Ľahká mentálna retardácia a motorika: Komplexný pohľad

Mentálna retardácia, v súčasnosti označovaná ako mentálne postihnutie, je komplexná problematika, ktorá ovplyvňuje život jednotlivcov a ich rodín. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na ľahkú mentálnu retardáciu, jej špecifiká, vplyv na motoriku a možnosti podpory a vzdelávania.

Definícia a stupne mentálnej retardácie

Stupeň duševnej zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom - IQ. Hodnoty tohto kvocientu sú vyjadrené číslom, ktoré stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v tzv. Medzinárodnej klasifikácii chorôb.

Mentálna retardácia/retardácia intelektového vývinu je postihnutie, pri ktorom z rôznych príčin dochádza k zníženiu rozumových schopností, zastaveniu, oneskoreniu alebo nedokončeniu vývinu intelektu.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH) je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu. Stav je charakterizovaný narušením schopností, ako je poznávanie, reč, motorika či sociálne aspekty.

Na základe výsledkov testov sa rozlišujú štyri stupne mentálneho postihnutia:

Prečítajte si tiež: Ľahká mentálna retardácia a motorika

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69): Označovaná aj ako mierna duševná zaostalosť.
• Stredná mentálna retardácia (IQ 35-49)
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34)
• Hlboká mentálna retardácia (IQ pod 20)

Je dôležité si uvedomiť, že číselné hodnoty treba chápať len orientačne - s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností. Stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, o akého človeka ide - aké sú jeho potreby alebo túžby.

Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69)

Ľahký stupeň mentálneho zaostávania je označovaný aj ako mierna duševná zaostalosť alebo ľahká mentálna retardácia - IQ 50-69. Tento stav zodpovedá v dospelosti mentálnemu veku od 9 do 12 rokov.

Medzi mentálnou retardáciou a priemernou inteligenciou sa nachádza početná vrstva ľudí, ktorých ani v najhoršom prípade nemôžeme zaradiť do kategórie mentálne retardovaní, ale ani v najlepšom prípade nedosahujú priemernú mentálnu úroveň.

Oneskorenie intelektu vidieť už v prvých mesiacoch života: dieťa sa posadí, chodí, hovorí, a dodržiava telesnú čistotu oveľa neskôr ako jeho normálny rovesníci. Časté problémy bývajú aj s ich buď zvýšenou pohyblivosťou, neposednosťou, alebo naopak spomalenosťou a ťarbavosťou. Stav vedie k problémom pri školskej výučbe.

Motorika u detí s ľahkou mentálnou retardáciou

Deti s ľahkou mentálnou retardáciou môžu mať oneskorený vývin motorických zručností.

Prečítajte si tiež: Stupne ľahkej mentálnej retardácie

Narušená je jemná motorika (restabilita), chabá schopnosť reči.

Často sa prejavuje spomalenosť a ťarbavosť.

V školskom veku je však odlišnosť zreteľnejšia a dieťa nezvláda nároky, ktoré sú naň kladené. Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší.

Vzdelávanie detí s ľahkou mentálnou retardáciou

Deti s intelektom v tomto pásme majú ťažkosti so zvládaním učiva v rozsahu bežnej základnej školy. Majú preto upravený rozsah učiva podľa svojich schopností a možností - vzdelávajú sa podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia Variant A. Ich ďalšie profesijné vzdelávanie môže pokračovať v špeciálnom odbornom učilišti alebo v praktickej škole. V dospelosti sú schopní pracovať obvykle v jednoduchým pracovných pozíciách podľa zamerania svojho vzdelania.

Dieťa s touto diagnózou sa môže vzdelávať:

Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a pamäť

• v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia)
• v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
• v každej bežnej základnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga)

Dieťa s ľahkým stupňom mentálneho zaostávania sa vzdeláva podľa Varianu A vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Žiak s MP, ktorý je integrovaný v bežnej triede ZŠ sa vzdeláva taktiež podľa tohto vzdelávacieho programu, na základe ktorého je vypracovaný jeho individuálny vzdelávací program (IVP).

Vyučovací predmet pracovné vyučovanie u žiakov s mentálnym postihnutím patrí medzi hlavné vyučovacie predmety. Vo vzdelávaní žiakov s mentálnym postihnutím má takú váhu, ako napríklad matematika a slovenský jazyk v bežnej základnej škole. Pracovné vyučovane plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Vo vyšších ročníkoch je tento predmet predprofesionálnou prípravou na budúce povolanie.

Je dôležité si uvedomiť, že ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie, nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci bežných základných škôl. Preto nemôžu pokračovať - a to ani formou integrácie - na bežných stredných školách, pretože na týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie. Môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole. Špeciálne odborné učilište - poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl.

Špecifiká osobnosti a výchova

Dieťa mentálne postihnuté sa v závislosti od stupňa mentálneho defektu viac či menej odlišuje od normálneho dieťaťa rovnakého veku.

Výchovné prostredie má u týchto ľudí veľký význam.

Optimálna situácia pre všestranný vývin dieťaťa je v zdravej rodine, kde dominuje láska a zdravá náklonnosť k dieťaťu, trpezlivosť, vzájomné porozumenie a spoločný výchovný postup rodičov.

Pohyb a hra neslúži len na jeho rozptýlenie, ale plní dôležitú funkciu aj pri rozvoji a vzdelávaní dieťaťa. Formou hry si dieťa oveľa ľahšie osvojí určité pohybové, zmyslové, či rečové návyky, ako pri prikazovaní pre dieťa bezvýznamnom. Správne zvolená hra dáva dieťaťu pocit zodpovednosti, dôležitosti a malých víťazstiev. Dieťa sa v hre môže realizovať, uplatniť svoje zručnosti, po prípade sa zdokonaľovať vo svojich nedostatkoch. Význam hry vo vývoji každého jedinca je teda nepopierateľný. Je dôležité nájsť si čas, venovať sa dieťaťu pri hre, pomáhať mu, usmerňovať a koordinovať ho.

Príčiny mentálneho postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia ako poruchy centrálnej nervovej sústavy sú rôznorodé:

• Dedične podmienené postihnutie (genetický faktor)
• Postihnutie podmienené v prenatálnom veku pôsobením vplyvov poškodzujúcich fyziologický vývin plodu v období tehotenstva. Jedná sa o nežiadúce fyzikálne, chemické a biologické faktory. Príkladom je poškodenie plodu, ťažký pôrod, nedostatok kyslíka a iné.
• Popôrodné poškodenie centrálnej nervovej sústavy má za následok narušenie rozvoja rozumových schopností. Príkladom je úraz /porucha mozgu, meningitída a iné.

Mentálne postihnutie môže siahať do prenatálneho obdobia. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, infekčného ochorenia u matky počas raného tehotenstva - nebezpečná je napr. Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi - dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím, dedíme ich od svojich predkov. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha - napr. Mentálne postihnutie, ktoré vzniká na základe postnatálneho poškodenia mozgu - narušenie rozvoja rozumových schopností - napr. Existuje aj tzv.

Medzi najčastejšie príčiny patria:

• Teratogénne vplyvy v prenatálnom období: Ide o faktory, ktoré narúšajú normálny vývin plodu počas tehotenstva.
• Vrodené faktory: Dedičné faktory pochádzajú od predkov a prejavujú sa už pred počatím.
• Poškodenie mozgu po narodení:

Diagnostika a možnosti liečby

Každý rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odborníka - psychológa - ktorý pomocou testov zmeria IQ dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať aktuálne schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery. Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť, aj zlepšiť. Odborníci - špeciálni pedagógovia - zasa poradia, ako čo najlepšie postupovať vo vzdelávaní dieťaťa podľa stupňa jeho mentálneho postihnutia, nastavia jeho vzdelávací program tak, aby ho dieťa bolo schopné zvládnuť a zároveň aby bol zabezpečený aj ich zdravý osobnostný rozvoj.

Neuropsychológia a neuropsychiatria skúma vzťahy medzi fungovaním mozgu a správaním človeka. Má svoje významné miesto v odboroch ako je neurológia, psychiatria, neurochirurgia, rehabilitácia a mnohé iné. Jej primárnym cieľom je zhodnotiť prejavy správania/prežívania a kognitívne zmeny vyplývajúce z určitého ochorenia, poruchy alebo poranenia. Je veľmi nápomocná práve pri diagnostickej a terapeutickej pomoci pacientom.

Zníženie inteligenčných a kognitívnych funkcií je jedným z príznakov ochorenia nervovej sústavy. Preto je potrebné nepodceniť zdravotný stav a navštíviť lekára. Všeobecný lekár zhodnotí klinické príznaky, celkový zdravotný stav a odoberie vzorku krvi. Podľa podozrenia Vás prepošle na príslušnému špecialistovi, ako je neurológ, psychiater či neuropsychiater. U pacienta môže byť testovaná sebestačnosť, kognitívne i inteligenčné schopnosti. V rámci zobrazovacích vyšetrení je indikované CT mozgu (počítačová tomografia) či MRI (magnetická rezonancia). Pri vyšetrení sa získava kompletná anamnéza od pacienta alebo rodinných príslušníkov. Základným prvkom hodnotenia sú neuro-psychologické testy. Ak dotyčný nie je jedinec schopný vykonať rozhovor sám (napríklad pri ťažkej retardácii alebo demencii), je nutné, aby sa zúčastnila najbližšia rodina.

V súčasnosti sa liečba zameriava na čo najväčšie spomalenie progresie ochorenia demencie. Zníženie inteligenčných funkcií sa prakticky nedá úplne vyliečiť. Terapeutický proces je komplexný a dlhodobý. Konkrétna liečby závisí od príčiny vzniku príznakov a presnej diagnózy. Vo väčšine prípadov spočíva v úprave životosprávy, medikamentóznej liečbe (farmakoterapia) a rehabilitačnej i psychologickej liečbe.

Prevencia

Aj keď prevencia určitých ochorení a porúch nie je úplne možná, existujú faktory, ktoré pozitívne vplývajú na celkové zdravie a podporu činnosti mozgu.

• Zdravá a plnohodnotná strava
• Dostatok vitamínov a minerálov
• Dostatok omega 3 mastných kyselín
• Dostatočný príjem vitamínu B
• Stop fajčeniu a alkoholu
• Regulácia krvného tlaku a cholesterolu
• Pravidelná pohybová aktivita
• Tréning mozgu (čítanie, testy, spoločenské hry..)
• Bylinná podpora mozgu (Ginkgo Biloba)
• Venujte sa kreatívnej aktivite/hobby
• Chodievajte do spoločnosti a stretávajte sa s ľuďmi

tags: #ľahká #mentálna #retardácia #motorika