Príspevok pre SZČO: Kedy a ako žiadať o finančnú podporu pre vaše podnikanie

Slovenskí živnostníci a iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) tvoria rozsiahlu skupinu podnikateľov, ktorá neustále rastie. Ak aj vy patríte medzi tých, ktorí si otvorili živnosť alebo podnikajú v poľnohospodárstve, mali by ste vedieť o možnosti získať príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ), ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento príspevok vám môže pomôcť s čiastočnou úhradou nákladov na začatie podnikania, avšak je potrebné splniť viacero podmienok a dodržať administratívne požiadavky.

Čo je príspevok na podnikanie?

Príspevok na podnikanie, resp. samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ), poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o finančnú podporu, ktorou štát prispieva na rozbeh podnikania. Mnohí ho vnímajú ako "nenávratnú pôžičku" pre živnostníkov. Je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s prevádzkovaním SZČ. Túto pomoc využívajú najmä mladí ľudia, napríklad študenti s inovatívnym nápadom alebo akýkoľvek začínajúci podnikatelia. Vďaka príspevku na podnikanie nemusíte svoju ambíciu dlho odkladať.

Je dôležité si uvedomiť, že na príspevok na SZČ nie je právny nárok. Predstavuje fakultatívny nástroj aktívnych opatrení na trhu práce.

Kto môže žiadať o príspevok?

O príspevok môže požiadať uchádzač o zamestnanie (UoZ), ktorý je evidovaný na úrade práce aspoň 3 mesiace, alebo v prípade, že v predchádzajúcich 6 mesiacoch pred zaradením do evidencie ukončil alebo pozastavil podnikanie, 12 mesiacov. Táto podmienka zabezpečuje, že príspevok získajú najmä tí, ktorí ho skutočne potrebujú na rozbeh podnikania.

Medzi ďalšie podmienky patrí, aby žiadateľ plánoval vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť ako:

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení

• živnostník podľa živnostenského zákona,
• poľnohospodársky podnikateľ, ktorý sa zaoberá pestovateľskou alebo chovateľskou činnosťou.

Žiadateľ musí podnikanie vykonávať nepretržite minimálne dva roky a podanie žiadosti musí byť realizované písomne na príslušný úrad práce podľa miesta podnikania.

Kto nemôže získať príspevok?

Príspevok nie je určený pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorí už získali iné finančné prostriedky na podnikanie podľa § 57 a § 60 zákona o službách zamestnanosti. Rovnako ho nemožno získať opakovane skôr ako 8 rokov od začiatku predchádzajúceho podnikania financovaného z tohto príspevku.

Ako podať žiadosť o príspevok na podnikanie?

Žiadosť o príspevok na podnikanie podáva záujemca písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na území ktorého bude prevádzkovať SZČ. Písomnú žiadosť musíte podať v lokalite, kde plánujete podnikať. Po schválení úrad príspevok poskytne.

Súčasťou žiadosti musia byť dve prílohy:

• podnikateľský zámer,
• kalkulácia nákladov na prevádzkovanie príslušnej SZČ.

Tieto dokumenty posudzuje odborná komisia, ktorá vydáva stanovisko. Ak komisia a výbor pre otázky zamestnanosti žiadosť schvália, úrad so žiadateľom uzatvorí dohodu o poskytnutí príspevku.

Prečítajte si tiež: Podmienky a sumy rodičovského príspevku

Povinnosti žiadateľa

• aspoň 3 mesiace byť zapísaný v evidencii uchádzačov o prácu
• evidencia minimálne 12 mesiacov - vzťahuje sa na tých žiadateľov o príspevok, ktorí 6 mesiacov pred zaradením do evidencie ukončili, prípadne pozastavili vykonávanie podnikateľskej činnosti
• plánujete vykonávať živnosť v súlade s pravidlami živnostenského zákona
• plánujete spustenie poľnohospodárskej výroby v súlade so zákonom o súkromnom podnikaní občanov
• živnosť bude prevádzkovaná bez pozastavenia minimálne 2 roky
• O príspevok je nutné požiadať písomne.

Kroky k získaniu príspevku

1. Navštívte úrad práce, sociálnych vecí a rodiny konkrétne oddelenie schvaľovania príspevkov na samostatnú zárobkovú činnosť.
2. Vypracujte si podnikateľský plán.
3. Overte si svoju pripravenosť na podnikanie absolvovaním testu. Otázky pokrývajú bežné témy živnostníkov, s ktorými sa počas podnikania stretnete.
4. Na úspešné absolvovanie testu potrebujete min. 10 správnych odpovedí.
5. Po podpísaní dohody s úradom práce ich požiadajte o úhradu platby.
6. Posledný krok je založenie účtu v banke.

Výška príspevku na podnikanie

Výška príspevku sa líši v závislosti od kraja, v ktorom záujemca plánuje prevádzkovať svoju živnosť. Konkrétne sa odvíja od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti (MEN) v danom regióne. Podnikateľ môže získať plnú výšku príspevku bez akýchkoľvek znížení, 60 % alebo 40 % z maximálnej výšky. Finálna výška príspevku sa určuje na základe miery nezamestnanosti v konkrétnom kraji a celoslovenského priemeru.

Maximálna výška príspevku môže dosiahnuť 8 084,80 eur.

Výška príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť od 1. januára 2025

Poznámka: MEN = miera evidovanej nezamestnanosti v kraji.

Vyplácanie príspevku

Vyplácanie príspevku prebieha v dvoch fázach. Úrad poskytne najprv 60 % z celkovej výšky príspevku do 30 kalendárnych dní od uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku. Zvyšnú časť, čo predstavuje 40 % z celkovej výšky príspevku, poskytne po predložení prvej správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ.

Na čo sa dá príspevok použiť?

Dotáciu na podnikanie môžete použiť na pokrytie počiatočných nákladov. V začiatkoch podnikania, keď ešte biznis neprináša zisk vám tento príspevok uľahčí financovanie výdavkov. Samozrejme, peniaze nemôžete míňať na čokoľvek. Výdavky zapisujete do správy a pri kontrole predkladáte úradu práce.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa

Príspevok môžete použiť napríklad na:

• výpočtovú techniku (počítače, notebooky) a spotrebný materiál (toner do tlačiarne). Na počítačovú zostavu s operačným systémom môžete minúť max.
• Ak chcete z príspevku na podnikanie kúpiť iný typ tovaru alebo služby, opýtajte sa zamestnancov úradu práce.

Povinnosti po získaní príspevku

Štát si dáva pozor, na čo podnikateľ použije túto dotáciu a vyžaduje pravidelné správy o míňaní. Príspevok musí podnikateľ použiť iba na výdavky priamo súvisiace s podnikaním, napríklad úhradu odvodov, alebo prenájom priestorov. Existujú obmedzenia na nákup tovaru a vybavenia. Vždy záleží od vášho podnikateľského plánu.

Po získaní príspevku musí príjemca:

• udržať podnikanie minimálne 2 roky,
• predložiť správu o čerpaní príspevku po prvom roku podnikania,
• predložiť záverečnú správu po druhom roku podnikania.

V správe je nutné preukázať, ako boli finančné prostriedky použité, pričom príjemca je povinný uchovávať účtovné doklady po dobu 10 rokov (v prípade fondov EÚ do konca roka 2028).

Predkladanie správy o prevádzkovaní SZČ

Počas dvojročného obdobia, počas ktorého je príjemca povinný prevádzkovať SZČ, musí predkladať správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku.

Prvá správa, spolu s dokladmi preukazujúcimi vynaložené náklady za príslušné obdobie, sa predkladá po uplynutí 12 mesiacov, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia dvanásťmesačnej lehoty.

Druhá správa, spolu s dokladmi preukazujúcimi vynaložené náklady do plnej výšky poskytnutého príspevku, sa predkladá do troch mesiacov od ukončenia dvojročného obdobia prevádzkovania SZČ.

Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať SZČ. V prípade príspevkov z fondov EÚ musí byť toto obdobie dodržané až do 31. 12. 2028.

Daňové priznanie živnostníka za rok 2024

Na úvod je dôležité vedieť, komu vzniká povinnosť podať si daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2024. Rozlišujeme tri hlavné podmienky:

• dosiahnutie zdaniteľného príjmu minimálne 2 823,24 eura,
• vykázanie daňovej straty za rok 2024,
• výzva od Finančnej správy.

Najčastejším predpokladom pre vznik povinnosti je dosiahnutie príjmovej hranice uvedenej v prvom bode. Jej výška každým rokom rastie a každému, kto ju dosiahne či presiahne, automaticky vzniká zo zákona povinnosť podať si slovenské daňové priznanie.

Rozlišujeme dva typy daňového priznania:

• Typ A - určený pre daňovníkov, ktorí mali v roku 2024 príjmy IBA zo závislej činnosti, najmä zamestnania (ale aj práce na dohodu, brigády a podobne),
• Typ B - určený pre daňovníkov, ktorí mali minimálne jeden iný druh príjmu než príjem zo závislej činnosti - vrátane príjmov z podnikateľskej činnosti a teda aj zo živnosti.

Každý slovenský živnostník, ktorému vznikla povinnosť podať si daňové priznanie, a dosiahol zo svojej podnikateľskej činnosti zdaniteľný príjem v akejkoľvek výške, si podáva daňové priznanie typu B.

Termíny na podanie daňového priznania za rok 2024:

• 31. marec 2025 - riadny termín,
• 30. jún 2025 - posledný termín pre tých, ktorí si pred 31. marcom podali žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania,
• 30. september 2025 - posledný termín pre tých, ktorí si pred 31. marcom podali žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania a zároveň mali zdaniteľné príjmy zo zahraničia.

Prvé daňové priznanie živnostníka

Špecifickej situácii čelia živnostníci, pre ktorých bol rok 2024 prvým rokom podnikania na živnosť. Účelovou žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania si totiž dokážu oddialiť vznik povinnosti na úhradu tzv. sociálnych odvodov.

Podľa zákona totiž platí, že živnostník v prvom kalendárnom roku podnikania neuhrádza odvody na sociálne poistenie (=sociálne odvody) a ich výška mu bude vyrátaná až na základe výšky jeho príjmu za tento rok.

To sa však môže stať až na základe podaného daňového priznania typu B.

U takéhoto živnostníka môžu nastať tri situácie:

• Priznanie si podá do 31. marca 2025 - platcom odvodov sa stane od augusta 2025,
• Priznanie si podá do 30. júna 2025 - platcom odvodov sa stane od novembra 2025,
• Priznanie si podá do 30. septembra 2025 - platcom odvodov sa stane od novembra 2025 (platí iba pre tých daňovníkov, ktorí mali v roku 2024 zdaniteľné príjmy zo zahraničia).

Pomerne častá je situácia z druhého bodu - živnostník o čosi oddiali povinnosť na podanie daňového priznania a tým pádom sa neskôr stane aj platcom sociálnych odvodov. Odvody na zdravotné poistenie (=zdravotné odvody) platí od začiatku podnikania.

Je však potrebné zdôrazniť, že súčasťou sociálnych odvodov je tiež príspevok na dôchodkové poistenie. V praxi to znamená, že za celý čas, čo živnostník neplatí odvody, si na toto poistenie neprispieva a tým pádom bude mať neskôr nižší dôchodok ako vtedy, keby si za toto obdobie sociálne odvody uhrádzal.

Platí, že takýto daňovník môže tieto odvody platiť dobrovoľne.

Elektronická komunikácia s úradmi

Všetci podnikatelia, vrátane živnostníkov a iných SZČO, majú na Slovensku povinnosť komunikovať s úradmi elektronicky.

To v praxi znamená využívanie tzv. kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP), prípadne vlastnej elektronickej značky.

tags: #dokedy #žiadať #príspevok #SZČO