Jemná motorika, telesné postihnutie a cvičenia

Tento článok sa zameriava na jemnú motoriku u detí s telesným postihnutím, konkrétne na cvičenia a prístupy, ktoré môžu podporiť jej rozvoj. Vychádzame z kazuistiky chlapca s ťažkým viacnásobným postihnutím (DMO v kombinácii so zmyslovým postihnutím) a z informácií o dyspraxii, vývinovej poruche motoriky.

Kazuistika: Snoezelen terapia u chlapca s DMO

Kazuistika popisuje priebeh Snoezelen terapie s chlapcom s ťažkým viacnásobným postihnutím. Jeho hrubá motorika je na úrovni 20 týždňov - vie sa otočiť z bruška na chrbát aj opačne, v ľahu na brušku sa opiera spontánne o predlaktie a udrží zdvihnutú hlavu, pivotuje a na tvrdej podložke začína s plazivými pohybmi.

Jeho jemná motorika je obmedzená - snaží sa o uchopenie predmetov a ich vloženie do úst, ale chýba koordinácia oko-ruka vzhľadom k organickému postihnutiu. Ruky sú uvoľnenejšie a darí sa mu vložiť predmet do dlane. Dotýka sa okolitých predmetov a škriabe podložku. Aktívnejšia je ľavá ruka.

V oblasti reči prevažujú neartikulované zvuky, ktorými vyjadruje pocity príjemnosti a nepríjemnosti. Hlasno sa smeje a začína vokalizovať. Doteraz nereaguje na svoje meno. Zaujíma ho kontakt s deťmi a krátkodobo sleduje druhé osoby. Reaguje úsmevom na sociálne hry a hojdanie, zatiaľ nerozlišuje známe a cudzie osoby. Hlasová stimulácia vyvoláva sociálny úsmev.

Priebeh Snoezelen terapie

Terapia prebiehala v intímne nasvietenej miestnosti s optimálnou teplotou prostredia a vodného lôžka. Terapia začala privítaním dieťaťa a matky, pričom chlapček sa nechal bez problémov prezliecť a prebaliť. Bol pomaly presunutý na vodné lôžko.

Prečítajte si tiež: Inovatívna Peelingová Starostlivosť – Recenzia

1. Hladenie a dotyky: Terapeutka hladila horné končatiny so slovným sprievodom. Zdvihla hornú končatinu za hlavu a opýtala sa: "Ako je veľký Ondrášek?". Hojdala horné končatiny a opäť ich hladila. Následne hladila dolné končatiny a prikladala mu ruky na ne, čo vyvolalo úsmev.
2. Stimulácia chodidiel: Poklepávala mu na chodidlá so sprievodnou riekankou "kovej, kovej, kováříčku".
3. Posilňovanie trupu: Podložila mu dolné končatiny a pomaly ho zdvíhala do sedu a spúšťala na vodné lôžko (opakované trikrát). Po odstránení valca sa snažil s pomocou kotúľať.
4. Poloha na bruchu: Podoprela mu hrudník a v polohe s voľnými rukami bol spokojný, čo prejavoval zvukmi. Ruky mu položila na gumový valček, ktorý hrkal, táto činnosť sa mu nepáčila a začal plakať.
5. Zmyslová stimulácia: Položila ho na brucho na vodné lôžko, kde sa snažil otočiť. S dopomocou sa otočil a dotýkal sa optických vlákien. Následne začal plakať, terapeutka ho upokojovala hladkaním, maznaním a spevom. Masírovala mu holé bruško, nakoľko mal žalúdočné ťažkosti.
6. Precvičovanie prstov: Hladila mu rukou prsty so sprievodnou riekankou "to je otec, to je mama, to je dedo, to je babka, to je chlapček". Opakovanie riekanky sprevádzal výkrikmi radosti. Hladil si s pomocou pravou rukou ľavú a opačne. Opakovane cvičil "ako je veľký".
7. Tlieskanie: Cvičil tlieskanie dlaňami o seba so sprievodnou riekankou "paci, paci, pacičky". Pri tlieskaní sa smial a mľaskal.
8. Úchop: Po vložení hrkačky do ruky ju na malý okamih udržal, ale nevnímal ju. Pri hrkaní hrkačkou nad jeho hlavičkou prejavoval záujem a snahu o uchopenie.
9. Polohovanie a maznanie: Snažil sa pretočiť na brucho, potom sa pretáčal opäť na chrbát a bol hladený štetčekom. Táto činnosť ho zaujala a snažil sa zamerať pohľad na daný predmet. S pomocou sa dostal z ľahu do sedu, terapeutka sa nad neho naklonila, objala ho a zostali spolu v klbku.
10. Hladenie tváre a vlasov: Bol pomaly hladený po vlasoch a tvári, následne jeho ruka s pomocou hladila vlasy a tvár terapeutky.
11. Kŕmenie a odpočinok: Pil z fľaše čaj a po dopití bol držaný, kým si neodgrgol. Držanie v náručí mal veľmi rád.
12. Opakovanie a variácie: Opakovane mu hladkali dolné končatiny. Z polohy na chrbte sa snažil pretočiť do polohy na bruchu. Po pretočení s pomocou mu bol hladený chrbát. Prešiel znovu do polohy na chrbte a s pomocou plieskal dlaňami o seba so sprievodnou riekankou "paci, paci, pacičky", čo vyvolalo smiech. Dotýkal sa rukami kolien, čo mu robilo radosť. V rovnakej pozícii ho hojdali zo strany na stranu.
13. Záverečné cvičenia: Precvičovali horné končatiny ("ako je veľký?"). Naťahovali mu horné končatiny do strán, čo bolo pre neho namáhavé, nakoľko mal ruky pokrčené v predlaktí a prekrížené cez seba. Cvičenie pokračovalo hladením štetčekom, na čo reagoval pozitívne a snažil sa chytiť štetec.

Na záver terapie bol ešte niekoľkokrát pohladený štetčekom a terapia skončila.

Závery z terapie

Pobyt na vodnom lôžku dieťaťu prospieval a pomáhal k rozvoju pohybových schopností. Dieťa sa necítilo byť ohrozené neúspechom. Počas pobytu sa zistilo, že je potrebné prispôsobiť sa prianiam dieťaťa, venovať pozornosť jeho neverbálnej komunikácii a zachovávať vzájomnú dobrú pohodu v miestnosti. Dôležité je podnecovať iniciatívu dieťaťa, podporovať jeho prirodzenú zvedavosť a túžbu spoznávať nové vnemy. Vzhľadom na zistené skutočnosti je doporučené pokračovať v stimulácii motorického vývoja, ktorým je podmienený rozvoj poznávacích schopností.

Dyspraxia: Vývinová porucha motoriky

Dyspraxia je vývinová porucha motoriky, ktorá ovplyvňuje schopnosť vykonávať bežné pohybové činnosti, manuálne úkony, telesné cvičenia a šport. Ide o poruchu vytvárania, pamätania si a reprodukovania pohybových stereotypov, ktoré sú viazané na rozličné predstavové štruktúry. Ide o nedostatky v učení sa pohybovým zručnostiam, teda o podmienene reflexnú činnosť.

Deti s dyspraxiou sa prejavujú retardovaným až obmedzeným vývinom hrubej a jemnej motoriky, koordinácie, sú neobratné a nemotorné. Majú ťažkosti pri manipulácii s hračkami, pri hrách, v sebaobslužnej činnosti a pri domácich prácach spojených s manuálnymi manipuláciami. V škole zlyhávajú v telesnej výchove, v pracovnom vyučovaní alebo sa pohybové postupy a celky učia veľmi ťažko.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb je dyspraxia porucha, ktorej hlavným rysom je vážne postihnutie vývinu pohybovej koordinácie, ktorú nemožno vysvetľovať ako retardáciu intelektu a ani ako nejakú nervovú chorobu. Ťažkosti vo vývine motoriky a koordinácii pohybov bývajú viditeľné a pozorovateľné už v ranom veku a nemali by byť dôsledkom pôsobenia nejakého poškodenia zraku ani sluchu. Zahŕňa v sebe syndróm neobratného dieťaťa, vývinovú poruchu koordinácie a vývinovú dyspraxiu.

Prečítajte si tiež: Bylinná fyto vložka pre ženské zdravie

Príčiny dyspraxie

Príčinou tejto poruchy je porucha neurologického vývoja, ale aj neurologické poškodenie v dôsledku predčasného pôrodu. Príčinou dyspraxie nie je žiadne vnútorné ochorenie, mentálna retardácia a nevplývajú na ňu ani psychosociálne faktory.

Formy dyspraxie

Existujú rôzne formy dyspraxie:

• Ideomotorická dyspraxia: Ťažkosti s dokončením jednoduchých motorických úloh, ako sú napr. česanie vlasov, mávanie na rozlúčku, prejavy v mimike dieťaťa.
• Myšlienková dyspraxia: Ťažkosti s viacstupňovými úlohami, ako je napr. čistenie zubov, skladanie oblečenia, zapínanie gombíkov.
• Konštrukčná dyspraxia: Ťažkosti s úlohami, kde je potrebné stanoviť nejaké priestorové vzťahy.

Znaky a symptómy dyspraxie

Dyspraxia v dojčenskom veku:

• Dieťa začína neskôr sedieť, liezť po štyroch (niektoré nezačnú liezť vôbec), hovoriť, stáť, používať nočník (udržať telesnú čistotu, byť bez plienok), s budovaním aktívnej slovnej zásoby, rozprávať zrozumiteľne (veľa rodičov malých detí s dyspraxiou uvádza, že dosť dlhý čas nerozumejú svojmu dieťaťu, čo chce povedať).

Dyspraxia v predškolskom veku:

• Dieťa si nedokáže zaviazať šnúrky na topánkach, zapínať a odopínať gombíky a zipsy, používať príbory.
• Veľa týchto detí sa nedokáže samostatne obliecť.
• Má problémy pri pohybových aktivitách na ihrisku ako je skákanie (najväčšie problémy sú pre ne žabáky a striedavé poskoky), chytanie a kopanie do lopty.
• Dieťa má veľké problémy používať nožnice pri strihaní, maľovať, kresliť.
• Ťažko si hľadá a udrží priateľov.
• Správa sa nezvyčajne v spoločnosti iných detí.
• Pôsobí spomaleným dojmom.
• Nemá zautomatizované pojmy ako „vo vnútri, vonku, pred, za, nad, pod“ a niektoré iné.

Dyspraxia v školskom veku:

• Pokusy vyhnúť sa telesnej výchove a športovým aktivitám.
• Dobré výsledky dieťa nadobúda pri učení s individuálnym prístupom, zlyháva v triede pred kolektívom iných detí.
• Pribúdajú ťažkosti v matematike a v písaní.
• Písanie dieťaťu trvá príliš dlhý čas.
• Nedokáže pracovať podľa inštrukcií.
• Ťažko si pamätá inštrukcie.
• Ťažko si dokáže zorganizovať povinnosti.

Ako pomôcť dieťaťu s dyspraxiou?

• Dieťa má mať správny životný štýl, v ktorom sa strieda aktivita a oddych, aby sa mohlo opäť sústrediť.
• Nekritizovať dieťa pre problém, ktorý sa mu stane (pád, rozbitie nejakej veci a podobne), ale oceniť akýkoľvek jeho úspech.
• Neočakávať žiadne rýchle úspechy, ale byť trpezlivý pri tréningu dieťaťa.
• Hra v predškolskom veku má byť nenásilná, radostná, dieťa sa jej nemá báť len preto, že niečo sa „musí“ urobiť. Dieťa má vedieť kde, ako, s čím a s kým sa má hrať, trpezlivo mu treba vysvetliť pravidlá hry.

Rozvoj hrubej motoriky:

• Preliezaním a podliezaním prekážok, stola, stoličiek.
• Pri hre s loptou používať väčšie lopty alebo balóny, keďže sa ľahšie chytajú.
• Na zlepšenie stability a rovnováhy dobre poslúži trampolína alebo skákací hrad.

Rozvoj jemnej motoriky:

• Vykonávať rôzne tvorivé činnosti ako sú napr. maľovanie, koláže, práca s plastelínou, hlinou a i.
• Použiť stavebnice, magnetické skladačky, puzzle, neskôr lego.
• Obkresľovanie jednoduchých obrázkov.
• Vhadzovanie guličiek do plastových fliaš, mincí do pokladničky.
• Vyrábanie čiapky alebo lietadielka z papiera.

V školskom veku:

• Zadávajte dieťaťu pokyny zreteľne a postupne.
• Zistite, či je dieťa so svojou prácou spokojné.
• Nedávajte mu prepisovať úlohy.
• Zabezpečte mu správne učebné pomôcky (nožnice pre ľavákov, trojhranné ceruzky, pero pre dysgrafika a pod.).
• Sledujte dieťa v kolektíve, či nie je terčom posmechu detí alebo či nie je dieťa vyčlenené z kolektívu alebo dokonca šikanované.
• Naďalej je potrebné rozvíjať hrubú a jemnú motoriku dieťaťa.

Školský asistent a špeciálne pomôcky

Centrum pedagogicko­-psychologického poradenstva a prevencie alebo centrum špeciálno­ pedagogického poradenstva realizuje diagnostiku porúch učenia. Záverom diagnostiky je vylúčená alebo stanovená diagnóza. Dieťa sa stáva žiakom so špeciálnymi výchovno­vzdelávacími potrebami. Má vypracovaný individuálny výchovno­vzdelávací plán, kde je zadefinované, ako má prebiehať vzdelávanie v škole. Obsahuje konkrétne odporúčania pre učiteľov. Tento plán umožňuje používať aj špeciálne pomôcky, prípadne odporúčania na zmeny v hodnotení. Tieto centrá zároveň v prípade potreby navrhujú nárok na školského asistenta. Všetky tieto opatrenia upravuje a chráni školským zákon. V praxi však existuje veľká rôznorodosť uplatňovania a rešpektovania odporúčaní centier.

Cvičenia na rozvoj jemnej motoriky u detí s telesným postihnutím

Na základe kazuistiky a informácií o dyspraxii je možné navrhnúť nasledujúce cvičenia na rozvoj jemnej motoriky u detí s telesným postihnutím:

• Snoezelen terapia: Využitie multisenzorického prostredia na stimuláciu zmyslov a podporu motorického vývoja. Dôležité je prispôsobiť aktivity individuálnym potrebám a preferenciám dieťaťa.
• Hladenie a masáže: Jemné dotyky a masáže rúk a prstov na uvoľnenie svalového napätia a zlepšenie citlivosti.
• Precvičovanie úchopu: Ponúkanie rôznych predmetov (rôznych tvarov, veľkostí a textúr) na uchopenie a manipuláciu. Dôležité je prispôsobiť veľkosť a hmotnosť predmetov možnostiam dieťaťa.
• Aktivity s využitím rúk: Hry s vodou, pieskom, plastelínou, hlinou, cestom. Maľovanie prstami, kreslenie hrubými voskovkami alebo farbičkami.
• Manipulácia s drobnými predmetmi: Vhadzovanie guličiek do fliaš, mincí do pokladničky, navliekanie korálikov (v prípade, že to dieťa zvláda).
• Používanie špeciálnych pomôcok: Nožnice pre ľavákov, trojhranné ceruzky, ergonomické perá, pomôcky na zapínanie gombíkov a zipsov.

Zahrnutie hry do terapie

Hra je dôležitou súčasťou terapie a rozvoja jemnej motoriky. Hra by mala byť zábavná, motivujúca a prispôsobená individuálnym schopnostiam dieťaťa. Je dôležité podporovať dieťa v jeho aktivite, chváliť ho za každý úspech a nechať ho experimentovať.

Prečítajte si tiež: Ako ľahká mentálna retardácia ovplyvňuje motoriku

Zameranie na individualitu

Každé dieťa je jedinečné, a preto je dôležité prispôsobiť terapiu a cvičenia jeho individuálnym potrebám a schopnostiam. Je dôležité sledovať reakcie dieťaťa, rešpektovať jeho limity a postupovať krok za krokom. Dôležitá je spolupráca s rodičmi a odborníkmi (fyzioterapeut, ergoterapeut, logopéd, psychológ) na vytvorení komplexného plánu podpory dieťaťa.

tags: #jemná #motorika #telesne #postihnutie #cvičenia