o sociálnom poistení. Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky ošetrovného sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie ošetrovného). Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vám vystaví lekár. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vám lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré tiež predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca ošetrovné.

Existuje ešte jedna dávka, ktorá patrí iba zamestnancom a ako SZČO na ňu nárok nemáte. Ide o vyrovnávaciu dávku určenú pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením.

Výpočet nemocenského poistenia

Teraz je náš podnikateľ Peter k dobrovoľnému nemocenskému a dôchodkovému poisteniu prihlásený a čakajú ho pravidelné mesačné platby poistného. Splatnosť je vždy do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý si poistenie platí. Výšku dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia si Peter určí sám - sám si určuje vymeriavací základ, z ktorého sa mu poistenie počíta. Musí však pri tom rešpektovať minimálny a maximálny vymeriavací základ platný v danom roku.

V roku 2023 je minimálny mesačný vymeriavací základ 605,50 eura a maximálny mesačný vymeriavací základ 8 477 eur. Minimálna výška poistného v roku 2023 je 200,72 eura mesačne a táto suma sa počíta ako 4,40 % nemocenské poistenie, 18 % starobné dôchodkové poistenie, 6 % invalidné dôchodkové poistenie a 4,75 % poistenie do rezervného fondu solidarity z minimálneho vymeriavacieho základu. Ak by Peter dosiahol za rok 2022 príjmy vyššie ako 7 266 eur, vzniklo by mu v roku 2023 povinné sociálne poistenie a jeho vymeriavací základ by mohol byť iný - musel by sa vypočítať. Naďalej by však bol v medziach minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.

Prehľad príjmov z podnikania máte prehľadne na jednom mieste vďaka fakturačnému programu iDoklad. Ako si vymeriavací základ v prípade vzniku povinného sociálneho poistenia môžete vypočítať? Ide o základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedený v daňovom priznaní, ku ktorému pripočítate zaplatené povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie a potom výsledok vydelíte koeficientom 1,486. Napokon tento výsledok ešte vydelíte 12, aby ste dostali mesačný vymeriavací základ. Z neho potom 4,40 % + 18 % + 6 % + 4,75 % tvorí suma, ktorú budete odvádzať na povinné sociálne poistenie.

Či už budete nemocenské poistenie ako SZČO platiť povinne alebo dobrovoľne, tak okrem povinných preddavkov na zdravotné poistenie budete odvádzať na nemocenskom poistení v roku 2023 minimálne 26,64 eura mesačne. Nezabudnite však na to, že či už budete ako SZČO povinne alebo dobrovoľne sociálne poistený, tak okrem nemocenského poistenia budete platiť aj dôchodkové poistenie vo výške minimálne 174,08 eura v roku 2023.

Výška dávok sa odvíja od počtu dní ich poberania, výšky denného vymeriavacieho základu a percentuálnej sadzby denného vymeriavacieho základu konkrétnej nemocenskej dávky. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO

Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia však prihliadnite aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ. V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.

Pozor: Ako už bolo spomenuté, SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale môže využiť len niektorý z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.

Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Inak povedané, čím viac zaplatíte, tým viac dostanete.

Príklady z praxe

Pozrite sa na 2 príklady z praxe.

Príklad 1: Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a to jej bráni v podnikaní. Lekár určil, že bude na dočasnej pracovnej neschopnosti celkom 60 dní. Od 1. dňa choroby má ako SZČO nárok na výplatu nemocenských dávok. Aké vysoké dávky bude Jana poberať? Jana platila dobrovoľné nemocenské poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý bol v roku 2024 vo výške 715 eur. Jej denný vymeriavací základ je 715 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 23,5068 eura (denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor).

Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 60. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 25 % z 23,5068 eura x 3 dni + 55 % z 23,5068 eura x 57 dní = 753,20 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).

Príklad 2: Marek je stolár (SZČO). Kvôli úrazu nemôže vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a bude na dočasnej pracovnej neschopnosti po dobu 55 dní. V roku 2024 si hradil dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 750 eur vo výške 33,00 eura mesačne. Denný vymeriavací základ Mareka je 750 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 24,6576 eura (denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor).

Marek bude poberať od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 55. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Po dobu trvania pracovnej neschopnosti mu štát vyplatí dohromady iba 25 % z 24,6576 eura x 3 dni + 55 % z 24,6576 eura x 52 dní = 723,80 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).

Vzhľadom na to, že nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu, môžu v skutočnosti vzniknúť z vyššie uvedených výpočtov v dôsledku zaokrúhľovania určité rozdiely, keďže takto dlhá dočasná pracovná neschopnosť sa bude vyplácať minimálne v dvoch termínoch (za dva mesiace).

Výpočet vymeriavacieho základu pre povinne poistenú SZČO

Ročný vymeriavací základ povinne sociálne poistenej SZČO vypočítate tak, že k svojmu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (zdaniteľné príjmy − daňové výdavky) uvedenom v poslednom daňovom priznaní pripočítate zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie a potom výsledok vydelíte koeficientom 1,486.

Príklad: Peter za uplynulý rok dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania vo výške 20 000 eur a daňové výdavky 10 000 eur, z toho 2 000 eur je zaplatené zdravotné a sociálne poistenie. K základu dane z príjmov 10 000 eur pripočíta zaplatené zdravotné a sociálne poistenie 2 000 eur, čoho výsledkom je suma 12 000 eur, ktorú vydelí koeficientom 1,486 a následne ešte číslom 12. Pretože Petrov mesačný vymeriavací základ 672,94 eura je vyšší ako minimálny vymeriavací základ v roku 2023 (605,50 eura), použije sadzbu 4,40 %. Peter teda každý mesiac na nemocenskom poistení zaplatí 29,60 eura (4,40 % z 672,94 eura po zaokrúhlení na eurocenty nadol).

Kedy a kam platiť poistné na nemocenské poistenie

Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta vášho trvalého pobytu. Platby na nemocenské poistenie (spolu s platbami na iné zložky sociálneho poistenia, keďže ako sme spomínali vyššie, nie je možné byť len nemocensky poistenou osobou) sa uhrádzajú do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci na ktorý sa vzťahujú. Napríklad poistné za júl 2023 je splatné do 8. augusta 2023. Platbu poistenia označte správnym variabilným symbolom prideleným Sociálnou poisťovňou a špecifickým symbolom označujúcim obdobie, za ktoré poistné platíte (napríklad platba za júl 2023 bude mať špecifický symbol 072023, pri trvalom príkaze môžete použiť špecifický symbol 88).

Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra. Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88.

Poznámka: Za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne príde oneskorene, považuje sa poistné za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu bol posledný deň splatnosti poistného, resp. pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Platenie poistného počas choroby

A ako je to s platením poistného počas choroby? Pokiaľ maródite od 3.12.2022 do 21.4.2023, musíte zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie (a prípadne aj dobrovoľné poistné na poistenie v nezamestnanosti) za december 2022 len za dva dni a apríl 2023 len za deväť dní, pretože počas výplaty nemocenského nie ste povinný platiť sociálne poistenie.

Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie:

• v období, počas ktorého sa vám poskytuje nemocenské,
• v období, počas ktorého sa vám poskytuje materské,
• v období, počas ktorého sa vám poskytuje ošetrovné.

tags: #platenie #len #nemocenske #poistenie