Maximálna výška starobného dôchodku na Slovensku: Komplexný pohľad

Systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku prechádza neustálym vývojom a zmenami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku maximálnej výšky starobného dôchodku na Slovensku, a to aj s ohľadom na rôzne formy príjmu a daňové aspekty, ktoré s tým súvisia.

Súčasný systém dôchodkového zabezpečenia

Súčasný systém sociálneho zabezpečenia bol budovaný postupne, pričom jeho základy vznikli v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Tento systém však nezodpovedá súčasným zmeneným spoločensko-ekonomickým podmienkam, ktoré sú charakterizované prechodom na trhové hospodárstvo a neumožňuje pružne reagovať na prebiehajúce ekonomické a demografické zmeny v spoločnosti.

Po roku 1989 došlo k zmene spoločensko-ekonomických podmienok, a preto bolo potrebné súbežne s ekonomickou reformou zásadne zmeniť aj oblasť sociálneho zabezpečenia. V 90. rokoch minulého storočia boli v systéme sociálneho zabezpečenia vykonané mnohé úpravy, tieto však danú problematiku neriešili komplexne. Vychádzali z filozofie transformácie sociálnej sféry, ktorá predpokladala vybudovanie trojzložkovej sústavy, základom ktorej je sociálne poistenie, ku ktorému podporne a pomocne majú pôsobiť štátna podpora a sociálna pomoc.

V súčasnosti môžeme konštatovať, že po viac ako desiatich rokoch sa podarilo vybudovať systém štátnej podpory a systém sociálnej pomoci (aj keď sa oba systémy v súčasnosti korigujú), pričom základ, t. j. sociálne poistenie, nie je vybudovaný.

Poskytovanie dávok dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike má v súčasnosti viaceré formy. Hlavnou formou je priebežný systém, ktorý je vykonávaný verejnoprávnou Sociálnou poisťovňou prostredníctvom jej základného fondu dôchodkového zabezpečenia. V rámci tohto systému sa vyplácajú viaceré druhy dôchodkových dávok viac než 1,4 miliónu dôchodcov. Medzi tieto dávky patrí starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, ako aj zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu a zvýšenie dôchodkov z titulu účasti na odboji a rehabilitácie.

Prečítajte si tiež: Obmedzená starostlivosť a zdravotná starostlivosť

Návrh dôchodkového systému obsahuje tri piliere:

1. pilier, ktorý bude financovaný prostredníctvom príspevkov.

• alt. 1a - od počtu rokov prispievania do dôchodkového systému a výšky príjmov, z ktorých boli zaplatené príspevky. Táto dávka bude poskytovaná všetkým občanom, ktorí splnia podmienky nároku na dávku, t. j. dosiahnu stanovený dôchodkový vek a splnia podmienky účasti v dôchodkovom systéme.
• alt. 1b - minimálny garantovaný dôchodok.

1. pilier, systém starobného dôchodkového sporenia, tzv. príspevkovo definovaný a financovaný prostredníctvom príspevkov na osobné dôchodkové účty účastníkov systému.

2. pilier, dobrovoľné dôchodkové sporenie.

Dohody o vykonaní práce a ich vplyv na dôchodok

Dohoda o vykonaní práce (DVP) alebo dohoda o pracovnej činnosti (DPČ) upravuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Nejde ale o klasický pracovný pomer a od pracovného pomeru ich odlišuje aj spôsob ich ukončenia. Zamestnávateľ po dohodách siaha obvykle v prípade brigády a jednorazovej alebo mimoriadnej činnosti. Dohoda o vykonaní práce je určená pre príležitostné privyrobenie do 350 hodín ročne v kalendárnom roku a musí byť uzatvorená písomne. Ak máte u rovnakého zamestnávateľa podpísaných DVP viac, tento rozsah sa nijako nerozširuje. Obmedzenie však neplatí v prípade dohody o vykonaní práce u rôznych zamestnávateľov. Minimálna výška odmeny pri práci na dohodu je rovnaká ako minimálna mzda. Tá v prepočte na hodinovú sadzbu v roku 2025 činí sumu 4,69 eura. Horná hranica obmedzená nie je a závisí od dohovoru so zamestnávateľom.

Pri práci na DVP zamestnanec nemá automaticky výhody plynúce z práce v trvalom pracovnom pomere. Z príjmu vyplateného na základe dohody o vykonaní práce platí zdravotné poistenie a sociálne poistenie tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Výnimkou sú poberatelia dôchodku, za ktorých sa zdravotné poistenie neplatí. Zároveň si poberatelia dôchodku môžu určiť jednu DVP alebo DPČ, na ktorú sa im bude uplatňovať odvodová odpočítateľná položka zo sociálneho poistenia.

Prečítajte si tiež: Práca a invalidný dôchodok na Slovensku

DVP je možné ukončiť dohodou, výpoveď však nie je možná. Najideálnejším spôsobom ukončenia DVP je vykonanie pracovnej úlohy v dohodnutej dobe. Ak sa tak nestane, môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť.

Dohoda o pracovnej činnosti (DPČ) a sezónna práca

Tieto dve dohody bývajú často zamieňané kvôli podobnému názvu. Ich účel je však trochu iný. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (napríklad vymaľovanie interiéru presne určeného rodinného domu) a dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na prácu, ktorá je vymedzená druhom práce (napríklad maľovanie interiérov). Dôležitý rozdiel medzi DVP a bežnou DPČ spočíva v tom, že DPČ obmedzuje maximálny počet odpracovaných hodín na 10 hodín týždenne (štvrtina klasickej pracovnej doby).

Od 1. januára 2023 existuje aj osobitný poddruh DPČ - DPČ na výkon sezónnej práce, ktorá má obmedzenie 520 hodín v kalendárnom roku. Do tohto rozsahu sa započítava aj pracovná činnosť vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej DPČ na výkon sezónnej práce. Je možné ju použiť len na činnosti podľa prílohy č. Priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania DPČ na výkon sezónnej práce, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. V praxi sa 40 hodín priemeruje za celú dobu trvania DPČ na výkon sezónnej práce (najviac však za štyri mesiace), ktorá môže byť uzavretá najdlhšie na 8 mesiacov. Výška odmeny sa riadi rovnakými pravidlami ako pri DVP, takže minimálne 4,69 eura za hodinu odvedenej práce v roku 2025.

Pri bežnej DPČ platí zdravotné poistenie a sociálne poistenie zamestnanec aj zamestnávateľ. Poberatelia dôchodku si môžu určiť jednu DPČ alebo DVP, na ktorú sa im bude uplatňovať tzv. odvodová odpočítateľná položka zo sociálneho poistenia vo výške 200 eur za kalendárny mesiac. Ak si dôchodca vyberie DPČ ako dohodu s odvodovou odpočítateľnou položkou, tak až po presiahnutí príjmu 200 eur bude z presahujúcej sumy zamestnanec aj zamestnávateľ platiť plné sociálne poistenie.

Pri DPČ na výkon sezónnej práce platí tiež zdravotné poistenie a sociálne poistenie zamestnanec aj zamestnávateľ. Ale automaticky, bez toho aby bolo potrebné o ňu žiadať, sa na ňu uplatňuje odvodová odpočítateľná položka zo starobného poistenia a poistenia v nezamestnanosti vo výške 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2025 bude jej výška 715 eur. Z príjmu z DPČ na výkon sezónnej práce do výšky odvodovej odpočítateľnej položky tak zamestnanec ani zamestnávateľ nebudú platiť starobné poistenie (zamestnanec 4 %, zamestnávateľ 14 %) a poistenie v nezamestnanosti (zamestnanec 1 %, zamestnávateľ 1 %), ale len ostatné druhy sociálneho poistenia a zdravotné poistenie.

Prečítajte si tiež: Postupy pri starostlivosti o imobilných

DPČ sa prirodzene skončí uplynutím doby, na ktorú bola pôvodne dohodnutá. Okrem toho je pri DPČ možná aj výpoveď bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou. Je možné ju ukončiť aj dohodou alebo spôsobom dohodnutým v samotnej dohode.

Daňové aspekty a nezdaniteľná časť základu dane

Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete mať za daný mesiac podpísané vždy len u jedného zamestnávateľa. Keď je aktuálna DVP alebo DPČ váš jediný príjem, vyhlásenie podpíšte. Zo základu dane z príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vám zamestnávateľ nebude zrážať 19 % daň z príjmov. Pre úplnosť uvádzame, že tí, čo sú k 1. januáru poberatelia starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia či výsluhového dôchodku (alebo obdobného dôchodku zo zahraničia), si nemôžu u zamestnávateľa uplatniť vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Prihliadne sa na ňu až pri vykonaní ročného zúčtovania alebo v daňovom priznaní, a to vo výške prípadného kladného rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a sumou vyplateného dôchodku vrátane 13. Po skončení roka nezabudnite svojho zamestnávateľa do 15. Tip: V prípade nízkych príjmov sa nemusíte báť, že vám aj bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v priebehu roka po zdanení zostane málo. Ak ste si ju neuplatňovali počas celého roka, tak vám v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní pravdepodobne vyjde daňový preplatok.

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. alebo ak bol poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo obdobného výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka stanovenú pre zdaňovacie obdobie, daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr.

Daňové priznanie a povinnosti daňovníka

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je do 31. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. Daňové priznanie je možné podať na ktoromkoľvek daňovom úrade.

Daňové priznanie typu A podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t. j. Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol aj príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem, ako napr.

Príjmy podliehajúce dani z príjmov

Dani z príjmov podliehajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi príjmy, ktoré sú predmetom dane, patria:

• Príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov): ide o príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr. živnostenský zákon).
• Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov): ide o príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona, príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napr. príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona.
• Príjmy z prenájmu nehnuteľností, vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov).
• Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, t.j. príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov).
• Ostatné príjmy (§ 8 zákona o dani z príjmov): ide o príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z., kompenzačné platby podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z., náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) zákona č. 437/2004 Z. z., príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa § 3 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z., príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§ 50 a 51 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe) prijaté športovcom podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 440/2015 Z. z.

Príjmy zdaňované zrážkou

Medzi príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, patria:

• Podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov).
• Vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva (§ 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov). Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je vyrovnací podiel znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. a) zákona.
• Podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov). Podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti s ručením obmedzeným alebo družstva vyplatený spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členovi družstva z likvidačného zostatku pri zániku spoločnosti alebo družstva likvidáciou je predmetom dane z príjmov, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpila do likvidácie najskôr 1. januára 2017, alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2017. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. a) zákona.
• Podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi obchodnej spoločnosti (§ 3 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov). Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, ktorým je obchodná spoločnosť, a to pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech tichého spoločníka. Základom dane je iba príjem neznížený o výdavky. Túto zrazenú daň odvedie spoločnosť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. V rovnakej lehote je obchodná spoločnosť ako platiteľ dane povinná predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane, a to na tlačive, ktoré je zverejnené na internetovej stránke finančnej správy. Zrazením a odvedením dane vybratej zrážkou je daňová povinnosť fyzickej osoby ako tichého spoločníka splnená a fyzickej osobe nevzniká v súvislosti s týmto príjmom žiadna iná daňová povinnosť.
• Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (§ 3 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov). S účinnosťou od 1.1.2017 sa zdaňujú podiely členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou podľa § 20 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách vykázanom za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017, ako aj podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ak tieto príjmy presiahnu v príslušnom zdaňovacom období 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Zdaniteľným príjmom je teda iba príjem v sume prevyšujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou dosiahnutý v príslušnom zdaňovacom období. Základom dane z podielov na zisku je iba príjem neznížený o daňové výdavky, a to aj v prípade dane vyberanej zrážkou, ako aj v prípade zaradenia príjmu do osobitného základu dane v podanom daňovom priznaní. Základom dane z podielu na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou je príjem znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. a) zákona. Pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, ktorým je pozemkové spoločenstvo, a to pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech člena pozemkového spoločenstva. Túto zrazenú daň pozemkové spoločenstvo odvedie správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Zrazením a odvedením dane vybratej zrážkou je daňová povinnosť fyzickej osoby ako člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou splnená a fyzickej osobe nevzniká v súvislosti s týmto príjmom žiadna iná daňová povinnosť.
• Dani z príjmov podlieha aj podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to zo zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003.

Príjmy oslobodené od dane

Všetky príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov. Medzi najčastejšie patria:

• prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov)
• príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií (§ 208 Obchodného zákonníka) a podielov (§ 144 a 223 Obchodného zákonníka) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností alebo družstiev podľa osobitného predpisu (zákon č. 309/2023 Z .z.
• s účinnosťou od 1.9.2022 aj z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej podľa § 11 zákona č. 330/1991 Zb.
• príjem z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov a z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom toto oslobodenie sa nepoužije na príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka, a príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. e).
• z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok; okrem cenných papierov nadobudnutých ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. e).
• plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu (zákona č. 129/2022 Z. z.
• prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. j).
• štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií, rozpočtov obcí, VÚC a štátnych fondov okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nejde o platby poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z.
• výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia (napr. zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
• nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa § 42 zákona č. 578/2004 Z. z.
• príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 1 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu (finančné ocenenie štátnych občanov SR, ktorí ako športoví reprezentanti ČSR, ČSSR, ČSFR, alebo SR v období od 28.
• jednorazový príspevok 10 000 eur za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 9 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu (príspevok poskytnutý štátnemu občanovi SR, ktorý získal zlatú medailu (1. miesto), striebornú medailu (2. miesto) alebo bronzovú medailu (3.
• nepeňažné plnenia nadobudnuté daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 formou akcie ocenenej v jej nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na daňovníka v súvislosti s jeho výkonom činnosti, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods.
• výnosy zo štátnych dlhopisov pre občanov a príjem z predaja štátnych dlhopisov pre občanov, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov pre občanov a príjmov z predaja štátnych dlhopisov pre občanov, ktoré sú alebo boli obchodným majetkom daňovníka.

Daňový bonus na dieťa

Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti, resp. Ak je základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn alebo navýšený základ dane (čiastkový základ dane) vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uplatňuje daňový bonus (za rok 2025 je to priemerná mzda vyhlásená za rok 2023), nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods.

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Zníženie základu dane o príspevky na DDS (III. pilier)

Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o dopl…

tags: #je #obmedzená #maximálna #výška #starobného #dôchodku