Je príspevok od obce zdaňovaný príjem? Komplexný prehľad

Tento článok sa zameriava na problematiku zdaňovania príjmov obcí, a to najmä príspevkov od obce. Analyzuje relevantné ustanovenia zákona o dani z príjmov a iných právnych predpisov, aby poskytol komplexný pohľad na túto tému. Právny stav je analyzovaný od 1. januára do 31. decembra.

Mzda a jej zdaňovanie

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, ktorá je definovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi za prácu. Mzdové podmienky môžu byť upravené aj kolektívnou zmluvou, ktorá môže byť pre zamestnancov výhodnejšia ako Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis. Z kolektívnej zmluvy môže vzniknúť zamestnancom nárok na trinásty, resp. štrnásty plat. Jednou z foriem zamestnaneckých benefitov sú odmeny za prácu z titulu pracovného alebo životného jubilea zamestnanca. Podmienky a pravidlá poskytovania takýchto odmien by mal mať zamestnávateľ vymedzené vo vnútornom predpise, resp. kolektívnej zmluve. Takto poskytnuté odmeny sú súčasťou hrubej mzdy zamestnanca a daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Ak zamestnávateľ poskytne pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnancovi vecný dar z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane. Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pri príležitosti jeho životného jubilea rekreačný poukaz obstaraný prostredníctvom cestovnej kancelárie.

Odstupné a odchodné

Povinnosť a podmienky poskytovania odchodného upravuje Zákonník práce. Zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné a odchodné alebo určiť poskytnutie odstupného aj v iných prípadoch skončenia pracovného pomeru. Poskytnuté odstupné a odchodné je daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Poistné a príspevky

Zamestnávateľ je povinný platiť za zamestnanca poistné na verejné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie. Zamestnávateľ štvrťročne uhrádza za zamestnanca poistné na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Zamestnávateľom uhradené poistné nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca predstavuje nepeňažný príjem, ktorý zamestnávateľ vo vyúčtovaní mzdy za kalendárne mesiace, v ktorých poistné zaplatil, pripočíta k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Doplnkové dôchodkové sporenie tvorí 3. pilier dôchodkového systému a upravuje ho zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení. Zamestnanec, ktorý vykonáva práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do kategórie 3 alebo 4 a zamestnanec, ktorý je umelec vykonávajúci profesiu tanečníka alebo zamestnanec, ktorý je hudobný umelec vykonávajúci profesiu hráča na dychový nástroj, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu a jeho zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu, a to do 30 dní od začatia výkonu týchto prác. Ako daňové výdavky možno uznať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia.

Sociálny fond

Tvorba, použitie a zdaňovanie prostriedkov zo sociálneho fondu sa riadi zákonom o sociálnom fonde. Tento fond je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky podniku a slúži na zabezpečenie rôznych plnení sociálneho charakteru pre zamestnancov podniku. Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom prostriedky zo sociálneho fondu. Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. Prostedníctvom neho dochádza k zabezpečeniu rôznych plnení predovšetkým sociálneho charakteru určených pre zamestnancov podniku.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z povinného prídelu a z ďalších prídelov. Povinný minimálny prídel vo výške 0,6% vytvára zamestnávateľ povinne, bez rozdielu toho, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve. V prípade, ak by zamestnávateľ vykázal stratu, vytvára povinný prídel vo výške 0,6% zo základu. Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom roku vykázal stratu, môže tvoriť okrem povinného prídelu 0,6% aj ďalší prídel max. V prípade, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodne tvorbu a použitie sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu a to vo výške max. 0,5% zo základu. Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu dohodou v kolektívnej zmluve nie je podmienená adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve.

Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, resp. služobný pomer a bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5%.

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom podľa zákona o sociálnom fonde príspevky na rôzne účely, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

• na servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom.
• na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do práce verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR.

Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.

Zdaňovanie príspevkov zo sociálneho fondu

Je dôležité rozlišovať, či sú príspevky zo sociálneho fondu zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Ak áno, podliehajú zdaneniu a teda aj odvodom (platí sa poistné na ZP a poistné na SP, okrem príspevku na DDS a nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zam-com, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa zákona o SP nie je zárobkovou činnosťou.

Príspevok na stravovanie

Podľa zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce. Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa Zákonníka práce - finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!

Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia

Od dane je oslobodené použite rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia (prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.). V prípade, ak zamestnávateľ zakúpi napr. permanentku do plavárne pre zamestnanca, je toto plnenie zdaniteľné.

Príspevok na sociálnu výpomoc

Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%. Ide napríklad o poskytnutie Mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, poskytnutie rôznych príspevkov, napr. na dovolenku, poskytnutie peňažných alebo vecných darov pri určitých príležitostiach a jubileách a pod. Ak je práca vykonávaná na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, vtedy „dohodár“ nedostáva mzdu, resp. plat.

Zdaňovanie obcí

Obce sú právnickými osobami, ich vznik, zánik, rozdelenie a zlúčenie je upravené zákonom o obecnom zriadení. Obce a vyššie územné celky sú jednotkami územnej samosprávy, ktoré na výkon svojich činností môžu zriaďovať rozpočtové alebo príspevkové organizácie. Daňové povinnosti z pohľadu dane z príjmov sú upravené zákonom o dani z príjmov, pričom osobitosti a výnimky sú v § 12 ods. 3 okruh daňovníkov - právnických osôb nezaložených - (nezriadených) na podnikanie. Patria sem napr. aj obce, VÚC, rozpočtové a príspevkové organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli. Ide o organizácie zriaďované na základe osobitných zákonov, ktoré upravujú účel ich zriadenia (vzniku), zrušenie (zánik), hospodárenie a kontrolu ich činnosti. Za daňovníkov nezaložených (nezriadených) za účelom podnikania sa nepovažujú obchodné spoločnosti (a.s. a spol. s r.o.).

Príjmy obcí

Príjmy obcí sa delia na:

• príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť - u obcí, RO a PO ide o rôznorodé činnosti vykonávané priamo alebo prostredníctvom svojich prevádzok, napr. prenájom majetku, predaj majetku, reklama.
• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane - napr. príjmy získané zdedením, príjmy získané darovaním.
• príjmy z hlavnej činnosti - príjmy obcí, VÚC, RO, PO plynúce z činnosti, za účelom ktorej títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom (zákonom, zriaďovacou listinou), sú príjmami oslobodenými od dane, okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43.
• príjmy z prenájmu a predaja majetku - tieto príjmy sú oslobodené od dane.
• príjmy z členských príspevkov - tieto príjmy sú oslobodené od dane.
• príjmy z podnikania nepresahujúce celkovú výšku 300 000 Sk za zdaňovacie obdobie - od 1. 1. 2007 bolo toto ustanovenie zo zákona o dani z príjmov vypustené.

Základ dane obcí

Obce, VÚC, rozpočtové a príspevkové organizácie stanovujú základ dane podľa zákona o dani z príjmov. Ak teda obec alebo mesto popri svojej základnej činnosti vykonáva aj podnikateľskú činnosť prostredníctvom svojich prevádzok, je potrebné v účtovníctve osobitne viesť evidenciu týkajúcu sa základnej činnosti a osobitne evidenciu týkajúcu sa podnikateľskej činnosti. Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5.

tags: #je #príspevok #od #obce #zdaňovaný #príjem?