Ježko bielobruchý: Starostlivosť a chov tohto obľúbeného domáceho miláčika

Ježko bielobruchý (Atelerix albiventris), pochádzajúci z Afriky, si získava čoraz väčšiu popularitu ako domáci miláčik. Na rozdiel od ježkov, s ktorými sa stretávame v našej prírode, tento druh v zime neupadá do spánku. Je ideálnym spoločníkom pre ľudí, ktorí sú pracovne vyťažení a domov sa vracajú až večer, navyše je pomerne tichý. Avšak, chov ježka bielobruchého si vyžaduje zodpovedný prístup a adekvátne podmienky.

Rôzne druhy ježkov chovaných v domácnostiach

Najznámejší ježko na domáci chov je Ježko bielobruchý (Atelerix albiventris). Okrem neho sa v domácnostiach zvykne chovať aj Ježko alžírsky (Atelerix algirus) alebo ich kombinácia. Stretnúť sa môžete aj s Egyptským ušatým ježkom (Hemiechinus auritus auritus) a Indickým ušatým ježkom (Hemiechinus collaris). Od zdomácnenia ježkov v 80. rokoch 20. storočia sa vyšľachtilo množstvo rôznofarebných kombinácií, vrátane albínov a fľakatých ježkov, tzv. pinto. Krížením Ježka bielobruchého s Ježkom alžírskym vznikol Ježko africký bielobruchý, no pri chove sa z času na čas objaví ešte pôvodná forma Ježka alžírskeho alebo bielobruchého.

Vzhľad a správanie ježka bielobruchého

Ježko bielobruchý má pichliače, ktoré sa rozprestierajú po celom chrbáte a sú dlhé 15 až 20 mm a majú rôzne farby. Brucho je načuchrané a biele. Majú guľaté, malé uši a malé labky. Na zadných labkách majú ježkovia bielobruchí, na rozdiel od iných druhov ježkov, štyri prsty namiesto piatich. Veľkosť ježka je 14 až 21 cm a hmotnosť sa pohybuje medzi 300 a 500 g.

Prirodzeným prostredím ježka bielobruchého sú savany a suché travnaté oblasti strednej Afriky. Je aktívny za súmraku a v noci, počas dňa sa ukrýva. Po zotmení sa vydáva hľadať potravu. Na rozdiel od európskych ježkov sa ježko bielobruchý neukladá na zimný spánok. Môže sa však stať, že sa v lete uvedie do „odpočívacej fáze“. V tomto období je menej aktívny ako zvyčajne, ale táto odpočívacia fáza sa u ježkov žijúcich v zajatí objavuje zriedka. V zajatí sa dožíva veku 5 až 8 rokov.

Majitelia ježkov popisujú svoje zvieratá ako veľmi priateľské a dôverčivé, je možné ich uchopiť do ruky. V prípade nebezpečenstva sa ježkovia schúlia do klbka a použijú pichliače ako štít, aby sa ubránili pred nepriateľom. V prvých mesiacoch života dochádza u ježka bielobruchého k výmene pichliačov (quilling). Dokonca aj u dospelých jedincov môže občas dôjsť k výmene pichliačov.

Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou

Terárium pre ježka bielobruchého

Ježka môžete chovať v sklenenom teráriu s vetraním alebo v klietke s umelohmotným dnom. Priestor musí byť dostatočne veľký, pretože ježko potrebuje veľa miesta, počítajte s minimálne 0,7 m2 pre jedného jedinca. Terárium by malo byť veľké najmenej 150x60x60cm. Najlepšie je terárium s viacerými poschodiami, pretože ježkovia sú veľmi živí a milujú pohyb. Klietka s drôteným pletivom alebo mrežami nie je pre ježka vhodná, pretože riziko zranenia je príliš veľké a nechráni ježka pred prievanom.

Pri výbere správneho terária je treba dbať na to, aby nebolo celé vyrobené zo skla, pretože ježkovia počas dňa radi odpočívajú, skrývajú sa a nechcú byť pozorovaní zo všetkých strán. Terárium by tiež malo mať vzduchové otvory, aby bol zaistený dostatok kyslíka. Pri viacposchodových teráriách je treba dbať na to, aby schody boli prispôsobené potrebám ježka. Pichľaví miláčikovia nie sú dobrí lezci, takže schody by nemali byť príliš strmé, ale ani nie príliš plytké.

Vybavenie terária

Keďže ježkobielobruchý pochádza z Afriky, optimálna teplota prostredia by sa mala pohybovať v rozmedzí 24 - 30 °C, v noci môže teplota poklesnúť až na 22 °C. Na podstielku nepoužívajte noviny, radšej ježkovi na dno nasypte piliny v kombinácii s jemným pieskom a nearomatizovanou podstielkou pre mačky (ježkovia majú citlivý čuch). Ako podstielku možno použiť stelivo pre drobné zvieratá alebo jemný piesok. Pri výbere piesku sa uistite, že sa ježko nezraní o ostré zrnká piesku. Seno do terária nepatrí, pretože steblá sa môžu omotať okolo malých nožičiek a môžu spôsobiť vážne zranenie.

Do terária umiestnite drevený domček pre ježka alebo plyšový či látkový úkryt a hračky, aby mal ježko potrebné rozptýlenie. Ježkovia radi športujú, preto tomu svojmu nezabudnite pripraviť aj koleso na behanie, inak by mohol začať nežiaduco priberať. Priemer kolesa by mal byť aspoň 28 cm a malo by mať plnú plochu alebo hustú mriežku, pretože ježko sa bežne vyprázdňuje počas behania v kolese. V teráriu by určite nemali chýbať rôzne úkryty, pretože ježko bielobruchý je aktívny v noci a počas dňa sa skrýva. Môžete použiť napríklad domčeky pre hlodavcov a rôzne trubice. Nezabudnite, že každý ježko musí mať k dispozícii svoj domček.

Do terária patrí samozrejme tiež miska na vodu a na krmivo, obe dostatočne ťažké, aby ich ježko pri svojej prechádzke neprevrhol. Vhodné sú najmä keramické misky na vodu, no nájdu sa aj ježkovia, ktorí pijú radi i z napájačky. Ježko bielobruchý sa kúpe v piesku, aby sa očistil. Naplňte preto vaničku alebo misku pieskom pre činčily. Mal by byť tiež k dispozícii toaletný kútik. Na tento účel možno použiť toalety pre drobné zvieratá s kočkolitom.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Ježkovia bielobruchí sú veľmi zvedavé zvieratá a milujú rozmanitosť. Preto odporúčame z času na čas vymeniť predmety, ako sú trubky, drevo alebo kamene a umiestniť ich na nové miesta. Tiež z terária každý deň odstraňujte zvyšky potravy, výkaly a moč.

Voľný výbeh

Ježkovi bielobruchému by ste mali dopriať voľný výbeh každý deň, pretože sa jedná o veľmi aktívne zviera, ktoré miluje pohyb. Za týmto účelom možno terárium spojiť s vonkajším výbehom (bez mreží). Ak necháte ježka voľne behať doma po miestnosti, uistite sa, že v dosahu nie sú žiadne nebezpečné predmety ani jedovaté rastliny. Medzi jedovaté rastliny pre ježka patrí napríklad aloe, brečtan a cyklámen.

Výživa ježka bielobruchého

Ježko je predovšetkým hmyzožravec a jeho prirodzená strava je hlavne hmyz v rôznych vývojových štádiách. Vo svojom prirodzenom prostredí sa živí červami, slimákmi, larvami, vtačími vajcami a občas ovocím. Živý hmyz sa však ťažko skladuje a najmä v zime sa nie vždy dá zohnať. Ako náhradná potrava pre ježka sú preto ideálne kvalitné konzervy a granule pre mačky. Majú vhodnú veľkosť a minimum tuku, takže je to výborná alternatíva. Obsah mäsa by mal byť najmenej 60%. Nemalo by sa však používať ako kompletné krmivo. To iste platí pre krmivo pre mačky: Krmivo by malo byť podávané len pre väčšiu rozmanitosť a treba dať pozor na jeho kvalitu.

V zajatí by mal byť hmyz hlavnou zložkou potravy. Môžete ježkovi ponúknuť napríklad úžovky, múčne červy, chrobáky, slimáky alebo cvrčky. Hmyz radšej kupujte v špecializovanom obchode s chovateľskými potrebami, pretože hmyz z voľnej prírody môže byť zdrojom patogénov. Ježkovi môžete tiež občas ponúknuť ovocie, ale len v malom množstve, inak môže dostať hnačku. Niektorí ježkovia majú radi aj praženicu (nekorenenú a bez oleja). Je dôležité, aby strava ježka bielobruchého bola rozmanitá, aby netrpel nedostatočnosťou.

Ježko by mal mať každý deň k dispozícii čerstvú vodu. Ježko je prirodzene neznášanlivý na laktózu, a preto by mu nemalo byť ponúkané mlieko. Jeho organizmus nevie spracovať mliečny cukor, ktorý mu často spôsobuje tráviace ťažkosti.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Zdravie a choroby ježka bielobruchého

U ježkov bielobruchých sa často vyskytujú parazity, ako sú blchy, kliešte alebo roztoče. Ak si všimnete, že sa Váš miláčik neustále škrabe, mali by ste sa poradiť s veterinárom. Wobbly hedgehog syndrome (WHS) je typické ochorenie u ježkov bielobruchých. Prejavuje sa progresívnym ochrnutím a charakteristickým kývavým pohybom. Jedná sa o ochorenie centrálneho nervového systému a končí smrťou.

U ježkov bielobruchých sa často objavujú otvorené ranky na labkách. To sa však nedá zvyčajne pripísať nesprávnym chovným podmienkam. V tomto prípade môžu byť napríklad stelivo alebo predmety v teráriu príliš ostré. Vymeňte podstielku a odstráňte ostré predmety a v prípade vážnych poranení labiek vyhľadajte veterinára.

Rozmnožovanie ježka bielobruchého

Chov ježka bielobruchého je spojený s veľkým úsilím. Pred tým, než sa rozhodnete ježka bielobruchého chovať, by ste mali byť dobre informovaní a vedieť o rizikách. Musíte si tiež uvedomiť, že ježko je celkom nákladný maznáčik. Nie vždy nájdete kupca pre mláďatá. Budete sa tak musieť starať o niekoľko ježkov, ak by sa žiadny kupec nenašiel.

Obdobie gravidity je u ježka bielobruchého 30 až 40 dní. Spravidla sa rodia dve až štyri mláďatá. V dobe narodenia sú slepé a holé. Mláďatá sú samostatné cca po 40 dňoch. Na chov potrebujete niekoľko terárií, pre matku, otca a mláďatá. Samica často mláďatá odmietne alebo zožerie hneď po narodení.

Povaha a správanie ježka ako domáceho zvieraťa

Vo voľnej prírode sú ježkovia samotári, preto im nebude prekážať, ak ich budete chovať samostatne a nebudú mať spoločnosť. Niektorí ježkovia žijúci v domácnosti však majú radi aj prítomnosť iných ježkov. Radi sa spolu hrajú a spolu aj spia, schúlení do klbka v jednom domčeku. Pri samičkách chov viacerých ježkov väčšinou nebýva problém, pretože samičky si spolu rozumejú. Pri samčekoch to však nie je také isté.

Ježko ako domáce zviera má úplne inú povahu ako vták, či hlodavec. Mohli by sme povedať, že ježko je osobnosť a viac sa podobá mačke alebo psovi. Vie sa pritúliť, ale aj nahnevať či uraziť sa. Ježkovia majú náročnú povahu, bývajú tvrdohlaví a hlavne plachí, preto sa im musí človek dostatočne venovať, aby si zvykli, že sú doma. Sú však ideálnym domácim miláčikom pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci a domov chodia neskoro. Ježko je totiž nočný tvor a vôbec mu nevadí, že je doma sám, keďže celý deň prespí.

Ježkova prirodzená reakcia na akúkoľvek manipuláciu s ním je schúlenie sa do klbka a naježenie pichliačikov ako obranná reakcia. Ak sa však ježkovi venujete a beriete si ho pravidelne na ruky, odvďačí sa vám svojim pokojným správaním. Keď je ježko pokojný, zloží si pichliačiky a vy ho môžete kľudne pohladiť bez toho, aby vás popichal. Ježka treba brať na ruky VŽDY v kľude, pomaly, aby sa nevyľakal. Musí si zvyknúť, že kontakt s vami je príjemný a bez prudkých pohybov a stresu. Tiež sa snažte pri ježkovi nezvyšovať hlas, keď ho beriete na ruky. Dobré je brať ho podložením prstov pod bruško. Nebojte sa, ak sa aj najprv schúli do klbka a trošku vás popichá, hlavne sa nesmiete zľaknúť a spraviť prudký pohyb, čo by ho vystrašilo. On sa po chvíľke na rukách ukľudní.

Kde si môžem ježka bielobruchého kúpiť?

Cena za ježka bielobruchého je zvyčajne najmenej 120 Eur. Viac sa dozviete na príslušných webových stránkach chovateľa. Navštívte chovateľa osobne, aby ste si ježkov pozreli a uistili sa, že sa jedná o seriózneho chovateľa. Získate predstavu o chovných podmienkach a zdraví zvierat. Môže sa stať, že sa ježko bielobruchý ocitne v útulku, pretože je chov ježka nad sily jeho majiteľa. Ježkov niekedy tiež ponúkajú súkromné osoby prostredníctvom inzerátov. Kúpu ježka prostredníctvom internetu Vám však neodporúčame. Preprava je pre zvieratá veľmi stresujúca a Vy nemáte žiadnu predstavu o chovných podmienkach zvieraťa.

Starostlivosť a hygiena

Podstielku by ste mali samozrejme pravidelne vymieňať. Denne čistíme misky na vodu a na jedlo. Denne aj podávame čerstvú vodu a jedlo. Raz za týždeň sa vyberie celé zariadenie klietky, aby sa klietka mohla vyčistiť. Peletky v záchodíku je nutné vymeniť komplet, piliny resp. inú podstielku vymeniť za nové. Pri čistení klietky je dôležité myslieť na to, aby neboli použité žiadne chemické prípravky.

Ježkovia sa väčšinou neradi kúpu a hlavne treba myslieť na to, aby ježko neprechladol. Ak by mal špinavé labky, tieto mu môžeme umyť teplou vodou. Pichliačiky v prípade že sa zašpinia, môžeme jemne očistiť mokrým štetcom alebo kefkou.

Ježko bielobruchý si vyžaduje náležitú starostlivosť, aby si zachoval svoje zdravie a pohodu. Kúpanie je zvyčajne zbytočné, pokiaľ váš ježko nie je extrémne špinavý. Použite teplú vodu a jemný šampón pre domáce zvieratá. Uistite sa, že váš ježko je po kúpaní úplne suchý, aby ste predišli prechladnutiu. Môžete tiež svojho ježka kefou, aby ste odstránili nečistoty z jeho ostňov. Na česanie svojho ježka použite zubnú kefku - bežnú zubnú kefku, pre zvieratká alebo kefku s mäkkými štetinami. Na čistenie chrbtice a tela ježka dobre poslúžia aj vlhčené obrúsky. Dôležité je tiež ježkovi pravidelne zastrihávať pazúriky, aby neublížil sebe aj svojmu majiteľovi. Na tento účel používame špeciálne nožnice.

tags: #ježko #bielobruchý #starostlivosť #chov