Budúca Pohľadávka Zabezpečená Záložným Právom k Nehnuteľnosti

Úvod

Zmluva o pôžičke predstavuje dôležitý inštitút občianskeho práva, ktorý umožňuje prenechanie určitého množstva vecí druhovo určených na voľné nakladanie dlžníkovi. V praxi sa často stretávame so situáciou, kedy je táto pôžička zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti. Tento článok sa zameriava na analýzu problematiky budúcej pohľadávky zabezpečenej záložným právom k nehnuteľnosti, pričom zohľadňuje relevantnú legislatívu a judikatúru.

Zmluva o Pôžičke: Základné Aspekty

Zmluva o pôžičke je upravená v § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Podstatou zmluvy je, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí (zastupiteľných) na voľné nakladanie alebo spotrebovanie. Týmto prechádzajú veci do vlastníctva dlžníka, čo ju zaraďuje medzi scudzovacie zmluvy. Na rozdiel od iných scudzovacích zmlúv, dlžník je povinný vrátiť vec rovnakého druhu, nie nutne identickú.

Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čo znamená, že na jej platnosť je potrebné reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Samotná dohoda strán nestačí. V praxi sa často zamieňa s inými zmluvnými typmi, ako je zmluva o výpožičke, odplatná licenčná zmluva, zmluva o poskytnutí know-how alebo nájomná zmluva.

Subjektmi zmluvy o pôžičke sú dlžník a veriteľ, pričom na oboch stranách môžu vystupovať fyzické aj právnické osoby. Ak zmluvu o pôžičke uzavrú manželia počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi spoločne a nerozdielne len v prípade, ak to bolo dohodnuté alebo stanovené zákonom. Ak zmluvu uzavrie len jeden z manželov, súhlas druhého manžela nie je potrebný, a to ani vtedy, ak nejde o bežnú vec.

Pri zmluvách o pôžičke je dôležité sledovať plynutie premlčacej doby, ktorá je všeobecne 3 roky. Po uplynutí tejto doby sa už veriteľ nemôže úspešne domáhať svojho práva na súde, ak dlžník vzniesol námietku premlčania. Ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý, dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Prečítajte si tiež: Ako sa zvýšia dôchodky?

Občiansky zákonník rozlišuje dva druhy pôžičiek: peňažné a nepeňažné. Predmetom pôžičky môžu byť peniaze alebo iné veci. Zmluva môže byť odplatná (s úrokom) alebo bezodplatná (bezúročná). Odplatný charakter musí vyplývať zo zmluvných ustanovení. Úrok sa plní v tom istom druhu ako istina, a to v určitom percente počítanom na určitý čas. Dohoda o úrokoch nie je podstatnou náležitosťou zmluvy a môže byť súčasťou samotnej zmluvy o pôžičke alebo predmetom osobitnej dohody. Ak vzniknú pochybnosti, predpokladá sa, že ide o odplatnú pôžičku. Maximálna výška úrokov nie je upravená, avšak dojednanie úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Zabezpečenie Pohľadávky Záložným Právom

Súčasťou zmluvy o pôžičke môže byť aj dojednanie o zriadení záložného práva. Ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku. Záložné právo je upravené v § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka ako vecné právo k cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Ak dlžník nesplní svoj záväzok, záložný veriteľ sa môže uspokojiť z predmetu zálohu. Záloh môže byť poskytnutý treťou osobou odlišnou od dlžníka. Záložné právo sa často zriaďuje na nehnuteľnosti a zapisuje sa do katastra nehnuteľností.

Budúca Pohľadávka Zabezpečená Záložným Právom

Ak má byť záložným právom zabezpečená pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti, je potrebné ju v záložnej zmluve označiť najmä vymedzením predmetu plnenia, osoby veriteľa a dlžníka, prípadne právneho dôvodu. Označenie musí byť natoľko nepochybné, aby bolo zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom zabezpečenia a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. Budúca pohľadávka musí byť označená nielen podľa titulu, na základe ktorého bude založená, ale predovšetkým tak, v akej podobe podľa neho vznikne. Napríklad, ak má byť v budúcnosti uzavretá zmluva o pôžičke, treba zabezpečovanú pohľadávku v záložnej zmluve označiť ako „pôžičku“ a nie ako „záväzok poskytnúť pôžičku“, aj keď v dobe uzatvorenia záložnej zmluvy ešte k pôžičke nedošlo.

Zmena v Osobe Veriteľa alebo Dlžníka a Vplyv na Zabezpečenie

V praxi sa často vyskytujú situácie, kedy dôjde k zmene v osobe dlžníka alebo veriteľa pohľadávky, a to z rôznych dôvodov. Je dôležité analyzovať, aký vplyv má táto zmena na ďalšie trvanie zabezpečenia a čo je potrebné urobiť, aby zabezpečenie trvalo aj po zmene.

Postúpenie Pohľadávky

Postúpením pohľadávky rozumieme situáciu, kedy na základe zmluvy pôvodný veriteľ (postupca) prestáva byť veriteľom pohľadávky a pohľadávka v dohodnutom rozsahu prechádza na nového veriteľa (postupníka). Pri postúpení pohľadávky sa súhlas dlžníka nevyžaduje. Dokým však pôvodný veriteľ dlžníkovi postúpenie neoznámi, alebo nový veriteľ postúpenie nepreukáže, platí, že dlžník môže plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaví svojho dlhu (§ 526 ods. 1 OZ).

Prečítajte si tiež: Invalidné dôchodky: Čo sa mení?

Pri pohľadávkach zo zmluvy sa nový veriteľ nestáva zmluvnou stranou daného zmluvného vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom - nevstupuje do zmluvy namiesto pôvodného veriteľa. Na nového veriteľa iba prejde právo na plnenie pohľadávky (a s tým spojené práva).

Prevzatie Dlhu

Prevzatím dlhu rozumieme situáciu, kedy sa dlžník dohodne s iným subjektom, že tento iný subjekt preberie jeho dlh. S tým však veriteľ musí výslovne súhlasiť. Rovnako ako pri postúpení pohľadávky, aj tu platí, že nový dlžník sa nestáva zmluvnou stranou pôvodnej zmluvy.

Vplyv na Zabezpečovacie Práva

Pri postúpení pohľadávky prechádzajú na nového veriteľa aj všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 OZ). Uvedené vyplýva aj z § 538 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník teda ráta s tým, že spolu s postupovanou pohľadávkou prejdú na nového veriteľa aj zabezpečovacie práva. Ustanovenie § 524 ods. 2 OZ je dispozitívne, čo znamená, že zmluvné strany ho môžu dohodou meniť alebo úplne vylúčiť.

V prípade ručenia platí, že ak sa ručiteľ o postúpení pohľadávky nedozvie, aplikuje sa ustanovenie § 526 ods. 1 OZ. Aj vo vzťahu k ručiteľovi teda platí, že sa zbaví svojho dlhu plnením pôvodnému veriteľovi, pokiaľ mu pôvodný veriteľ neoznámi alebo nový veriteľ nepreukáže, že došlo k postúpeniu pohľadávky.

Pri záložnom práve platí, že súčasne s postúpením pohľadávky automaticky (bez ďalšieho) prechádza na nového veriteľa aj záložné právo. Podľa § 151c ods. 1 OZ „Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky.“ Účinnosť zmeny v osobe záložného veriteľa nie je podmienená následnou registráciou tejto zmeny v príslušnom registri, v ktorom je dané záložné právo zapísané.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek: Prehľad

Po prevzatí dlhu bez ďalšieho trvá zabezpečenie poskytnuté pôvodným dlžníkom vo forme záložného práva - po prevzatí dlhu sa z pôvodného dlžníka stane záložca, pričom svojím majetkom zabezpečuje pohľadávku veriteľa voči novému dlžníkovi. Osobitný súhlas pôvodného dlžníka so zmenou v osobe dlžníka sa nevyžaduje.

V prípade zabezpečenia poskytnutého treťou osobou musí táto tretia osoba dať súhlas s ďalším trvaním zabezpečenia aj po prevzatí dlhu novým dlžníkom. Súhlas tretej osoby môže byť aj konkludentný - prejavený napríklad tým, že ručiteľ dobrovoľne splní za nového dlžníka.

tags: #budúca #pohľadávka #zabezpečená #záložným #právom #k