Jednorazový príspevok po výkone trestu odňatia slobody: Komplexný prehľad

Prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby predstavuje pre mnohých jedincov náročnú životnú situáciu. Okrem psychickej a sociálnej adaptácie sa často stretávajú s existenčnými problémami, ako je zabezpečenie základných potrieb, hľadanie bývania a zamestnania. Štát a rôzne organizácie preto ponúkajú rôzne formy pomoci, vrátane jednorazových príspevkov, ktoré majú uľahčiť resocializáciu a návrat do bežného života. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o možnostiach jednorazovej pomoci po prepustení z väzby na Slovensku.

Právo na styk s rodinou počas výkonu trestu

Vzájomná prítomnosť rodiča a dieťaťa, predovšetkým maloletého, je základom pre budovanie a udržanie zdravého a funkčného vzťahu. Pre všestranný harmonický vývin dieťaťa je tou najlepšou možnosťou vyrastať v prítomnosti oboch rodičov. Z psychologického hľadiska je výchova dieťaťa prítomnosťou rodiča považovaná za najúčinnejšiu metódu výchovy. Vzhľadom na to, že prítomnosťou rodiča pri výchove dieťaťa sa realizuje samotné rodičovské poslanie, štát má a musí tomuto poslaniu napomáhať a poskytnúť mu osobitnú právnu ochranu.

Dôležitosť, aká je pripisovaná styku dieťaťa s rodičom, je vnímaná taktiež na medzinárodnej úrovni. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) konštantne judikuje, že byť spolu je základným prvkom rodinného života, chráneného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP).

Avšak nie každé dieťa má možnosť vyrastať v kruhu obidvoch rodičov. Život prináša rôznorodé situácie a jednou z nich je aj tá, kedy jeden z rodičov (prípadne obaja) vykonáva trest odňatia slobody. Majú odsúdení v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody právo na styk so svojimi deťmi? Právo na styk je implicitnou súčasťou rodinného života chráneného tak článkom 19 Ústavy SR ako aj článkom 8 EDĽP. Jedným zo štyroch základných materiálnych znakov ľudských práv je ich neodňateľnosť. Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk teda nemôže zbaviť. Avšak právo na rodinný život (ako základné ľudské právo) nemá absolútny charakter a teda je ho možné obmedziť. Vo svojej podstate každý výkon trestu odňatia slobody predstavuje zároveň aj výrazné obmedzenie práva (okrem iného) na rodinný život.

Podstatnou súčasťou práva väzňa na rešpektovanie rodinného života je, že mu štát, resp. Slovenská republika zabezpečuje právo väzňov na kontakt s rodinou prostredníctvom zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZVTOS) a vykonávacej vyhlášky č. 368/2008 Z. z. ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (vyhláška).

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Právo na návštevy blízkych osôb v ZVTOS

ZVTOS v § 24 ustanovuje, že odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb (teda aj detí, bez ohľadu na ich vek, obmedzenie je dané len v prípade maloletých mladších ako 15 rokov, ktorí sa môžu návštevy zúčastniť len v sprievode plnoletej osoby) v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín a to bez ohľadu na vonkajšiu diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody (minimálny, stredný, maximálny stupeň stráženia). Ďalšie podmienky návštev (predovšetkým deň a časové rozmedzie) sú upravené v ústavných poriadkoch jednotlivých ústavoch na výkon trestu (ÚVT).

Je potrebné poukázať na ústavný poriadok ÚVT Leopoldov, podľa ktorého sa návštevy vykonávajú spravidla v stredu, štvrtok a piatok. Pre blízke osoby, obzvlášť maloleté deti, je vzhľadom na pracovné povinnosti resp. povinnú školskú dochádzku často až nemožné v uvedené dni odsúdeného navštíviť. Bolo by žiadúce nahradiť uvedené dni návštev aspoň jedným dňom v rámci víkendu. Za uvedenú skutočnosť bolo Slovensko kritizované Európskym výborom na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT), ktorý danú situáciu označil za poľutovaniahodnú. Výbor zároveň opätovne pripomenul, že všetci väzni by mali mať nárok a v praxi aj reálnu možnosť na návštevu aspoň jednu hodinu týždenne (podľa možnosti by mali mať možnosť prijať návštevu každý týždeň). Obdobne aj Odporúčanie Výboru ministrov Rec (2018) 5 členským štátom týkajúce sa detí uväznených rodičov hovorí, že návštevy zo strany detí by v zásade mali byť povolené jeden krát týždenne. Z organizačno-technických dôvodov je počet osôb, ktoré môžu súčasne odsúdeného navštíviť, obmedzený na päť. V prípade, ak má odsúdený viac ako štyri deti, toto obmedzenie sa pre deti nevzťahuje. Týmto štát vyzdvihuje dôležitosť, ktorá je kladená na udržiavanie kontaktu odsúdeného (rodiča) s dieťaťom.

Formy návštev a rozhodovanie riaditeľa ústavu

Návšteva odsúdeného v ÚVT s minimálnym stupňom stráženia a so stredným stupňom stráženia sa vykonáva spravidla priamym kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného do ÚVT s maximálnym stupňom stráženia sa vykonáva spravidla bezkontaktne prostredníctvom telekomunikačného zariadenia alebo cez perforovanú stavebnú prekážku. Návšteva sa vykoná na základe povolenia na návštevu schváleného riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom ZVJS. Riaditeľ ÚVT môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu. Z uvedeného teda vyplýva, že odsúdený nemá absolútny právny nárok na návštevu formou priameho kontaktu, hoci by bol zaradený do ÚVT s minimálnym stupňom stráženia a platí to tiež opačne, kedy odsúdený zaradený do ÚVT s maximálnym stupňom stráženia nemusí nevyhnutne prijímať návštevy bezkontaktnou formou čo vyplýva (okrem iného) aj z § 20 ods. 5 písm. b) vyhlášky.

Je ale pravidlom, že sa návštevy odsúdených zaradených v maximálnom stupni stráženia a taktiež v strednom stupni stráženia v rámci vnútornej diferenciácie v skupine ´´C´´ realizujú bezkontaktne. Na takéto opatrenie ale musí v danom prípade existovať naliehavá spoločenská potreba a musí byť primerané sledovanému cieľu. Z ústavno-právneho hľadiska je neudržateľné paušalizovane realizovať návštevy takýchto odsúdených iba na základe vonkajšej resp. vnútornej diferenciácie. Pri každom jednom odsúdenom je nevyhnutné posudzovať, či v jeho prípade existujú skutočné a pretrvávajúce bezpečnostné riziká resp. riziká spojené s narušením účelu trestu pri návšteve priamym kontaktom. Pokiaľ takéto riziko pri odsúdenom neexistuje, je nepovolenie bezkontaktnej návštevy neprípustným zásahom do práva odsúdeného na rodinný život.

Ako ďalej vyplýva z vyššie spomínaného Odporúčania Výboru ministrov, právo dieťaťa na priamy kontakt sa musí rešpektovať, a to aj v prípadoch, kedy sú odsúdenému rodičovi uložene disciplinárne sankcie alebo opatrenia. Vzhľadom k tomu, že podľa vyhlášky sa odsúdený v strednom stupni stráženia umiestni do diferenciačnej skupiny C aj z dôvodu, že sa opakovane počas výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia, čoho následkom je to, že návštevy môže prijímať spravidla bez priameho kontaktu, považujeme toto opatrenia za nevhodné a v rozpore so spomenutým odporúčaním.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Navyše máme pochybnosť o súlade spomenutého obmedzenia (§18 ods. 2 písm. e) vyhlášky)s ustanovením § 24 ods. 4 ZVTOS, ktorý bez ďalšieho hovorí o tom, že odsúdení v strednom stupni stráženia prijímajú návštevy spravidla priamym kontaktom. Vyhláška teda upravuje spôsob realizácie návštevy odlišne od zákona. Z hľadiska systematického výkladu a princípu hierarchie právneho poriadku je v prípadoch, kedy je úprava podzákonného predpisu v tej istej otázke odlišná od úpravy v zákone, je v procese aplikácie potrebné dať prednosť ustanoveniu zákona.

Poukazujeme tiež na správu CTP z roku 2018, v ktorej Výbor uznáva, že v niektorých prípadoch je z bezpečnostných dôvodov alebo na ochranu legitímnych záujmov vyšetrovania opodstatnené prijímať návštevy v kabínach. Pre všetky zákonom stanovené kategórie väznených osôb by však mali byť pravidlom návštevy s priamym kontaktom, pričom „bezkontaktné“ návštevy by mali byť len výnimkou. Akékoľvek rozhodnutie o nariadení bezkontaktných návštev musí byť vždy riadne zdôvodnené a opodstatnené a musí sa zakladať na individuálnom posúdení potenciálneho rizika konkrétneho väzňa.

Proporcionalita obmedzení a ochrana rodinného života

V rámci testu proporcionality je zlomovým bodom práve nevyhnutnosť zásahu. Je zrejmé, že obmedzenia týkajúce sa návštev blízkych osôb bezpochyby zasahujú do práva odsúdeného na rešpektovanie rodinného života, avšak takéto obmedzenia samé o sebe nie sú v rozpore s EDĽP, ak vyplývajú zo zákona, sledujú legitímny cieľ a zároveň sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Návštevy bez priameho kontaktu v zariadeniach s najvyšším stupňom stráženia sledujú vo väčšinou legitímny cieľ (predchádzanie nepokojom či zločinnosti, ochrana verejnej bezpečnosti) podporený napr. závažnosťou spáchaného trestného činu a s ňou súvisiacou prevýchovou páchateľa v rámci programu zaobchádzania, minimalizáciou kontaktu s prostredím zločinu, najmä organizovaného, v ktorom rodinné vzťahy často zohrávajú kľúčovú úlohu.

V prípade Messina v. Taliansko sa ESĽP zaoberal sťažnosťou týkajúcou sa, okrem iného, spôsobom realizácie a obmedzením počtu návštev odsúdeného (sťažovateľa), na ktorého sa vzhľadom na povahu trestnej činnosti vzťahoval osobitný väzenský režim - max. 2 návštevy rodinných príslušníkov za mesiac, bez priameho kontaktu, pričom návštevy detí do 16 rokov sa mohli uskutočniť bez sklenenej priečky. ESĽP konštatoval, že síce došlo k zásahu do práv sťažovateľa podľa článku 8, avšak tieto opatrenia mali zákonný podklad, sledovali legitímny cieľ a boli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, nakoľko pred zavedením osobitného väzenského režimu mohli väznení členovia organizovaného zločinu udržiavať svoje postavenie v zločineckej skupine, vymieňať si informácie s ostatnými väzňami a vonkajším svetom (prostredníctvom návštev) a organizovať páchanie závažných trestných činov vo väzniciach aj mimo nich. Zároveň v uvedených opatreniach vidí snahu talianskych orgánov pomôcť sťažovateľovi udržiavať kontakt so svojou blízkou rodinou a tak dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi právom sťažovateľa na rešpektovanie rodinného života a cieľmi, ktoré sa mali osobitným režimom dosiahnuť.

Iniciatíva návštev a povinnosť styku s maloletým dieťaťom

V podmienkach Slovenskej (rovnako aj Českej) republiky sa návštevy realizujú výlučne na základe iniciatívy odsúdeného a to formou ´´pozvánky´´ určenej osobám, o ktorých návštevu má odsúdený záujem. Dieťa odsúdeného resp. jeho blízka osoba teda nemôže sama iniciovať návštevu s odsúdeným. V prípade, že odsúdený niektorú blízku osobu na návštevu nepozve, táto osoba sa návštevy zúčastniť nemôže. Ak ide o maloleté deti odsúdeného, ktoré nie sú na pozvánke výslovne uvedené, môžu sa návštevy zúčastniť iba ak s tým odsúdený súhlasí. Uvedené korešponduje s tézou, že ide skôr o právo odsúdeného (rodiča) na styk, nie jeho povinnosť.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Z povahy osobného styku sme ale hlboko presvedčení, že vo vzťahu k maloletým deťom je právo styku potrebné, v mnohých prípadoch dokonca nevyhnutné, vnímať cez prizmu jeho negatívneho vymedzenia, teda povinnosti styku s maloletým. V zmysle § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZR) je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Niet pochýb o tom, že sústavná a dôsledná starostlivosť o dieťa sa realizuje predovšetkým osobným stykom. Odsúdený rodič - hoci je prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä zo sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa - nie je zbavený zodpovednosti za všestranný vývin maloletého dieťaťa. Je len na tomto rodičovi, aby využíval aspoň obmedzené možnosti k tomu, aby aj v nedostatku príležitostí pre sústavné výchovné pôsobenie vykonával vhodný vplyv na výchovu maloletého dieťaťa. Jedným z prostriedkov zabezpečujúcim spoluúčasť odsúdeného rodiča na výchove je osobný styk odsúdeného rodiča s maloletým dieťaťom. Kontakt s dieťaťom je v tomto ohľade významným predpokladom a základom pre výkon rodičovských práv a povinností. Hoci spomenutý § 28 ods. 1 ZR hovorí najskôr o právach a až potom o povinnostiach rodičov k deťom, toto ustanovenie je potrebné chápať v prvom rade ako príkaz rodičovi na sústavnú a dôslednú starostlivosť a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Dieťa má právo na styk so svojim rodičom a tomu následne zodpovedá aj povinnosť rodiča tento styk realizovať.

Pre porovnanie poukazujeme na právnu úpravu v ČR, kde je koncepcia rodičovskej zodpovednosti upravená v § 858 Občanského zákonníka. Uvedený paragraf, na rozdiel od ZR, výslovne zakotvuje osobný styk do pojmu rodičovská zodpovednosť a tiež vyzdvihuje skutočnosť, že pri výchove dieťaťa ide predovšetkým o povinnosti rodiča. Obdobne aj komentovaná literatúra uvádza, že z výslovného zaradenia práva na styk do rodičovskej zodpovednosti, ktorá v § 858 zdôrazňuje na prvom mieste povinnosti a až potom práva rodičov vo vzťahu k dieťaťu, možno v súlade s účelom a obsahom tohto ochranného inštitútu dovodiť aj povinnosť rodiča sa s dieťaťom stýkať. Podobne aj nemecký BGB v § 1684 ods. 1 hovorí, že každý rodič je (v prvom rade) povinný a oprávnený sa s dieťaťom stýkať.

Pri vážení záujmu dieťaťa o stály kontakt s rodičom so záujmom rodiča o absenciu takéhoto kontaktu by sa malo záujmu dieťaťa prikladať oveľa väčšia váha, ako prianiam rodiča. ESĽP opakovane konštatuje, že s ohľadom na svoju povahu a závažnosť môže záujem dieťaťa prevážiť nad záujem rodičov. Je tomu tak preto, že ako základ pre udržiavanie rodinného vzťahu a pre získanie rodičovskej podpory a výchovy je kontakt dieťaťa s rodičmi veľmi dôležitý pre rozvoj jeho osobnosti a je to niečo, čo prispieva k jeho blahu. Je preto opodstatnené prinútiť rodiča, aby bol v kontakte so svojím dieťaťom - aj keď by to znamenalo zásah do jeho osobnej sféry - ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Samozrejme, keď je ochota rodiča realizovať styk so svojím maloletým dieťaťom na bode mrazu resp. je na dosiahnutie styku potrebná donucovacia moc štátu, styk s takýmto rodičom zvyčajne nie je v najlepšom záujme dieťaťa.

Záujem dieťaťa a emocionálne aspekty kontaktu

Pri kontakte dieťaťa s rodičom to nie je len o samotnej prítomnosti rodiča, ale predovšetkým o náklonnosti a poskytnutí emocionálneho tepla, ktoré dieťa potrebuje cítiť. Pokiaľ rodič vehementne odmieta styk so svojím dieťaťom, takéto teplo neucíti, ucíti osobné odmietnutie, a to nie od kohokoľvek, ale od rodiča, teda osoby, ku ktorej každé dieťa prirodzene silno emocionálne inklinuje, čo v dieťati môže vyvolať veľmi negatívne pocity, nedokáže pochopiť prečo ho rodič odmieta a môže mať preto sklony k sebaobviňovaniu. Z pohľadu emocionálneho a psychologického zaťaženia, ktorému môže byť dieťa vystavené na stretnutí s odsúdeným rodičom, ktorý ho odmieta a zúčastňuje sa na stretnutí iba z donútenia, nemožno spravidla vychádzať z predpokladu, že takýto kontakt je za týchto okolností v najlepšom záujme dieťaťa. Existuje teda veľa indícií, ktoré by naznačovali, že najlepšie záujmy dieťaťa by mohli byť prinajmenšom výrazne narušené vynúteným kontaktom s neochotným odsúdeným rodičom. Pokiaľ odsúdený rodič kontinuálne nepozýva svoje deti na návštevu a tvrdohlavo odmieta styk, je skôr nepravdepodobné, že by mu prípadné uloženie povinnosti styku pomohlo rozvinúť pozitívny prístup k dieťaťu.

Resocializačný príspevok

Podľa § 70 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, je možné poskytnúť resocializačný príspevok na uľahčenie resocializácie mladistvých a plnoletých fyzických osôb po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Tento príspevok je určený najmä na vybavenie osobných dokladov a zabezpečenie nevyhnutných vecí osobnej potreby.

Podmienky pre získanie resocializačného príspevku:

• Výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.
• Občan sa uchádza o pomoc orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v mieste obvyklého pobytu pri začlenení do života do ôsmich pracovných dní odo dňa prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby.
• Výška resocializačného príspevku je obmedzená. Poskytuje sa najviac vo výške 40 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu, pričom celková suma resocializačných príspevkov poskytnutých tomu istému občanovi v kalendárnom roku nesmie túto výšku presiahnuť.

Na tento príspevok nevzniká automaticky nárok. Pri rozhodovaní o jeho poskytnutí sa zohľadňujú uložené a ďalšie peňažné prostriedky vyplatené prepustenému. Tento príspevok môže byť poskytnutý vo vecnej, finančnej alebo kombinovanej forme.

Kde žiadať o príspevok

O resocializačný príspevok je potrebné žiadať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v mieste obvyklého pobytu. Je dôležité, aby ste sa o pomoc uchádzali do ôsmich pracovných dní od prepustenia.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

V zmysle § 15 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, môže obec poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi. O poskytnutí tejto dávky rozhoduje a poskytuje ju obec.

Podmienky a výška príspevku

Podmienky pre získanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa riadia zákonom č. 599/2003 Z.z. Je určená pre osoby, ktoré sa nachádzajú v stave hmotnej núdze, čo znamená, že ich príjem a majetok nedosahujú úroveň, ktorá by im zabezpečila základné životné potreby.

Výška jednorazovej dávky sa určuje individuálne a závisí od konkrétnej situácie žiadateľa. Pri posudzovaní sa berie do úvahy najmä:

• Celková sociálna a finančná situácia žiadateľa
• Dôvod žiadosti o dávku (napr. zabezpečenie základných potrieb po prepustení z väzby)
• Možnosti žiadateľa riešiť svoju situáciu vlastnými silami

Kde žiadať o príspevok

O jednorazovú dávku v hmotnej núdzi je potrebné žiadať na obecnom úrade v mieste trvalého bydliska.

Ďalšie formy pomoci po prepustení z väzby

Okrem finančných príspevkov existujú aj ďalšie formy pomoci, ktoré môžu prepusteným osobám uľahčiť návrat do spoločnosti.

Sociálne poradenstvo

Sociálne poradenstvo je dôležitou súčasťou resocializačného procesu. Poskytuje základné informácie o možnostiach riešenia nepriaznivej sociálnej situácie, o nárokoch a konkrétnu pomoc pri riešení problémov. Sociálni pracovníci motivujú klientov k aktivite a k riešeniu situácie vlastným pričinením.

Pomoc sociálneho kurátora

Sociálny kurátor udržiava s plnoletou fyzickou osobou počas výkonu trestu odňatia slobody alebo väzby písomný a osobný kontakt. Spolupôsobí pri prevýchove odsúdeného a v závislosti od závažnosti životnej situácie a problému odsúdeného, napomáha pri riešení osobných, rodinných a sociálnych problémov. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby pomáha sociálny kurátor odsúdenému najmä pri uľahčení návratu do rodiny, pracovnom uplatnení, hľadaní bývania a možnosti pokračovať v ďalšej príprave na povolanie. Motivuje ho k liečbe závislostí a ponúka účasť na resocializačných programoch.

Pomoc pri hľadaní zamestnania

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú pomoc pri hľadaní zamestnania. Prepustení môžu využiť rôzne programy a služby, ako napríklad:

• Poradenstvo pri hľadaní zamestnania
• Rekvalifikačné kurzy
• Príspevky na podporu zamestnávania

Pomoc pri hľadaní bývania

Zabezpečenie bývania je jednou z najväčších výziev pre prepustené osoby. V tejto oblasti môžu pomôcť rôzne organizácie a obce, ktoré prevádzkujú napríklad:

• Útulky
• Nocľahárne
• Zariadenia núdzového bývania

Dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností

Ak má prepustená osoba dieťa, ktoré je ohrozené sociálnym vylúčením, môže požiadať o dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností. Táto dotácia je určená na nákup školských potrieb. V príslušnom rozpočtovom roku je to najviac v sume 33,20 € na dieťa.

Legislatíva a súvislosti

Je dôležité si uvedomiť, že poskytovanie sociálnej pomoci sa riadi platnou legislatívou.

• Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
• Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi

Zmeny pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi od 1.9.2025

Od 01.09.2025 došlo k legislatívnym zmenám pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, ktoré sú označované aj ako „Práca namiesto dávok“, s ktorými sa môžete bližšie oboznámiť v informácii k zmenám pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31.

Povinnosti pre sprostredkovanie zamestnania

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“.

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom (napr.

#

tags: #jednorazový #príspevok #po #výkone #trestu #odňatia