Účtovanie ovocia a zeleniny ako majetku z pohľadu slovenských účtovných a daňových predpisov

Tento článok sa zaoberá účtovaním ovocia a zeleniny ako majetku z pohľadu slovenských účtovných a daňových predpisov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, s prihliadnutím na legislatívu a praktické príklady.

Legislatívny rámec

Účtovanie majetku, vrátane ovocia a zeleniny, sa riadi viacerými právnymi predpismi. Medzi najdôležitejšie patria:

• Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov: Tento zákon definuje základné pojmy a postupy účtovania, vrátane definície manka a škody.
• Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov: Tento zákon upravuje daňové hľadisko účtovania majetku, vrátane uznateľnosti nákladov a škôd.

Náklady v účtovníctve

Nákladmi podľa § 2 ods. 4 zákona o účtovníctve sa rozumie zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Ekonomickým úžitkom je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov.

Podľa opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len postupy účtovania), sa náklady účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Opravy nevýznamných nákladov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky. Náhrady vynaložených nákladov predchádzajúcich účtovných období sa účtujú do výnosov bežného účtovného obdobia.

Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú. Náklady sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období. Vznik komplexných nákladov budúcich období sa po prvotnom zaúčtovaní na príslušných nákladových druhoch v účtovej triede 5 účtuje v prospech účtu 655 a na ťarchu účtu 382 a ich zúčtovanie v prospech účtu 382 a na ťarchu účtu 555. Na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť existencie časového rozlíšenia. Významné opravy chýb minulých účtovných období sa účtujú na účtoch 428 alebo 429. V účtovej triede 5 sa účtujú prvotné náklady alebo druhotné náklady. Na jednotlivé účty tejto účtovej triedy sa účtujú účtovné prípady narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia časovo rozlíšené.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevky od Sociálnej poisťovne

Konečné stavy účtov v účtovej triede 5 sa pri uzavieraní účtovných kníh účtujú na ťarchu účtu 710 - Účet ziskov a strát.

Daňové hľadisko nákladov

Základná charakteristika daňového výdavku je uvedená v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP). Výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi. Na daňové účely sa vo všeobecnosti akceptujú výdavky (náklady), ktoré sú zaúčtované v účtovníctve.

ZDP v § 2 písm. j) a k) ďalej predpokladá vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky a príjmy musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia. Ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade so ZoÚ a postupmi účtovania a náklady a výnosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je aj v súlade so ZDP. Uvedené platí vždy, ak ZDP neustanovuje inak.

Ak dochádza k oprave chýb minulých účtovných období, pričom ide o také náklady (výdavky), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom, alebo ide o také výnosy (príjmy), ktoré sú zdaniteľným príjmom, tieto sa zahŕňajú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, a to aj napriek skutočnosti, že v účtovníctve sú zaúčtované v bežnom účtovnom období.

Ustanovenie § 17 ods. 29 ZDP umožňuje daňovníkovi od roku 2009 uplatniť aj postup, pri ktorom sa úprava základu dane podľa § 17 ods. 15 nevykoná. Ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, čiže zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z postupov účtovania alebo nezahrnul do základu dane náklady (výdavky), ktoré podľa príslušných postupov účtovania mali byť zaúčtované v tomto účtovnom období, opravu tejto chyby zaúčtovanú v bežnom účtovnom období výsledkovo alebo na účet nerozdeleného zisku (či neuhradenej straty) daňovník nemusí zahrnúť do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým tento náklad alebo výnos vecne a časovo súvisí. Je to na jeho rozhodnutí. To znamená, že ak oprava tejto chyby bude účtovaná výsledkovo, bude súčasťou základu dane v tom období, v ktorom sa o oprave účtuje, a daňovník nemusí podávať dodatočné daňové priznanie.

Prečítajte si tiež: Morálne dilemy v nás

Tvorba rezerv je podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP vo všeobecnosti nedaňovým výdavkom s výnimkou rezerv vymedzených v § 20. Rezervami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) ZDP za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami a rezervy účtované ako náklad podľa § 19 postupov účtovania pre podnikateľov.

Súčasťou základu dane nie sú ani rezervy, ktoré sa v účtovníctve tvoria na ťarchu výnosov (ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov). Konkrétne ide o rezervu na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii. Keďže súčasťou základu dane sú len tie rezervy, ktoré sú uvedené v § 20, rezerva na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii nie je daňovo uznaná. Bonusy, rabaty, skontá a vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii, na ktoré bola tvorená daňovo neuznaná rezerva, sa teda zahrnú do základu dane až v čase použitia rezervy.

Pokiaľ ide o náklad, na ktorý bola tvorená rezerva daňovo neuznaná, tento sa podľa § 17 ods. 23 ZDP zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19 ZDP. Zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená, a sumou tejto rezervy sa do základu dane nezahŕňa. Do základu dane sa nezahrnie ani zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok.

Manká a škody: Definície a účtovanie

Definície

Zákon o účtovníctve definuje manko a škodu nasledovne:

• Manko: Inventarizačný rozdiel, pri ktorom zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve, ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa takýto rozdiel označuje ako schodok.
• Škoda: Poškodenie, zničenie, strata alebo odcudzenie majetku účtovnej jednotky.

Účtovanie mánk a škôd

Účtovanie mánk a škôd závisí od toho, či účtovná jednotka účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Prečítajte si tiež: Čo nejesť pri histamínovej intolerancii?

Podvojné účtovníctvo

Podľa postupov účtovania platných od 1. 1. 2003 sa účtuje o mankách a škodách na niekoľkých účtoch.

• Účet 549 - Manká a škody: Účtujú sa tu manká a škody na dlhodobom majetku, manká na nakúpených zásobách, ako aj na zásobách vlastnej výroby. Na tomto účte sa neúčtujú úbytky zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov. Tie sa účtujú podľa charakteru na ťarchu účtu 501 - Spotreba materiálu, 504 - Predaný tovar alebo na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 61 - Zmena stavu vnútroorganizačných zásob.
• Účet 582 - Škody: Účtujú sa tu škody vzniknuté na majetku z príčin pre účtovnú jednotku celkom mimoriadnych, napríklad v dôsledku živelnej pohromy.
• Účet 569: Je predpoklad, že manká a škody na majetku finančného charakteru sa budú účtovať na ťarchu účtu 569, aj keď postupy účtovania nestanovili náplň tohto účtu.

Nároky na náhrady manka a škody voči zodpovednej osobe a poisťovni sa účtujú na ťarchu účtu pohľadávok.

Jednoduché účtovníctvo

Ak daňovníkovi, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, vznikne škoda, vykoná úpravu základu dane vyplývajúcu z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom mu bola poskytnutá náhrada škody. Ak náhrada škody plynie počas viacerých zdaňovacích období, daňovník zahrnie do daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach škodu vo výške prijatej náhrady v týchto zdaňovacích obdobiach.

Ak dôjde ku škode na zásobách (zničenie, prípadne odcudzenie zásob), je daňovník povinný znížiť výdavky o výšku škody v zdaňovacom období, v ktorom ku škode došlo. Vo výdavkoch môže ponechať len čiastku do výšky náhrad.

Prirodzené úbytky zásob

Zákon o účtovníctve ani postupy účtovania bližšie nevymedzujú prirodzené úbytky zásob. Všeobecne používaným príkladom vzniku prirodzených úbytkov zásob je ich vysychanie alebo rozprašovanie. Ide teda o úbytok hmotnosti alebo objemu na zásobách v dôsledku pôsobenia vonkajších alebo vnútorných podmienok na ich prirodzené vlastnosti. Môže ísť o vyparovanie, stvrdnutie (napríklad stavebných hmôt), rozbitie (napríklad sklenených výrobkov), vysypanie, vyliatie (napríklad v poľnohospodárstve), krájanie, porcovanie, sekanie, usádzanie na predmetoch (napríklad v oblasti spracovania potravín).

V súčasnej dobe neexistujú všeobecne záväzné predpisy stanovujúce normy prirodzených úbytkov zásob podľa jednotlivých rezortov priemyslu a obchodu a ich stanovenie je ponechané výlučne na účtovnej jednotke.

Stanovenie noriem prirodzených úbytkov

Normy prirodzených úbytkov sa obvykle stanovujú percentom z obratu, prípadne percentom z hodnoty spotrebovaných materiálov a surovín v kalkulačných cenách. Účtovná jednotka s ohľadom na § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je povinná na základe vlastných (nie prevzatých) dlhodobejších sledovaní a zisťovaní na začiatku zdaňovacieho obdobia stanoviť a kalkuláciami podložiť normy prirodzených úbytkov, a to osobitne pre jednotlivé druhy zásob.

Daňová uznateľnosť prirodzených úbytkov

O mankách a škodách, o ktorých sa v účtovníctve účtuje ako o nákladoch, všeobecne platí, že sa na daňové účely za výdavky neuznávajú vo výške presahujúcej prijaté náhrady. Ide o saldo zúčtovaných mánk a škôd v nákladoch daňovníka a prijatých náhrad (od poisťovne, od zamestnanca) v úhrne za príslušné zdaňovacie obdobie.

Stratné v maloobchodnom predaji

Pojem „stratné“ a pojem „maloobchod“ nie je v súčasných platných právnych predpisoch definovaný ani bližšie vysvetlený. Možno sa len domnievať, že ide o straty na tovare v samoobsluhách a podobných predajniach, ktoré vznikli z dôvodu drobných krádeží v regáloch vystavených voľnému výberu spotrebiteľov.

Stratné v maloobchodnom predaji je možné uznať za daňový výdavok len do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu, preukázanú daňovníkom. Na účely dane musí mať daňovník vypracovanú internú smernicu ekonomického zdôvodnenia nevyhnutnosti stratného, pričom takéto vypracované normy by mali byť porovnateľné aj s normami iných daňovníkov vykonávajúcich predaj tovaru rovnakého druhu a za rovnakých podmienok.

Aby takto určené normy úbytkov tovaru boli uznané na daňové účely, musí daňovník zároveň zabezpečovať aj primeranú starostlivosť o tovar.

Príklady z praxe

Príklad 1: Poškodenie chladiarenského zariadenia v predajni mäsa

Podnikateľ prevádzkuje predajňu s mäsom a mäsovými výrobkami. V predajni došlo v roku 2005 k poškodeniu chladiarenského zariadenia (agregátu), čo spôsobilo výpadok elektrického prúdu. Následkom toho sa skazilo mäso a mäsové výrobky v celkovej hodnote 40 000 Sk. Oprava zariadenia bola vo výške 9 000 Sk.

Poškodenie chladiarenského zariadenia sa nepovažuje za škodu (nedošlo k jeho vyradeniu) - uvedenie do prevádzkyschopného stavu je jednoznačne opravou, ktorá je daňovo uznaným výdavkom. V prípade skazeného mäsa a mäsových výrobkov ide o škodu - došlo k zničeniu tovaru, v dôsledku ktorého musel byť tovar vyradený.

Poisťovňa podnikateľovi priznala a následne uhradila poškodenie chladiarenského zariadenia vo výške 9 000 Sk - poistenie sa totiž nevzťahovalo na tzv. následnú škodu, t. j. na znehodnotenie mäsa a mäsových výrobkov. Úhrada od poisťovne je zdaniteľným príjmom, nákladom je čiastka vynaložená na opravu. Nákup tovaru (mäsa a mäsových výrobkov) je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane (40 000 Sk) v okamihu zaplatenia, preto daňovník v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje škodu na tovare ako storno výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v druhovom členení na nákup tovaru vo výške 40 000 Sk.

Príklad 2: Vlámanie do skladu nápojov a liehovín

Podnikateľ má obchod s nápojmi a liehovinami. Do skladu sa vo februári 2005 vlámali dvaja páchatelia, ktorí sa tu podnapili a časť zásob v celkovej hodnote 55 000 Sk rozbili. Na mieste boli zadržaní políciou. Pretože ide o škodu spôsobenú známym páchateľom, pri určení výšky škody, ktorú možno zahrnúť do daňových výdavkov, sa bude vychádzať z § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Predpokladajme, že poisťovňa uhradí škodu len vo výške 50 000 Sk. Daňovník zachytí daňovo uznanú škodu vo výške 50 000 Sk v rámci analytickej evidencie k účtu 549. Daňovník zaúčtuje rozdiel v sume 5 000 Sk v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v druhovom členení nákup tovaru.

Príklad 3: Manko stavebného materiálu pri inventúre

Stavebná firma pri inventúre zistila, že v sklade stavebného materiálu chýba stavebný materiál v celkovej obstarávacej cene 100 000 Sk. V účtovníctve je teda v porovnaní so stavom skutočným stav zásob stavebného materiálu vyšší o 100 000 Sk (bolo teda zistené manko). Vzhľadom na to, že vinník nebol zistený a prípad nebol nahlásený polícii, ide o úbytok zásob, ktorý v rámci mánk a škôd presahujúcich prijatú náhradu nie je podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom.

Príklad 4: Zhnité jablká vo veľkopredajni s ovocím a zeleninou

Veľkopredajňa s ovocím a zeleninou nakúpila od poľnohospodárskeho družstva jablká v celkovom množstve 50 ton v cene 350 000 Sk. V priebehu skladovania však došlo k tomu, že určité množstvo jabĺk zhnilo a museli sa vyhodiť. Celkom išlo o 4 tony jabĺk. Ostatné jablká sa predali. Pri porovnaní skutočnej výšky úbytku zásob z dôvodov zhnitia a uschnutia v sume 28 000 Sk so stanovenou normou prirodzených úbytkov bude postup závisieť od toho, či sa úbytok zmestí do normy prirodzených úbytkov alebo nie.

Nezavinené úhyny zvierat

Za nezavinené úhyny zvierat je možné považovať všetky preukázateľné úhyny vznikajúce pri chove alebo výkrme zvierat, ktoré nie sú súčasťou základného stáda a z hľadiska zákona o dani z príjmov sa nepovažujú za hmotný majetok. Ide o zvieratá, ktoré z hľadiska reprodukčných schopností sú zaradené do zásob, a to hlavne mladé zvieratá, zvieratá vo výkrme, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, chovné a strážne psy.

Vplyv náhrady škody na daňové účely

Ako vyplýva zo samotného znenia ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, škoda veľmi úzko súvisí s náhradou škody. V prípade právnických osôb účtujúcich v podvojnom účtovníctve, ale aj v jednoduchom účtovníctve je prijatá alebo predpísaná náhrada škody v zásade zdaniteľným príjmom. V prípade fyzických osôb účtujúcich v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve je prijatá náhrada škody podľa § 9 ods. 2 písm.

Účtovanie nákladov

Na účte 502 - Spotreba energie sa účtujú náklady napríklad na vodu, paru, plyn a elektrickú energiu. Na účte 503 - Spotreba ostatných neskladovateľných dodávok sa účtujú neskladovateľné nákupy. Na ťarchu účtu 504 - Predaný tovar sa účtuje úbytok predaného tovaru.

DPH pri ovocí a zelenine

Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty sa na Slovensku uplatňujú tri sadzby DPH. Do konca roka 2024 sú vo výške 20 %, 10 % a 5 %. Od 1.1.2025 sa však sadzba DPH zvýši na 23 % (základná), zvyšné dve budú mať hodnotu 19 % a 5 %.

Mnohí obchodníci neraz nevedia identifikovať, ktorú sadzbu pri tovare alebo službe uplatniť. Spravidla totiž pod jednu sadzbu nespadajú celé skupiny tovarov (napríklad ovocie a zelenina), ale jednotlivé druhy, a tak sa aj pri príbuzných produktoch sadzba DPH líši.

Napríklad, v prípade zeleniny išlo o paradajky, kapustu či stopkový zeler. Avšak, mnohé, aj príbuzné, zeleniny do skupiny doteraz nepatria - napríklad mrkva, reďkev alebo zeler buľvový.

Na problematiku chaosu v DPH upozornila aj anketa Byrokratický nezmysel roka 2023 - okrem zeleru spomína napríklad petržlen, ktorý má inú DPH, ak ide o vňať a inú, ak ide o koreň.

Na druhej strane sa zruší 10 % sadzba DPH, pričom väčšina tovarov a služieb z tejto kategórie bude spadať do 5 % sadzby. Pôjde napríklad o knihy, lieky a aj vybrané potraviny.

Vláda pri oznamovaní zmien v rámci konsolidačného balíka komunikovala, že na 5 % klesne sadzba pri „základných“ potravinách, z čoho by prirodzene mal vyplývať pokles ich cien. Avšak, z materiálov k návrhu zákona napokon vyplynulo, že 5 % DPH bude od roku 2025 platiť napríklad zo všetkých syrov len na ovčiu bryndzu a medzi tzv. základné potraviny podľa zákonodarcov patria paradajky či čerstvé olivy, no taká mrkva či cvikla, nie.

Z pečiva bude do tejto kategórie patriť len čerstvý (minimálne 400 gramový) chlieb a ostatné čerstvé pečivo v exaktnej hmotnosti 40 - 50 gramov. Napríklad 50 gramový rožok tak bude mať 5 % DPH, zatiaľ čo 60 gramová kajzerka či bageta 19 %.

Chaotické roztriedenie tovarov do jednotlivých sadzieb DPH má potom na svedomí, že sú aj prípady, kedy potraviny dovážané zo zahraničia (napríklad olivy) majú nižšiu DPH ako tie vypestované na Slovensku (napríklad cvikla).

Postoj podnikateľov k sadzbám DPH

Obchodníci a podnikatelia na jednej strane vítajú zníženie DPH na niektoré potraviny, gastro služby či ubytovacie služby. No prospešnejšie ako zníženie dane by bolo podľa nich upratanie v jednotlivých sadzbách. „Dlhodobo presadzujeme urobenie poriadku v DPH, roztriediť by bolo vhodné tovary a služby do jednotlivých sadzieb aspoň podľa kategórií (napríklad ovocie a zelenina z mierneho pásma, pečivo a podobne),“ vysvetľuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Účtovanie v poľnohospodárstve

Poľnohospodárstvo je dôležitým odvetvím hospodárstva, kde hlavným výrobným prostriedkom je pôda. Hlavnými produktmi poľnohospodárskej rastlinnej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo, krmoviny pre zvieratá a produkty pre iné odvetvia hospodárstva. Značná časť produktov má aj charakter vlastných medziproduktov. Výrobný proces v poľnohospodárstve je zároveň biologickým procesom, ktorý si vyžaduje určitý čas trvania a vplýva naň striedanie ročných období.

Vnútroorganizačné účtovníctvo a kalkulácie

Spôsob vedenia vnútroorganizačného účtovníctva je v kompetencii účtovnej jednotky. Pre poľnohospodársky podnik zapísaný v Obchodnom registri je základnou právnou normou pre vedenie účtovníctva zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve") a opatrenie MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p.

Pre poľnohospodársky podnik je dôležité sledovanie nákladov a výnosov a iných ekonomických informácií na úrovni jednotlivých organizačných stupňov v rámci účtovnej jednotky a sledovanie vzťahov medzi týmito organizačnými stupňami, sledovanie nákladov a výnosov na jednotlivé výkony alebo procesy, sledovanie nedokončenej výroby, stavu hotových výrobkov a vývoja zisku.

Je potrebné:

• vymedziť jednotlivé organizačné útvary, tzv.
• vymedziť úroveň sledovania nákladov a výnosov, napr.

Kalkulácie hodnotia vzťah medzi nákladmi a výnosmi na podrobnej úrovni. Jednotlivé druhy nákladových a cenových kalkulácií a metódy kalkulovania tvoria tzv. Vnútropodnikové výkony sa oceňujú vlastnými nákladmi, ktorými podľa § 25 ods. 6 písm.

Na účely oceňovania vo vlastných nákladoch je potrebné náklady sledovať v kalkulačnom členení na jednotlivé druhy výrobkov alebo činností. Účtovná jednotka je povinná stanoviť na svoje konkrétne podmienky špecifikáciu, štruktúru a spôsob sledovania nákladov v kalkulačnom členení.

tags: #ovocie #a #zelenina #účtovanie #ako #majetok