
Vyživovacia povinnosť je kľúčovým aspektom rodinného práva, ktorý upravuje finančné zabezpečenie detí a v niektorých prípadoch aj bývalých manželov. Táto povinnosť je zakotvená v zákone a jej nesplnenie má vážne právne následky. V kontexte invalidného dôchodku sa vyživovacia povinnosť stáva obzvlášť komplexnou, pretože si vyžaduje zohľadnenie špecifických okolností a potrieb jednotlivých strán.
Podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine) je plnenie vyživovacej povinnosti zákonnou povinnosťou rodičov voči deťom. Táto povinnosť trvá až dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Ak rodičia nežijú spolu, výšku výživného upraví súd, alebo schváli ich dohodu. Súd môže zasiahnuť aj v situácii, keď rodičia spolu žijú, ale jeden z nich si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu neplní dobrovoľne.
Ak súd rozhodne o povinnosti rodiča platiť výživné, rozsudok sa stáva vykonateľným doručením, v súlade s § 44 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. V prípade, že rodič neplatí určené výživné, existuje niekoľko možností, ako situáciu riešiť:
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) je vykonateľné rozhodnutie súdu exekučným titulom, čo zahŕňa aj rozhodnutie o určení povinnosti platiť výživné. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronicky prostredníctvom formulára na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Exekútor môže pri vymáhaní pohľadávky na výživnom uložiť donucovacie opatrenia, ako sú peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci, alebo zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla. Pohľadávka na výživnom je v Exekučnom poriadku zaradená medzi prednostné pohľadávky.
Právna úprava nároku na výživné pre rozvedeného manžela je upravená v zákone č. 36/2005 Z. z. Podľa § 72 ods. zákona o rodine, dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva, ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojenie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou je fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. K určeniu rozsahu príspevku na výživu môže dôjsť dohodou bývalých manželov. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a povinnosť platiť výživné
Častou otázkou je, dokedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom, ktoré sú zdravotne postihnuté a poberajú invalidný dôchodok. Ak dieťa nie je schopné sa samo živiť, rodičom nikdy nezanikne vyživovacia povinnosť. Ak otec prestane svojvoľne plniť túto povinnosť, je potrebné dať nezaplatené výživné vymáhať exekútorovi a podať na neho trestné oznámenie. Platí, že ak by nemal ani žiadny dôchodok, je povinný splniť svoju vyživovaciu povinnosť a peniaze si zaobstarať.
V kontexte daňového bonusu je dôležité zdôrazniť, že za nezaopatrené dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku na výplatu daňového bonusu, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Otázka zániku vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, ktoré je študentom a vlastní s.r.o., je komplexná. Všeobecne platí, že vyživovacia povinnosť trvá, až kým sa deti nie sú schopné samy živiť. Ak je syn majiteľom s.r.o., ale študuje a poberá štipendium, uplatňuje sa aj v danom prípade odstavec zákona o rodine, že "vyživovacia povinnosť platí, až kým sa deti nie sú schopné samy živiť". Súd je povinný preverovať príjmy a majetkové pomery matky, ak je zamestnankyňou s.r.o., kde je v podstate v jej rukách, akú výšku príjmu si stanoví. Majetok nadobudnutý pred manželstvom nespadá do posudzovania výživného na deti.
Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 ZR) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú.
Pri určovaní výživného sa zohľadňuje príjem otca za posledný rok. Finančný dar od rodičov vo výške okolo 100 000 eur, ktorý bol poskytnutý v rámci rodinných vyrovnaní - dedičstvo, nebude mať vplyv na určenie výživného. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Darovaná suma je dar v prospech jedného z rodičov.
Prečítajte si tiež: Živnosť a invalidný dôchodok: Ako platiť odvody?
V prípade striedavej starostlivosti, kde exmanžel platí 200 eur na tri deti a má oveľa vyšší plat ako matka, sa rieši otázka daňového bonusu. Ak sa rodičia dohodnú na striedavom poberaní daňového bonusu, matka sa nemusí zrieknuť výživného.
Ak má rodič nepriaznivý zdravotný stav a finančná situácia mu nedovoľuje prispievať na výživu v určitej výške, má možnosť požiadať súd, aby znížil vyživovaciu povinnosť. Návrh na zmenu možno podať, keď sa zmenia pomery. Ak bolo výživné stanovené už keď bol rodič v tejto situácii (bol uznaný za ZŤP, má zdravotné problémy) a súd stanovil danú výšku, potom súd s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhovie. Ak by však daná výška bola stanovená za odlišných okolností, teda ešte pred týmto nepriaznivým stavom, existuje tu možnosť, že pokiaľ preukáže zmenu pomerov a neschopnosť plniť výživné v doterajšej výške, mohol by súd rozhodnúť o znížení výživného. Rozhodnutie sa však nedá predvídať, pretože súd skúma skutočný stav, a síce príjmy, možnosti, schopnosti, majetkové pomery, potreby detí a zohľadňuje pritom najlepší záujem dieťaťa.
V praxi sa často stáva, že rodičia sa snažia vyhnúť plateniu výživného, alebo ho znížiť, napríklad tým, že sa vyhrážajú súdnymi prieťahmi, alebo sa odvolávajú na svoje finančné ťažkosti. V takýchto prípadoch je dôležité neustúpiť a trvať na plnení vyživovacej povinnosti. Ak otec prestane posielať peniaze, je potrebné dať nezaplatené výživné vymáhať exekútorovi a podať na neho trestné oznámenie.
Rodič prispieva nie len na základe svojho príjmu, ale na základe svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Ak napríklad rodič je vysokoškolsky vzdelaný človek, či žije v regióne, potom by na neobstojí jeho argument, ktorým by sa snažil vyhovárať, že je nezamestnaný, a preto nemôže plniť výživné. Dieťa má právo na životnú úroveň svojich rodičov, pričom podľa ustálenej súdnej praxe náklady na dieťa priamoúmerne rastú s jeho vekom. V prípade ak sa rodičia nedohodnú, potom na základe návrhu jedného z nich rozhodne súd.
Ak bola suma výživného dohodnutá mimosúdne a matka žiada vyššie výživné a otec nesúhlasí, potom jedinou možnosťou matky, bude podať návrh na určenie výživného. V návrhu a v konaní pred súdom bude musieť preukázať jednak svoje pomery, súd si rovnako vyžiada pomery otca, rovnako počet vyživovaných osôb v domácnosti, ďalej bude zisťovať náklady na odôvodnené potreby dieťaťa a podľa toho určí výšku výživného.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a poistenie