
Malé Dvorníky, obec s bohatou históriou a silnou identitou, ktorá sa nachádza v južnej časti Trnavského kraja, sú príkladom toho, ako sa dá aktívne pristupovať k životu aj v seniorskom veku. Po osamostatnení v roku 1990 prešla obec výraznou transformáciou a dnes sa môže pochváliť modernou infraštruktúrou a aktívnym spoločenským životom. Jednou z organizácií, ktoré prispievajú k tomuto dianiu, je aj Jednota dôchodcov, ktorá zohráva dôležitú úlohu v živote seniorov v obci.
Obec Malé Dvorníky leží v tesnej blízkosti Malého Dunaja a Klatovského ramena, len dva kilometre od Dunajskej Stredy. Na rozlohe 854 hektárov žije 1070 obyvateľov, pričom ich počet neustále rastie. Zloženie obyvateľstva je rôznorodé, s prevahou maďarskej národnosti (približne 90 percent).
V roku 1960 boli Malé Dvorníky zlúčené s obcou Veľké Dvorníky, čo trvalo 30 rokov. Po osamostatnení v roku 1990 obec prešla výraznými zmenami. V centre obce sa nachádza viacúčelová moderná budova obecného domu, ktorá slúži ako obecný úrad a centrum kultúrnych a spoločenských podujatí. Obec má materskú školu, základnú školu, rímskokatolícky kostol, cintorín, dobrovoľný hasičský zbor, klub dôchodcov, moderné detské ihrisko, športové ihrisko a obchod s potravinami.
V mnohých slovenských obciach zohráva Jednota dôchodcov Slovenska kľúčovú úlohu v živote seniorov. Nejde len o miesto stretávania, ale aj o platformu pre aktívne zapojenie sa do života obce. V Malých Dvorníkoch však Jednota dôchodcov funguje odlišným spôsobom.
Na rozdiel od iných obcí, kde sa seniori aktívne zapájajú do rôznych aktivít a spolupracujú s obcou, v Malých Dvorníkoch sa stretávajú raz do týždňa a očakávajú, aký program im starosta pomôže zorganizovať. Obec sa zameriava skôr na súčasnosť a budúcnosť, čo môže byť dôvodom pasívnejšieho prístupu k tradíciám.
Prečítajte si tiež: Spomienky na rok 2019 v Jednote dôchodcov Poprad
Prieskum aktivít seniorov na vidieku ukázal zaujímavé trendy. V minulosti seniori očakávali pomoc od obce a organizovali podujatia sami pre seba. V súčasnosti sa snažia byť užitoční pre obec. Spolupracujú pri organizovaní kultúrnych podujatí, ako sú zábavy na Katarínu a fašiangy, fašiangové obchôdzky po dedine a zabezpečujú gastronomické služby na rôznych podujatiach. Aktívni sú aj v cirkevných združeniach. Seniori sú spravidla aktívnymi členmi folklórnych zoskupení a vystupujú aj mimo vlastnej obce.
Víťazné obce v súťaži Dedina roka preukázali, že seniori a folklórne aktivity prispievajú k stmeľovaniu komunity a jej prospešnému fungovaniu. V obci Vlachovo (okr. Rožňava) hudobné zoskupenia prispeli k myšlienke prihlásiť sa do súťaže. Súdržnosť a kooperácia v záujmových združeniach sa prenáša aj do intenzívnejšej občianskej participácie v lokálnom spoločenstve. Aktívni seniori vo folklórnych zoskupeniach sú aj v Soblahove, Liptovskej Tepličke, Hrušove, Oravskej Lesnej a Dobrej Nive.
Na Slovensku sa s folklórom často spájajú slová mladosť a krása. Folklórne tance sú úspešným vývozným artiklom Slovenska do zahraničia. Ale patrí folklór len mladosti? Sú seniori pasívni diváci diania na poli folklóru? Nie, práve naopak.
Počas prvého desaťročia 21. storočia sa na Slovensku začala aktivizovať najstaršia generácia bývalých členov folklórnych súborov. Tanečníkom, ktorí svoju aktívnu činnosť v súbore prežívali v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch 20. storočia, odrástli deti a po rokoch sa opäť začali vracať na scény. Seniorské tanečné súbory vznikali pri fungujúcich kmeňových súboroch aj mimo nich ako nezávislé novovzniknuté zoskupenia. Po vyše desaťročí je ich na Slovensku okolo päťdesiat.
V roku 2005 bol pri meste Trenčín založený Slovenský festival seniorských folklórnych súborov. Heslom festivalu je: Kým žiješ, tancuj, kým tancuješ, žiješ. V roku 2008 bola založená prehliadka seniorských folklórnych súborov v Bratislave, ktorá dodnes funguje ako bienále pod názvom Superstarí. So samostatným programom od roku 2011 sa seniori presťahovali na folklórny festival Jánošíkove dni do Terchovej, kde sa koná dodnes.
Prečítajte si tiež: Mestská jednota dôchodcov: Prehľad aktivít
Prijatie seniorských folklórnych súborov do existujúcej štruktúry zoskupení folklórneho hnutia na Slovensku nebolo jednoznačné. Oživovanie seniorského folklórneho hnutia prinieslo nový rozmer folklórneho hnutia na Slovensku a s ním aj potrebu hľadania novej metodiky pre ich usmernenie.
Základnou otázkou u seniorských folklórnych súborov je ich repertoár. Tieto zoskupenia spravidla neprinášajú nové materiály a prístupy, ale často čerpajú z repertoáru kmeňového súboru, ktorý členov v minulosti spájal. Mnohé tance mládežníckych folklórnych súborov sú však fyzicky náročné, a preto nie sú vhodné pre staršiu generáciu, prípadne svojím obsahom nezodpovedajú interpretácii seniorov.
Cieľom seniorských tanečných súborov nie je očariť diváka náročným tanečným výkonom, objavným repertoárom, ale skôr ho zaujať radosťou z pohybu, zabaviť ho a ukázať, že aj vo vyššom veku sa dá venovať zmysluplnej záujmovej činnosti.
Popri seniorských programoch vznikli aj viaceré projekty, kde sa prepájajú vystúpenia seniorov a detí. Takým je napríklad festival Generácie v kúpeľoch Trenčianske Teplice. Tieto medzigeneračné inovácie prinášajú do folklórneho hnutia nové možnosti a efekty.
Iná forma obdivu starých interpretov folklóru zo strany mladej generácie je trend návratu k autentickému tanečnému prejavu a jeho prenesenia na javisko.
Prečítajte si tiež: Jednota dôchodcov v Jedľových Kostoľanoch a okolí
Starnutie populácie predstavuje závažný jav, ktorý bude ovplyvňovať život v spoločnosti v najbližších desaťročiach. Predlžovanie ľudského života umožňuje aj vyžaduje aktivity, ktoré zviditeľňujú inšpiratívne kultúrne vzory, rozvíjajú možnosti, ako radostne naplniť voľný čas, ako pristúpiť k životu vo vyššom veku tvorivo, a to aj mimo rodičovskej a starorodičovskej roly.
Práve miestne a regionálne orgány v tomto smere môžu zohrať dôležitú úlohu a pomôcť aj prostredníctvom grantových programov zvyšovať všeobecné povedomie o význame aktívneho starnutia, a tak podporovať solidaritu medzi generáciami.