
V komplikovanom svete rodinného práva zohráva zverenie dieťaťa do starostlivosti matky, spolu so súhlasom rodičov, kľúčovú úlohu. Tento článok sa zaoberá právnymi aspektmi týchto otázok na Slovensku, pričom zohľadňuje aj dôležitosť rodičovského súhlasu a rôzne faktory, ktoré súdy berú do úvahy pri rozhodovaní o týchto záležitostiach.
Slovenská republika venuje rodinnému právu značnú pozornosť, o čom svedčí aj článok 41 Ústavy SR, ktorý definuje rámec ústavnej ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva. Zákon o rodine (pôvodne č. 94/1963 Zb., neskôr novelizovaný) je jedným z kľúčových zákonov, ktoré tento článok vykonávajú. Hoci bol tento zákon na svoju dobu moderný a progresívny, po štyridsiatich rokoch sa ukázala potreba zmien a úprav.
V roku 2004 Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh reagoval najmä na Dohovor o právach dieťaťa a na legislatívny zámer rekodifikácie Občianskeho zákonníka. Rozsah navrhovaných zmien prekročil možnosti priamej novelizácie, čo viedlo k prijatiu nového zákona, ktorý zmenil systematiku a priniesol zásadné úpravy v oblasti dôvodov neplatnosti a neexistencie manželstva, styku dieťaťa s blízkymi osobami, rodičovských práv, správy majetku dieťaťa, náhradnej starostlivosti, výchovných opatrení, osvojenia, určovania rodičovstva a výživného.
Nová úprava explicitne vymedzuje súhrn práv a povinností, ktoré tvoria obsah rodičovských práv a povinností. Pri príprave návrhu zákona bolo potrebné upraviť aj koncepciu náhradnej starostlivosti, aby sa odstránila doterajšia roztrieštenosť právnej úpravy.
Zverenie dieťaťa do starostlivosti matky je bežné, no nie je automatické. Súdy pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov vždy prihliadajú predovšetkým na záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa je prvoradým kritériom, ktoré súd zohľadňuje pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k dieťaťu.
Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť
Zákon explicitne zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a právo toho rodiča, ktorému nebude dieťa zverené do výchovy, na pravidelné informovanie o dieťati. Toto právo má svoj základ v článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Pravidelné informácie by mali zahŕňať údaje o školských výsledkoch, záujmových aktivitách a zdravotnom stave dieťaťa.
Súhlas rodičov so zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z nich je dôležitý, no nie je rozhodujúci. Ak sa rodičia dohodnú na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, súd túto dohodu schváli, ak je v súlade so záujmami dieťaťa. Ak dohoda nie je v súlade so záujmami dieťaťa, súd rozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sám.
Okrem zverenia dieťaťa do starostlivosti matky existujú aj iné možnosti, ako napríklad zverenie do striedavej starostlivosti alebo do starostlivosti otca. Striedavá starostlivosť je forma starostlivosti, pri ktorej sa dieťa striedavo zdržiava u oboch rodičov. Súd môže rozhodnúť o striedavej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa a ak sú obaja rodičia schopní sa o dieťa starať.
V niektorých prípadoch môže súd uložiť rodičom výchovné opatrenie, napríklad povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu. Cieľom týchto opatrení je pomôcť rodičom zlepšiť svoje rodičovské zručnosti a zabezpečiť, aby sa o dieťa starali čo najlepšie.
Mediácia je alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý môže pomôcť rodičom dohodnúť sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Mediátor je neutrálna osoba, ktorá pomáha rodičom komunikovať a hľadať riešenia, ktoré sú v záujme dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti
Súdy na Slovensku sa pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti matky a o úprave styku s dieťaťom riadia predovšetkým záujmom dieťaťa. Nasledujúce príklady ilustrujú, ako súdy pristupujú k týmto otázkam v praxi:
Tieto príklady ukazujú, že súdy aktívne podporujú mimosúdne riešenia sporov a využívajú rôzne nástroje na zabezpečenie záujmov dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov