Dôsledky Uznesenia o Zastavení Dedičského Konania pre Nemajetnosť

Tento článok sa zaoberá problematikou zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť a jeho dôsledkami, najmä v kontexte exekučného konania. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na danú problematiku, analyzovať rôzne právne názory a súdne rozhodnutia, a objasniť dopady na účastníkov konania.

Zastavenie Dedičského Konania pre Nemajetnosť

Podstata problému spočíva v otázke, či v prípade, ak povinný v priebehu exekúcie zomrel a v dôsledku zastavenia dedičského konania po ňom pre nemajetnosť (§ 175h ods. 1 O.s.p.) povinnosť z exekučného titulu neprešla na jeho dedičov, má byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (ďalej aj „EP"), t.j. z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, alebo z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vyriešenie tejto otázky má zásadný význam, nakoľko od riešenia tejto otázky závisí, či pre rozhodnutie o trovách exekúcie sa má aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, alebo ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Rôzne Prístupy Okresných Súdov

Pozrime sa, ako riešia danú otázku niektoré okresné súdy.

• Okresný súd Žiar nad Hronom: Vo veci 11Er/500/2007 exekúciu zastavil a o trovách rozhodol tak, že „v danom prípade nastala jedna zo situácií predpokladaných v § 203 EP, a to nemajetnosť povinného, ktorú skutočnosť má súd preukázanú z dedičského konania vedeného na tunajšom súde, keď toto bolo zastavené, nakoľko poručiteľ t. j. povinný nezanechal žiadny majetok. Pokiaľ by v rámci dedičského konania bol zistený nejaký majetok, došlo by k uplatneniu univerzálnej sukcesie, teda do práv a povinností poručiteľa - povinného by vstúpili jeho dedičia a exekúcia by tak pokračovala s nimi; k zastaveniu exekúcie by tak nedošlo.
• Okresný súd Revúca: Vo veci 6Er/190/2008 exekúciu v prípade smrti povinného a zastavení dedičského konania z dôvodu, že povinný zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný dedičovi, ktorý sa postaral o pohreb povinného, zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP.

Rozhodnutie Krajského Súdu v Banskej Bystrici

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval vo veci 2CoE/497/2011-19 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu o zastavení exekúcie. Prvostupňový súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP a zároveň rozhodol o tom, že oprávnený je podľa § 203 ods. 2 EP povinný znášať trovy exekúcie. Krajský súd uznesenie Okresného súdu potvrdil, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011, v ktorom NS SR skonštatoval, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O. s. p. pre jej nemajetnosť, exekučný súd mal konanie zastaviť z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná, a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ EP pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej. Krajský súd preto uzavrel, že ak povinný zomrel v priebehu exekučného konania a dedičské konanie po ňom bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť, neexistujú žiadni právni nástupcovia, ktorí by prevzali zodpovednosť za dlhy poručiteľa a s ktorými by mohol súd pokračovať v exekučnom konaní. Exekučný súd preto správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a následne exekučný súd správne rozhodol aj o trovách exekúcie, keď v zmysle § 203 ods. 2 EP ich znáša oprávnený.

Prečítajte si tiež: Liptovský šport

Vo veci 43CoE/207/2011 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu v Žiari nad Hronom, ktorý napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ EP. Krajský súd však v tejto veci uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom v časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uviedol, že okresný súd rozhodol správne, keď exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ EP, keďže mal preukázané, že po začatí exekučného konania povinný zomrel, avšak pri rozhodnutí o trovách nesprávne aplikoval ust. § 203 ods. 2 EP, ktorého aplikácie je možná len v prípade zastavenia konania podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP. Krajský súd ďalej doplnil, že exekútor nesie vždy riziko, že v niektorých prípadoch nemusia byť jeho nároky vzniknuté pri výkone exekúcie uspokojené, avšak toto je nesporne vyvážené inými výhodami, ktoré súvisia s výkonom tejto profesie (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 432/08, II. ÚS 27/08). Podľa § 203 ods. 1 EP je možnosť zaviazal aj oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak súd môže oprávnenému uložiť takúto povinnosť len v tom prípade, ak je nesporné, že nesie na zastavení konania zavinenie. V prejednávanej veci oprávnený nezavinil, že počas exekúcie povinný zomrel ako nemajetný, preto mal okresný súd rozhodnúť tak, že aj keď má súdny exekútor vždy právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu výkonom exekučnej činnosti vznikli, nemohol mu ich náhradu súd z vyššie uvedených dôvodov priznať.

Stanovisko Najvyššieho Súdu SR

Stanovisko k zadanému problému zaujal Najvyšší súd SR vo februári tohto roka v rozhodnutí sp. zn. 7MCdo 11/2012. Väčšinový názor senátu znel, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 EP).

K rozhodnutiu pripojil odlišné stanovisko sudca JUDr. Rudolf Čirč, ktorý uviedol, že smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá vyžaduje posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych nástupcov (dedičov) povinného (§ 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku a podporne aj § 107 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.). Ak vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol. s r.o., 2009 jún, str. 207). Ak by u povinného išlo o záväzok osobnej povahy, resp. taký ktorý zo zákona smrťou zaniká, bol by daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Neprichádza však do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené ustanovenie umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku povinného z tohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku majetku resp. o nepatrnom majetku nikoho). Vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň povinný z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom (podľa zásady „mors omnia iura solvit" - „smrť oslobodzuje od všetkých záväzkov"), uvádza JUDr. Čirč.

Je treba ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku interpretovať v náväznosti na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Ohľadom trov exekúcie JUDr. Čirč dodal, že pokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že došlo k zániku povinného ako právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho právneho nástupcu (nástupcov), možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, zastáva názor, že rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie. JUDr. Čirč zastáva vo svojom stanovisku teda názor, že aj v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, možno oprávnenému uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie len ak je dané jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Aj keď znenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku môže viesť k záveru, že v takomto prípade musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, hoci zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, treba namiesto gramatického výkladu uprednostniť výklad systematický a toto ustanovenie interpretovať v nadväznosti na jeho odsek 1 tak, že aj v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je povinnosť oprávneného hradiť trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Takýto výklad rešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto ústavne konformný.

Odpis Pohľadávok v Kontexte Dedičského Konania

V kontexte zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť je dôležité spomenúť aj problematiku odpisu pohľadávok. Veriteľ má možnosť odpísať pohľadávku v prípade, ak exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti povinného. Odpis pohľadávky je upravený v nasledovných ustanoveniach zákona č. 595/2003 Z. z.:

Prečítajte si tiež: Zastavenie odvolacieho konania a poplatky

• § 19 ods. 2 písm. h)
• § 19 ods. 2 písm. i)
• § 19 ods. 2 písm. r)
• § 19 ods. 3 písm. t)
• § 17 ods. 12 písm. b), c) - možnosť vyradiť pohľadávku (odpísať) daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva, prípadne vedúcim evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11
• § 17 ods. 8 písm. a) - úprava základu dane pri skončení podnikania daňovníka účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva, prípadne vedúcim evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11
• § 19 ods. 3 písm. h)
• § 68 ods. 12

Okrem toho bol vydaný Metodický pokyn k posudzovaniu odpisu pohľadávky ako daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. h), i), r), § 19 ods. 3 písm. t) a § 52 ods. 19 zákona č. 595/2003 Z. z.

Dôležité Aspekty Odpisu Pohľadávok

• Odpis pohľadávky a zánik pohľadávky: Je potrebné rozlišovať medzi odpisom pohľadávky a zánikom pohľadávky. Zatiaľ čo pohľadávka ako predmet právnych vzťahov zriedka uplynutím času zaniká, ale stáva sa z nej v dôsledku premlčania naturálna obligácia, je potrebné pohľadávky, ktorých bonita je pochybná, nejakým spôsobom riešiť.
• Opravné položky: Napriek tomu, že opravné položky je možné tvoriť len k nepremlčaným pohľadávkam (§ 20 ods. 2 ZDP), ustanovenia o odpise pohľadávok - § 19 ods. 2 písm. h) a § 19 ods. 3 písm. t) umožňujú odpísať aj premlčané pohľadávky.
• Daňové hľadisko: Súvisí to s odlišným zisťovaním základu dane pri účtovných jednotkách účtujúcich v jednoduchom a podvojnom účtovníctve [§ 17 ods. 1 písm. a), resp. § 17 ods. 1 písm. b) ZDP].

Praktické Príklady Odpisu Pohľadávok

Príklad 1:

Spoločnosť A, s. r. o. eviduje pohľadávku voči firme B, s. r. o. splatnú 31. 12. 2008 vo výške 10 000 €. V roku 2011 vytvorila opravnú položku k pohľadávke vo výške 100 %, pretože pohľadávka bola k 31. 12. 2011 viac ako 720 dní po splatnosti. Exekútor v roku 2012 navrhol zastaviť exekúciu pre nemajetnosť, čo súd i urobil. Rozhodnutie bolo právoplatné dňa 20. 1. 2012. Z hľadiska daňového [§ 17 ods. 28 písm. b) ZDP] sa základ dane zvýši o sumu zrušenej opravnej položky - daňovo uznanej (+ 10 000 €) a zníži o sumu - 10 000 €, celkový dosah [§ 19 ods. 2 písm. h) ZDP] na základ dane bude 0.

Príklad 2:

Spoločnosť A, s. r. o. eviduje pohľadávku voči firme B, s. r. o. splatnú 31. 12. 2008 vo výške 10 000 €. V roku 2010 vytvorila opravnú položku k pohľadávke vo výške 50 %, pretože pohľadávka bola k 31. 12. 2010 viac ako 720 dní po splatnosti (2 roky = 730 dní). Exekútor v roku 2011 navrhol zastaviť exekúciu pre nemajetnosť, čo súd i urobil. Rozhodnutie bolo právoplatné dňa 20. 1. 2011. Z hľadiska daňového podľa § 17 ods. 28 písm. b) ZDP zvýšime základ dane o sumu 5 000 € zodpovedajúcu zrušeniu daňovo uznanej opravnej položky a znížime o výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP (- 10 000 €).

Doručovanie v Exekučnom Konaní

Doručovanie v exekučnom konaní je upravené v § 61b zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len „EP“). Podľa uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa exekútorovi aj napriek vykonanému šetreniu nepodarilo doručiť Vám upovedomenie o začatí exekúcie do troch mesiacov od jej začiatku, doručí sa oznámením v Obchodnom vestníku, zároveň sa toto upovedomenie doručuje súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Toto upovedomenie sa považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. Pokiaľ bol dodržaný vyššie opísaný postup, vznikla tzv. fikcia doručenia a písomnosť sa považuje za doručenú. Predmetné si viete preveriť pri nahliadnutí do exekučného spisu, ktoré si viete dojednať u exekútora, ktorý proti Vam vedie danu exekuciu.

Prečítajte si tiež: Postup zápisu dedičstva do katastra

tags: #uznesenie #o #zastavení #dedičského #konania #pre