
Južná Kórea, krajina s bohatou históriou a dynamickým rozvojom, sa vyznačuje aj špecifickými zákonmi a obmedzeniami, ktoré môžu prekvapiť nielen cudzincov, ale aj samotných obyvateľov. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto kontroverzných tém, od zákazu psieho mäsa až po interrupcie, a tiež na obmedzenia v Severnej Kórei.
Stáročná prax konzumácie psieho mäsa na Kórejskom polostrove bola v Južnej Kórei dlho kontroverznou témou. Hoci táto prax nebola výslovne zakázaná, ani legalizovaná, nedávny prieskum verejnej mienky ukázal, že väčšina Juhokórejčanov už psie mäso nekonzumuje. V reakcii na túto zmenu názoru verejnosti schválil Juhokórejský parlament v utorok prelomový návrh zákona, ktorý zakazuje obchodovanie so psím mäsom určeným na ľudskú konzumáciu. Návrh zákona schválilo 208 prítomných poslancov, proti nehlasoval nikto. Podľa schváleného návrhu sa zakazuje od roku 2027 chov psov a obchodovanie so psím mäsom určeným na ľudskú konzumáciu. Snahy o presadenie kontroverzného zákona čelili tvrdému odporu farmárov v slabnúcom priemysle so psím mäsom v krajine. Niektorí z nich plánujú podať ústavnú sťažnosť a organozovať protestné zhromaždenia.
Ďalším prelomovým rozhodnutím Juhokórejského parlamentu bolo schválenie návrhu zákona, podľa ktorého už na tetovanie nebude potrebná lekárska licencia. Jednokomorové Národné zhromaždenie prijalo zákon o tetovaní hlasmi 195 prítomných poslancov za a nikto nebol proti. Zákon nadobudne účinnosť po dvojročnom prechodnom období, ktoré sa začne po jeho oficiálnom podpísaní prezidentom I Če-mjongom. Prijatie zákona prichádza v čase, keď sa v Južnej Kórei mení názor verejnosti na tetovanie a čoraz viac sa vníma ako forma sebavyjadrenia. Súčasné obmedzenia majú pôvod v rozsudku Najvyššieho súdu z roku 1992, ktorý definoval kozmetické tetovanie ako lekársky zákrok s odvolaním sa na zdravotné problémy, ktoré by mohli spôsobiť tetovacie ihly a atrament. Úrady však tieto pravidlá nevymáhali a tetovacie salóny mohli fungovať v pololegalite. Prieskum ministerstva zdravotníctva z roku 2023 ukázal, že drvivá väčšina ľudí s tetovaním si ho nenechala urobiť v nemocniciach.
Zákaz umelého ukončenia tehotenstva zrušil ústavný súd v roku 2019. Odvtedy parlament nebol schopný prijať nový zákon týkajúci sa interrupcií. V krajine boli interrupcie viac ako 60 rokov trestné a nielen lekárovi, ktorý urobil zákrok, ale aj žene, ktorá ho podstúpila, zaň hrozilo dvojročné väzenie. Juhokórejský ústavný súd zrušil zákaz interrupcií s odôvodnením, že je protiústavný. Za legislatívnu zmenu mohla do veľkej miery aj vtedajšia atmosféra, v ktorej silneli skupiny bojujúce za práva žien v Južnej Kórei. To viedlo aj k širšej debate o reprodukčných právach, čo mohlo prispieť k tlaku na zmenu zákona o interrupciách. Juhokórejský parlament následne dostal čas do konca roka 2020, aby prijal novú legislatívu. Hranicu na podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva ústavný súd odporučil stanoviť na 22. Poslanci však lehotu nedodržali.
Nový interrupčný zákon v Južnej Kórei stále chýba. Debaty o umelom prerušení tehotenstva v parlamente narazili na odpor náboženských skupín, ktoré majú v krajine veľký vplyv na poslancov. „Južná Kórea je jednou z mála ázijských krajín, kde má kresťanstvo pomerne silný vplyv. Hlási sa k nemu viac ako štvrtina populácie,“ vysvetľuje pre Denník N koreanista Tomáš Horák z Karlovej univerzity. Juhokórejská vláda od 60. rokov minulého storočia kládla dôraz na plánovania rodiny s cieľom obmedziť rast populácie.
Prečítajte si tiež: Komplexná rehabilitácia v Košiciach
Interrupcie, ktoré dlho existovali v sivej zóne, si však začiatkom nového milénia začali úrady viac všímať. Pôrodnosť v Južnej Kórei sa totiž v tomto období začala prepadať a namiesto preľudnenia začala krajina čeliť výraznému vymieraniu. Vláda preto hľadala spôsoby, ako zvýšiť počet obyvateľov. Pre chýbajúce interrupčné zákony sa ženy aj zdravotnícke zariadenia v Južnej Kórei pohybujú v sivej zóne a nevedia, čo je povolené a čo už trestné. Pre ženy je náročné zistiť, ktorá klinika im umožní podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva. Keďže lekárske zákroky pri interrupcii nie sú hradené zo štátneho poistenia, lekári môžu sami stanoviť ceny. Umelé ukončenie tehotenstva prostredníctvom tabletky stojí mimo zákona, hoci patrí medzi bezpečnú, cenovo dostupnú a efektívnu možnosť. V Južnej Kórei nie sú schválené žiadne lieky na prerušenie tehotenstva a interrupčné tabletky sú v krajine dostupné predovšetkým na čiernom trhu.
Vláda sa namiesto podpory žien, ktoré žiadajú prístup k interrupciám, zaoberá podporou tehotných, aby svoje dieťa donosili. „Väčšinová spoločnosť je aj verejnoprávnymi médiami a kampaňami vedená k väčšej tolerancii slobodných matiek a detí mimo manželstva,“ vysvetľuje koreanista Horák. Krajina má podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) najväčšie mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami - muži v priemere zarábajú o vyše tridsať percent viac ako ženy. Podľa niektorých kórejských denníkov sa v krajine zvyšuje rodová nerovnosť vrátane vysokej miery fyzických útokov na ženy, ktoré sa prelievajú aj do online priestoru. Prezident Jun Sok-jol bol pred dvoma rokmi zvolený do úradu aj so sľubom, že zruší ministerstvo pre rovnosť pohlaví a tvrdil tiež, že za nízku pôrodnosť v krajine môže feminizmus.
Interrupčné právo sa vo Francúzsku legalizovalo zákonom v roku 1974. V Poľsku sú od roku 2021 zakázané interrupcie, s výnimkou prípadov znásilnenia, incestu alebo ohrozenia zdravia alebo života matky. V Británii je interrupcia povolená do 24. týždňa gravidity, bez časových obmedzení v prípadoch ohrozenia života ženy alebo závažnej abnormality plodu. Tradične katolícke Írsko zrušilo úplný zákaz interrupcií v roku 2019 na základe referenda a interrupciu možno podstúpiť do 12. týždňa. Malta zmenila svoj prísny interrupčný zákon vlani a povolila prerušenie tehotenstva len v prípade ohrozenia života ženy. V tradične katolíckom Taliansku je od roku 1978 povolené prerušenie tehotenstva do 90 dní od počatia, no prístup k zákroku je pre mnohé ženy zložitý. V Španielsku vlani parlament schválil zákon, ktorý umožňuje dievčatám vo veku 16 a 17 rokov podstúpiť interrupciu bez súhlasu rodičov a umožňuje ženám ukončiť tehotenstvo do 14. týždňa alebo do 22. týždňa v prípade závažných abnormalít plodu. V Nemecku môže žena podstúpiť interrupciu do 12. týždňa od počatia, no len v prípade, že absolvuje poradenstvo a podstúpi ďalšie formálne postupy. Interrupcie sú v Maďarsku legálne do 12. týždňa od roku 1953. Na Slovensku môže žena podstúpiť interrupciu do 12. týždňa tehotenstva bez udania dôvodu.
Severná Kórea je známa svojím totalitným režimom a prísnymi obmedzeniami, ktoré ovplyvňujú všetky aspekty života obyvateľov. Tieto obmedzenia siahajú od prístupu k informáciám a zábave až po módu a náboženské praktiky.
Demilitarizovaná zóna (DMZ) je pás územia, ktorý oddeľuje Severnú a Južnú Kóreu. Toto územie má dĺžku približne 260 kilometrov a šírku asi 4 kilometre. V jeho strede sa nachádza demarkačná línia, ktorá je de facto hraničnou líniou medzi dvomi krajinami. Ako už z názvu vyplýva, táto zóna je územím, ktoré nesmie byť obsadené ani jednou z krajín na vojenské účely. Demarkačná línia sa nedá prekročiť.
Prečítajte si tiež: Informácie o domovoch dôchodcov na Južnej triede
Na návštevu DMZ sa musíme presunúť na breh rieky Imjin, neďaleko mesta Paju. Tu je veľké návštevnícke centrum s obrovským parkoviskom pre autá a autobusy. Na prehliadku DMZ sa chodí takzvanými shuttle busmi - to znamená, že vaša súkromná doprava sa na prehliadku nedostane. Predtým, ako pôjdeme na prehliadku, si môžeme prejsť aj návštevnícke centrum. Nájdeme tu viacero reštaurácií, kde sa môžete pred prehliadkou alebo po nej posilniť.
Nasadáme do lokálneho shuttle busu, ktorý nás odvezie až na Unification Bridge, alebo Most spojenia. Tento most môžu prekročiť len vozidlá so špeciálnym povolením. Prebehne tu pasová kontrola od juhokórejských vojakov. Prvou zastávkou je takzvaný tunel číslo 3. Tento tunel našli, ako siaha iba 44 kilometrov od hlavného mesta Soul. Bol objavený v roku 1978 po tom, ako pracovníci hranice cítili pod zemou otrasy z explózií. Zistilo sa, že tunel má dĺžku 1 635 metrov, z toho 435 metrov zasahuje pod juhokórejskú stranu DMZ a je vysoký v priemere okolo 1,6 metra. Severná Kórea bola obvinená z porušenia prímeria z roku 1953. Argumenty predstaviteľov krajiny však boli, že tunel slúžil na ťaženie uhlia, ktoré sa údajne nachádza v oblasti. Tunel číslo 3 dnes môžeme navštíviť ako turisti. Po návšteve tunela nás na tejto prvej zastávke čaká ešte jeden bod prehliadky, a to krátke premietanie o vojne a povojnovom období. Po zopár minútach cesty autobusom sa dostávame na druhú zastávku shuttle busu - observatórium Dora. Trojposchodová budova, kde sú prístupné iba prvé dve, nás na prvom poschodí privíta malou fotografickou zbierkou z čias kórejskej vojny a rokov po nej. Druhé poschodie obsahuje kaviareň a obrovské panoramatické sklá, vďaka ktorým máme výhľad na celú demilitarizovanú zónu pred vami. V diaľke vidíme zopár rezidenčných budov, čo je mesto Kaesong. Z tohto bodu vidíme aj dedinku Panmunjon, ktorá sa oficiálne nazýva JSA (Joint Security Area) a je to miesto, kde sa vojaci zo severu aj juhu stretávajú tvárou v tvár.
Ako už z blogu vyplýva, v dnešnej dobe je prekročenie pozemnej hranice na území DMZ na hranici nemožného. Ostatní sa skúšajú dostať do Južnej Kórey cez krajiny tretej strany ako Rusko a dnes hlavne Čínu, čo je však veľmi riskantné, keďže Čína má so Severnou Kóreou uzavretú dohodu o vracaní utečencov. Južná Kórea robí od roku 1998 evidenciu utečencov zo severu na juh. Existujú však ľudia, ktorí prekročili hranicu opačným smerom? Odpoveď znie áno, aj keď ich je niekoľkonásobne menej. Medzi rokmi 2012 a 2017 sa do Severnej Kórey vrátili jej obyvatelia, ktorí iba niekoľko rokov predtým ušli do Južnej Kórey za vidinou lepšieho života. Ich problémy s adaptáciou v juhokórejskej spoločnosti spôsobili to, že sa vrátili naspäť do svojej rodnej krajiny. V roku 2020 jeden severokórejský občan v krátkom časovom úseku prekročil DMZ až dvakrát. Najprv do Južnej a neskôr naspäť do Severnej Kórey. Existuje aj niekoľko prípadov obyvateľov Južnej Kórey, ktorí sa ideologicky nezhodovali s predstaviteľmi ich krajiny, a preto dezertovali k severným susedom.
V súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine je dôležité poznať colné predpisy a obmedzenia týkajúce sa humanitárnej pomoci.
Osoby prichádzajúce z Ukrajiny sú vybavované na slovenskej strane priebežne podľa toho ako prichádzajú do colného priestoru. Od piatka 04.03.2022 je možné prepraviť humanitárnu pomoc Ukrajine aj cez hraničný priechod Ubľa - Malyj Bereznyj. Toto platí iba pre prepravu vozidlami do 3,5 tony. Vzhľadom k tejto hmotnosti bude postačovať podať colné vyhlásenie ústne spolu so zoznamom vyvážaného tovaru. Tým však nie je vylúčené colné prerokovanie zásielok s humanitou, ktoré boli prepustené na vnútrozemskej pobočke colného úradu na podklade elektronického vývozného colného vyhlásenia.
Prečítajte si tiež: Recenzie rehabilitácie Košice
Nakoľko v súčasnej situácii sú všetky hraničné priechody mimoriadne vyťažené, odporúčame elektronické colné vyhlásenie podať na vnútrozemskej pobočke colného úradu. Je tak možné predísť komplikáciám, ktoré by mohli vzniknúť na hraničnom priechode. Vývoz humanitárnej pomoci nepodlieha množstevným obmedzeniam. Na každý tovar, ktorý vystupuje na Ukrajinu, sa podáva colné vyhlásenie.
Pri preprave neobchodného tovaru (tovar v osobnej batožine cestujúceho - malé množstvo tovaru prepravovaného osobnými vozidlami) postačuje podať ústne colné vyhlásenie. To znamená, že vývoz tovaru oznámite colným orgánom na hraničnom priechode a predložíte k nemu čitateľný zoznam tovaru. Na zozname uvediete všetok vyvážaný tovar. Rovnako ako pri neobchodnom tovare oznámite vývoz tovaru colným orgánom na hraničnom priechode a predložíte k nemu čitateľný zoznam tovaru. Ak by sa vyvážal tovar, ktorý je predmetom zákazov a obmedzení, je potrebné predložiť licenciu z Ministerstva hospodárstva SR (MH SR) podľa zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
S cieľom vyhnúť sa komplikáciám priamo na hraničnom priechode odporúčame podať elektronické colné vyhlásenie na vnútrozemskej pobočke colného úradu. Celý proces podania colného vyhlásenia je možné urýchliť kontaktovaním akejkoľvek špedičnej organizácie vo Vašom okolí, aby na základe Vášho splnomocnenia podala colné vyhlásenie za Vás. V každom prípade musí byť aj k takémuto colnému vyhláseniu predložený čitateľný zoznam tovaru.
Základným krokom na podanie colného vyhlásenia je registrácia u colných orgánov do centrálneho registra. Získate tak registračné číslo, ktoré je u fyzických osôb ich rodné číslo a u ostatných osôb tzv. EORI číslo.
Finančná správa spolu s ostatnými štátnymi orgánmi robí všetko pre to, aby bola pomoc na Ukrajinu doručená čo najrýchlejšie a s najľahším priebehom. S cieľom zabezpečiť hladký vstup a dovoz na Ukrajinu, odporúča finančná správa verejnosti, aby pri poskytovaní humanitárnej pomoci dbali na dodržiavanie medzinárodne stanovených pravidiel, vďaka čomu sa môžu vyhnúť problémom na ukrajinskej strane so vstupom takéhoto tovaru deklarovaného ako humanitárna pomoc. Humanitárnu pomoc definujú Ženevské dohovory, podľa ktorých by mala pozostávať najmä z prostriedkov potrebných na prežitie civilného obyvateľstva na okupovanom území. V prípade, že tovar nespĺňa definíciu humanitárnej pomoci, nie je možné ho deklarovať vo vývoznom colnom vyhlásení (ústnom alebo elektronickom) ako tovar pre účely humanitárnej pomoci spolu s jeho uvedením na zozname tovaru, ale musí byť deklarovaný ako samostatná položka colného vyhlásenia s predložením prislúchajúcich sprievodných dokladov (napr. faktúry, prepravné doklady, povolenia na vývoz ak sa vyžadujú).
V súvislosti s vojnovým stavom a politickými nepokojmi na Ukrajine Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky upravuje podmienky nekomerčného vstupu vtákov ako spoločenských zvierat sprevádzajúcich utečencov z Ukrajiny na územie Európskej únie. Pokiaľ vták chovaný ako spoločenské zviera nespĺňa všeobecne platné podmienky vstupu do Európskej Únie, je možné udeliť výnimku.
Z dôvodu rizika zavlečenia chorôb na územie Európskej únie (EÚ) dovoz určitých výrobkov živočíšneho pôvodu do EÚ podlieha prísnemu režimu. Tento režim sa nevzťahuje na pohyb výrobkov živočíšneho pôvodu medzi 27 členskými štátmi EÚ, ani na výrobky živočíšneho pôvodu pochádzajúce z Andorry, Lichtenštajnska, Nórska, San Marína a Švajčiarska. Všetky výrobky živočíšneho pôvodu, ktoré nespĺňajú tieto pravidlá, musia byť po vstupe do EÚ odovzdané na úradnú likvidáciu. Do EÚ môžete doviezť alebo poslať osobné zásielky produktov rybolovu (vrátane čerstvých, sušených, varených, solených alebo údených rýb a určitých mäkkýšov, ako napr. pochádzajú z iných krajín (iné krajiny ako Faerské ostrovy, Grónsko alebo Island) a ich súhrnné množstvo nepresahuje hmotnostný limit 2 kilogramy na osobu.
V zmysle Vykonávacieho nariadenia komisie (EÚ) 2019/2072 a za účelom zavedenia ochranných opatrení proti škodcom rastlín je ustanovený zoznam rastlín, ich príslušných tretích krajín pôvodu alebo krajín odoslania, kedy sa v prípade dovozu nevyžaduje rastlinolekárske osvedčenie.
Každá fyzická osoba, ktorá prepravuje peňažné prostriedky v hotovosti v minimálnej výške 10 000 € je povinná podľa § 4 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. o colnom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov túto skutočnosť oznámiť colnému úradu. Prepravcovia, ktorí prepravujú peňažné prostriedky v hotovosti s hodnotou 10 000 EUR alebo viac, oznámia tieto peňažné prostriedky v hotovosti príslušným orgánom členského štátu, cez ktorý vstupujú do Únie, alebo cez ktorý Úniu opúšťajú, a im ich sprístupnia na účely kontroly.
Ten kto si nesplní povinnosť oznámiť peňažné prostriedky v hotovosti so sprievodom alebo povinnosť nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti bez sprievodu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005 sa dopúšťa colného priestupku (ak sa jedná o fyzickú osobu) alebo deliktu (ak sa jedná o fyzickú osobu - podnikateľa alebo právnickú osobu) spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. n) zákon č. 199/2004 Z. z.
K vývozu liekov a liečiv je potrebné povolenie od príslušného orgánu dozoru (Ministerstvo zdravotníctva SR, Štátny ústav pre kontrolu liečiv). Toto povolenie sa predkladá pri podávaní elektronického vývozného colného vyhlásenia. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) neodporúča, aby lieky boli súčasťou bežnej humanitárnej pomoci jednotlivcov. Dodávky liekov od individuálnych darcov nadmerne zaťažujú colné hraničné priechody, ktoré v súčasnosti čelia enormnému náporu.
Vývoz ochranných balistických viest, kevlarová ochrana, protičrepinové vesty, prilby - takýto tovar podlieha zákazom a obmedzeniam a je potrebné predložiť licenciu z Ministerstva hospodárstva SR (MH SR) podľa zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnakým zákazom a obmedzeniam podlieha aj vývoz určených výrobkov (napr. optické prístroje, zameriavacie ďalekohľady, prístroje na rušenie elektronických signálov). Aj v tomto prípade je potrebné predložiť licenciu z MH SR podľa zákona č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov v platnom znení.
V prípade vývozu pohonných látok (benzín, nafta) nie sú žiadne zákazy alebo obmedzenia, ale upozorňujeme na to, že ide o nebezpečnú látku, ktorej preprava má určité pravidlá a obmedzenia podmienené medzinárodnou dohodou ADR.
V prípade vývozu osobných automobilov zakúpených na území Únie a vyvážaných či ako tovar (napr. na prívesnom vozíku) alebo prepravovaných po vlastnej osi (na prevozných značkách), sa podáva príslušné colné vyhlásenie. Tento tovar nie je považovaný za humanitárnu pomoc (so svojimi pravidlami pre vývoz) a podanie príslušného colného vyhlásenia je naviazané na jeho hodnotu alebo čistú hmotnosť. Ak je nevyhnutné podanie elektronického colného vyhlásenia a vývozcom, ktorý podáva colné vyhlásenie, nebude osoba usadená na území EÚ (fyzická alebo právnická), musí kupujúci (napr. občan ukrajinskej národnosti) splnomocniť a určiť osobu usadenú na colnom území EÚ ako vývozcu a deklaranta na podanie tohto colného vyhlásenia.
V súlade so zmenou ukrajinskej legislatívy umožňujú ukrajinské orgány dovoz týchto automobilov v prípade slovensko-ukrajinskej štátnej hranice iba cez hraničný priechod Ubľa - Malyj Bereznyj. Po vzájomnej dohode s ukrajinskou stranou bude od 27.06.2022 vývoz osobných automobilov umožnený aj cez hraničný priechod Vyšné Nemecké. S cieľom vyhnúť sa komplikáciám pri podávaní colného vyhlásenia priamo na hraničnom priechode, odporúča finančná správa, aby si vyvážajúce osoby vybavili tieto formality na niektorej z vnútrozemských pobočiek colného úradu. Ak sa vyžaduje elektronické vývozné colné vyhlásenie a hodnota vozidla nie je vyššia ako 3 000 eur, môžete v podanom colnom vyhlásení uviesť ako colný úrad, ktorému zasielate toto elektronické vyhlásenie aj hraničnú pobočku colného úradu, cez ktorú vystupujete zo Slovenskej republiky a zároveň aj z EÚ.