
Dobšinská ľadová jaskyňa, situovaná v lone Národného parku Slovenský raj, predstavuje unikátny prírodný fenomén. Jej ľadová výplň, rozsiahle priestory a bohatá história ju radia medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne sveta. V tomto článku sa ponoríme do charakteristiky územia, prírodných pomerov, histórie a súčasnosti tejto výnimočnej jaskyne.
Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii Stratená, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský raj. Vchod do jaskyne, situovaný na severnom svahu vrchu Duča, leží v nadmorskej výške 971 m. Prístup k jaskyni vedie serpentínovým náučným chodníkom z osady Dobšinská ľadová jaskyňa v doline Hnilca, pričom je potrebné prekonať prevýšenie 130 m.
Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch silického príkrovu. Vznikla pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch činnosťou bývalého ponorného toku Hnilca v troch vývojových úrovniach. Je súčasťou genetického systému Stratenskej jaskyne. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 1232 m a jej vertikálne rozpätie je 112 m.
Jaskyňa sa delí na zaľadnené a nezaľadnené časti. Medzi zaľadnené patria Veľká a Malá sieň, Ruffíniho koridor a Prízemie. Nezaľadnené časti zahŕňajú Kvapľovú a Bielu sieň, Suchý dóm, Kvapľovú pivnicu a Peklo. Zrútený dóm je čiastočne zaľadnený.
Podmienky pre tvorbu ľadovej výplne nastali po zrútení priestorov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou (prepadlisko Duča). Týmto zrútením jaskyňa nadobudla vrecovitý charakter, čo umožnilo kumuláciu studeného vzduchu.
Prečítajte si tiež: BSM: Všetko, čo potrebujete vedieť
Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha dosahuje 9772 m², pričom objem ľadu je odhadovaný na 110 132 m³. Najväčšia hrúbka ľadu, 26,5 m, sa nachádza vo Veľkej sieni. Podlahový ľad sa vyznačuje vrstevnatosťou, ktorá svedčí o postupnom narastaní ľadu v priebehu času.
Charakterom zaľadnenia patrí Dobšinská ľadová jaskyňa medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Jej poloha mimo alpskej oblasti v Európe jej dodáva na výnimočnosti.
Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni sa pohybuje v rozmedzí -3,8 až +0,5 °C, s relatívnou vlhkosťou 75 až 88 %. V nezaľadnených častiach dosahuje teplota vzduchu +0,8 až +3,5 °C, s relatívnou vlhkosťou 85 až 98 %.
V jaskyni bolo doteraz zistených 9 druhov netopierov. Jaskyňa je jednou z najvýznamnejších zimovísk Netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a Netopiera Brandtovho (Myotis brandti) na Slovensku. V zaľadnených častiach sa vyskytuje Večernica severská (Eptesicus nilssoni).
Otvor do jaskyne, známy ako Ľadová diera, bol známy miestnym obyvateľom od nepamäti. Jaskyňu objavili E. Ruffíni s G. Langom, A. Megom a F. Fehérom v roku 1870. Vďaka iniciatíve mesta Dobšiná bola jaskyňa sprístupnená už v roku 1871. Prvý plán jaskyne pochádza z roku 1873 a jeho autorom je J. Krenner. Prvé klimatické pozorovania boli vykonané v rokoch 1870-1871, 1873 a 1880-1881.
Prečítajte si tiež: Trvalý a prechodný pobyt v Rimavskej Sobote
V roku 1887 sa Dobšinská ľadová jaskyňa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. Spolu s Postojnskou jaskyňou patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne v Európe i na svete. Toto osvetlenie umožnilo návštevníkom plne oceniť krásu a jedinečnosť jaskyne.
Jaskyňu navštívilo mnoho významných osobností, medzi nimi J. Petzval, P.O. Hviezdoslav, S.H. Vajanský, M. Jókai, výprava francúzskych umelcov so staviteľom Suezkého prieplavu F. Lessepsom, polárny bádateľ F. Nansen a ďalší. Ich návštevy prispeli k popularizácii jaskyne a jej zaradeniu medzi významné turistické atrakcie.
Pre verejnosť je sprístupnených 475 m jaskyne s prevýšením 43 m. Počas prehliadky majú návštevníci možnosť obdivovať ľadové útvary, rozsiahle siene a dozvedieť sa viac o histórii a geológii jaskyne.
Prečítajte si tiež: Sprievodca vyplatením podielu z nehnuteľnosti