Lesk a bieda študentského života: Diskusný príspevok

Študentský život je obdobím plným očakávaní, radostí, ale aj výziev. Cieľom tohto diskusného príspevku je preskúmať rôzne aspekty tohto životného štádia, pričom zohľadníme rozmanitosť skúseností študentov.

Rozmanitosť študentských skúseností

Výhody a nevýhody študentského života sú subjektívne a odlišné u každého študenta. Ako už bolo spomenuté, závisia hlavne od rodičov a materiálneho zabezpečenia. Dôležitá je škola, ktorú žiak navštevuje a aj vek zohráva významnú úlohu. Nepochybne sa v nich však odráža prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.

Dve skupiny študentov

Medzi študentmi možno rozlíšiť dve základné skupiny, ktoré sa líšia prístupom k životu a možnostiam.

Študenti z bohatých rodín

Pre niektorých študentov je "celý svet gombička". Patria tam najmä bohaté, rozmaznané deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose. Preto si mnohí z nich myslia, že to tak bude stále.

Avšak, nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Ich zoznam výhod a nevýhod sa výrazne mení a niektoré položky v ňom nadobúdajú iný význam. Podľa skúseností je dôležité pozrieť sa na veci z viacerých uhlov pohľadu a neodsudzovať celú skupinu ľudí kvôli zlej skúsenosti. Často sa stáva, že práve tieto "rozmazlené" deti sa viac snažia, majú lepšie známky a dochádzku.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Študenti, ktorí si musia všetko vydrieť sami

Na druhej strane sú študenti, ktorí nemajú to šťastie vyrastať v bohatstve. Títo študenti si musia všetko vydrieť sami, čo ich učí zodpovednosti a vytrvalosti.

Ilúzie a realita

Mnohí študenti si myslia, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď vyrastú a dospejú. Mýlia sa však. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam.

Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda. Čim budeme starší, bude zoznam výhod rásť, zoznam nevýhod však bude rásť mnohokrát rýchlejšie.

Telesná výchova na školách: Realita verzus očakávania

Napríklad, vyjadrenie ministra školstva, že telesná výchova na školách má veľmi dobrú úroveň a deti majú kladný vzťah k športu, je v rozpore s realitou. Študenti sa často chodia prezliekať neskoro, učitelia meškajú a necvičiaci sa ospravedlňujú za absurdné problémy. Hodina telesnej výchovy potom vyzerá inak u chlapcov ako u dievčat. Dievčatá sa vždy rozbehajú a dajú si rozcvičku, ktorú aj tak nerobia poriadne a potom majú štafetové súťaže, ktoré sú veľa krát nebezpečné. Chlapci hneď po rozdelení na cvičiacich a necvičiacich idú hrať nejakú hru ktorú si sami vyberú, no však bez rozcvičky. Problémy sú aj u vyučujúcich, ktorí hocikedy počas hodiny odídu od žiakov do kabinetu alebo niekam inam a nechajú ich samých.

Návrhy na zlepšenie

Riešením by bolo chodiť na čas na hodinu, zatraktívniť hodinu rôznymi aktivitami a umožniť študentom vybrať si jednu z dvoch aktivít, ktorá by im vyhovovala.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Povinné školské uniformy: Za a proti

Ďalším príkladom môže byť návrh na zavedenie povinných školských uniforiem. Cieľom tohto opatrenia je podporiť rovnosť medzi študentmi a eliminovať sociálne rozdiely. Avšak, uniformy by mohli potlačiť individualitu študentov a predstavovali by značnú finančnú záťaž pre mnohé rodiny. Namiesto zavedenia uniforiem by sme sa mali zamerať na vzdelávanie študentov o dôležitosti vzájomného rešpektu a tolerancie.

Šport a právo: Dôležitosť diskusie a transparentnosti

Konferencia Šport a právo 2022, ktorej mottom bol výrok Alfreda Adlera „Je ľahšie bojovať za princípy, než žiť podľa nich“, poukázala na dôležitosť diskusie a komunikácie v športe. Zákon o športe upravuje pravidlá financovania športu a zverejňovania údajov o subjektoch v športe. Cieľom je transparentnosť športu výmenou za viac štátnych prostriedkov pre šport.

Transparentnosť športu výmenou za viac štátnych prostriedkov pre šport“ nepotrebovali, ani nechceli. „Do r. 2015 mal šport cca 30 mil. Eur formou dotácií (negarantované), od r. 2016 má šport zákonom (ZoŠ) garantované financovanie, ktoré je od r. 2019 min. 70 mil. Eur). Osobitne hodnotný ostane už navždy najmä participatívny spôsob, akým bol návrh tohto zákona pripravovaný niekoľko rokov so širokým zapojením expertov na rôzne oblasti súvisiace so športom.

Šport: Dve strany mince

Diskusný príspevok je dôležitý nástroj na vyjadrenie názoru, zapojenie sa do debaty alebo prezentáciu argumentov k určitej téme. Zaujímavou témou je šport. Pestuje sa u ľudí odpradávna. Vraví sa: "Športom k trvalej invalidite." Áno, môže to byť takto: Niekto začne športovať, aby dokázal ostatným, ako si so všetkým poradí. V začiatkoch je to ešte fajn. Postupne to prechádza od pasivity k aktivite. Tam sú dve možnosti. Prvou je nevedomosť. Ňou spôsobené problémy môžu pochádzať z jednostrannej záťaže. Alebo ich príčinou môže byť prepínanie vlastných síl a nepozornosť. Zlý odhad svojich schopnosti. Druhá možnosť - vrcholový šport. Pri súťažení chceme byt víťazi. Musíme trénovať na veľkú záťaž a stoji to mnoho námahy.

Stojí to zato? Aby nastali problémy so zdravím? Alebo chceme cítiť bolesti kĺbov? Niekto to podstúpi, no mnohí nie. To je len pre silných a húževnatých.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Je tu ešte jedna stránka športu. Ta pozitívna. Ak ku športu pristupujeme s radosťou a zábavnou formou, je šport zdravší. Je dobre športovať, ale s rozumným rozložením síl. Veď sa vraví: "Šport k zdraviu " alebo "V zdravom tele zdraví duch". A k tomuto sa viaže ďalšia pozitívna vlastnosť. Športom proti stresu. Pri športovaní sa nesústredíme na uplynulý deň, týždeň, mesiac,… Ak nastane uvolnenie mysle, stres a napätie unikaj z tela.

Šport ako súčasť životného štýlu

Súčastné obdobie je charakterizované uponáhľaným, často až psychickým stresovým spôsobom života. Človek je odtrhnutý od prírody, psychický unavený a obmedzovaný v prirodzených pohybových činnostiach. V protiklade k práci, ktorá zaťažuje nervový systém a zvyšuje psychickú únavu vystupujú do popredia športové aktivity, ako prostriedok regenerácie a aktívneho odpočinku. Pravidelná športová činnosť ovplyvňuje stavbu tela účinkom na rast kostí do šírky a hlavne zväčšovaním podielu aktívnej svalovej hmoty. Najmä prítomnosť a stupeň hypertrofie svalstva zväčšuje rozmery šírkové a obvodové. Taktiež tréning hlavne vytrvalostného charakteru ovplyvňuje množstvo tukových zásob v tela, čo tiež vedie k zmenám v ľudskom organizme.

Vrcholový vs. rekreačný šport

Z hľadiska podávaných výkonov, sa šport rozdeľuje na vrcholový (aktívny) a rekreačný (pasívny). Pre rekreačných športovcov je šport stále považovaný za určitý druh duševného odpočinku a rehabilitácie. Výkonnostný športovci využívajú šport na dosiahnutie svojich cieľov. Hlavným cieľom je dosahovanie stále lepších výkonov, na ktoré už dávno nestačí len talent. V súčasnosti sa na zvyšovanie vrcholových výkonov opiera šport o rozsiahle vedecké poznatky a najlepšie technické prostriedky. Športový tréning sa preto zameriava na teoretické poznatky, ktorými sa idealizuje pohyb športovca, alebo športového náradia tak, aby v konečnom dôsledku s najmenším zaťažením dosiahol čo najväčší výkon.

Vplyv športu na stavbu tela

Pohybová činnosť a zvlášť športový tréning nepôsobí na dĺžkové rozmery tela ani pozitívne ani negatívne. Malé zmeny výšky tela po niektorých druhoch veľkého zaťaženia sú iba prechodného rázu. Často sa hovorí, že zlá technika posilňovania alebo skoré posilňovanie pomocou niektorých cvikov pôsobí na zastavenie rastu telesnej výšky. Do určitej miery je tento názor pravdivý aj keď na druhej strane bez takýchto cvikov (drep, podrep, výskoky), by rozvoj sily (výbušnej, dynamickej) nebol možný a ovplyvnil by tak negatívne pripravenosť športovca v mnohých športoch. Stavba tela sa posudzuje komplexne rôznymi metódami a vyjadruje sa ako konštitučný typ. U nás sa najčastejšie používa klasické rozdelenie na typ astenický, atletický a pyknický. Prax totiž ukázala, že v niektorých športoch je podmienkou úspechu určitá telesná stavba. Napríklad vysoká postava v basketbale, volejbale, hádzanej. Športovec, ktorý nie je dostatočne vysoký sa nedokáže v spomenutých športoch prejaviť do takej miery, aby spĺňal výkonnostnú úroveň iných vysokých športovcov. Na druhej strane nájde svoje uplatnenie v celej rade iných športov ako sú gymnastika, krasokorčuľovanie kde vysoký športovci majú taký veľký hendikep, že aj pri mimoriadnej tréningovej drine, nemôžu dosiahnuť čo len priemerných výsledkov nižších športovcov. Podobné konštatovanie platí aj v celej rade iných vrodených alebo získaných parametrov ako sú telesná hmotnosť alebo funkčné možnosti organizmu.

Možnosti športového uplatnenia sú také veľké, že takmer každý jedinec je schopný sa etablovať na podmienky niektorého športu prípadne športovej disciplíne, aby dosiahol pomerne vysokú ak nie vrcholovú formu športovej pripravenosti. Hlavné zaťaženie pri behu znášajú svaly zúčastňujúce sa na odpichu od podložky, t.j. svaly chodidla. Intenzívny tok nervových impulzov, šíriacich sa od týchto svalov, núti srdce a pľúca bežca pracovať s plným nasadením. Napomáha tomu tiež aktivita ostatných svalových skupín, ktoré sa zúčastňujú na pohybe voľnej - švihovej nohy, udržujú vo vzpriamenej polohe trup a zabezpečujú koordinované pohyby paží. Svaly chodidla a predkolenia, ktoré sa zúčastňujú na odraze, sú najtrénovanejšie svaly nášho tela, pretože sa stále zaťažujú pri chôdzi. Tieto svaly si dokážu dobre poradiť so zvýšeným zaťažením pri behu, hoci pre iné svaly by taká práca bola neprimeraná.

Vysoká aktivita rozličných svalových skupín pri behu zvyšuje intenzitu krvného obehu. Zrýchlený krvný obeh pomáha počas behu lepšie okysličovať zásobné látky vo svaloch. Práve preto nedochádza k vytváraniu nadmerných tukových zásob, ktoré sťažujú prácu vnútorných orgánov. Zvýšené využitie tukových látok v tkanivách zabraňuje ukladaniu cholesterolu.

Beh má na organizmus veľký vplyv, ale tento vplyv sa dá podľa potreby zladiť s možnosťami organizmu reguláciou rýchlosti pohybu, dĺžky a frekvencie krokov podľa potreby. Beh môže preto pestovať každý zdravý človek. Neexistujú žiadne prekážky, potrebná je len vôľa.

Ak po prvých tréningových jednotkách pociťujete, že vaše svaly stvrdli a sú bolestivé, neprerušujete tréning. Takýto stav svalov je jav celkom prirodzený. Keď sa svaly dobre neprispôsobujú značnému zaťaženiu, nie je vhodné zaraďovať intenzívne cvičenia na začiatok tréningu. Potrebný je čas, aby si svaly navykli na novú súhru a prispôsobili sa veľkým zaťaženiam.

Rekreačný šport ako alternatíva

V prípade, že sa jedinec nedokáže, prispôsobiť podmienkam niektorého športu, ostáva mu ešte možnosť vykonávať pohybovú činnosť na rekreačnej úrovni, ktorá je v mnohých prípadoch zaujímavejšia, zábavnejšia a zdravotne výhodnejšia ako akákoľvek športová činnosť na vrcholovej úrovni. So vzrastajúcim objemom voľného času stúpa aj objem športovo - rekreačných aktivít. Skladba týchto aktivít je podmienená historicky a neustále sa mení a vyvíja. Pôsobí na ňu veľa faktorov, ktoré sú však v prevažnej miere určované ekonomickou úrovňou spoločnosti. Pohybové aktivity sú nenahraditeľnou súčasťou a náplňou voľného času. Okrem výchovnej, zdravotnej funkcie sa stále viac do popredia dostáva rekreačná funkcia pohybovej aktivity.

Telesná výchova na školách: Pohľad študenta

Milí čitatelia,

Nemôžem nechať bez povšimnutia vyjadrenie nášho ministra školstva, citujem : Telesná výchova na školách má momentálne veľmi dobrú úroveň a deti majú kladný vzťah k športu. „S ministrovým názorom však nemôžem súhlasiť, keďže som študent a každý týždeň som súčasťou vyučovacích hodín telesnej výchovy. Chcete vedieť ako hodina telesnej výchovy skutočne prebieha ? Tak ja vám to teda poviem.

Študenti sa chodia prezliekať na telesnú so zazvonením zvončeka niekedy aj neskoršie, takže nikdy neprídu na čas. To však nie je všetko, keď už žiaci čakajú nachystaný pred telocvičňou, potom čakajú ešte 5 minút na učiteľa ktorý nikdy neodôvodní prečo mešká. Žiaci sa poslušne nastúpia v telocvični a čakajú kým sa tretina necvičiacich ospravedlní za to, že si zabudli úbor alebo iné absurdné problémy. Niektorý sa však ani neospravedlňujú za dôvod prečo necvičia, proste si iba sadnú a vôbec ich netrápi, že telesná je normálny vyučovací predmet. Potom hodina telesnej výchovy začne vyzerať inak u chlapcov ako u dievčat. Podľa toho čo som videla dievčatá sa vždy rozbehajú a dajú si rozcvičku, ktorú ja tak nerobia poriadne a potom majú štafetové súťaže, ktoré sú veľa krát nebezpečné. Napríklad skákanie na fit loptách po dĺžke celej telocvične pri ktorom si môže človek zlomiť chrbticu, alebo robenie takzvaných „kačákov„ ktoré poškodzujú kĺby v kolene. A nehovorím len za seba ale aj za moje spolužiačky, že štafetové súťaže nikoho nebavia a nikto sa pri nich nesnaží tak ako by sa mal. Keď sa nerobia štafety tak sa hrajú nejakú loptové hry. Musím však konštatovať že polovica žiačok s danou hrou nie je spokojná a vôbec sa pri tom nesnažia.

Chlapci hneď po rozdelení na cvičiacich a necvičiacich idú hrať nejakú hru ktorú si sami vyberú, no však bez rozcvičky. Ich hodina však rozhodne vyzerá oveľa lepšie ako u dievčat, pretože väčšinou cvičia iba tí, ktorí majú záujem o šport. Problémy sú aj u vyučujúcich. Hocikedy počas hodiny odídu od žiakov do kabinetu alebo niekam inam a nechajú ich samých. A keď už sú náhodou prítomný tak sa začnú rozprávať s nejakým svojím kolegom a vôbec nedávajú pozor na žiakov alebo na hru ktorú hrajú a potom sa žiaci úplne zbytočne hádajú o tom či niekto vyhral alebo prehral a tak ďalej.

Naša hodina sa vždy končí tým, že nás učiteľ pustí 5 minút pred zazvonením prezliecť sa. Podľa môjho názoru keď si zo 45 minútovej hodiny vypočítam čas ktorý sa žiaci skutočne hýbali vyjde mi z toho, že hodina telesnej výchovy má skutočne nízku úroveň.

Návrhy na zlepšenie telesnej výchovy

Na záver by som chcela navrhnúť riešenie problému. Na začiatok chodiť na čas na hodinu čo sa týka učiteľov aj študentov. Ďalej zatraktívniť hodinu rôznymi aktivitami, keďže vždy sme na telocviku väčšinou 2 triedy tak sú aj 2 vyučujúc u chlapcov aj u dievčati. Študenti by si tak mohli vybrať jednu z dvoch aktivít ktorá by im vyhovovala.

tags: #diskusny #prispevok #sport