Kataster nehnuteľností: História a význam

Právo a vlastníctvo nehnuteľností sú neoddeliteľne spojené. Na Slovensku je vlastníctvo nehnuteľností bežnou súčasťou života a Slováci sú v tomto ohľade konzervatívnejší ako iné národy. S prevádzaním vlastníctva nehnuteľností úzko súvisí oblasť práva, ktorá sa dotýka mnohých jeho odvetví. Dnes sa pre túto oblasť vžíva pojem realitné právo, ktoré zahŕňa širší záber ako pozemkové právo, vrátane realitnej činnosti a činnosti realitných kancelárií. Základom realitného práva je však pozemkové právo, ktoré sa zaoberá vlastníctvom pozemkov a evidenciou týchto práv. V tomto kontexte sa dostávame k inštitútu katastra nehnuteľností.

Definícia a funkcie katastra nehnuteľností

Kataster nehnuteľností je možné definovať ako geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k nehnuteľnostiam, najmä o vlastníckom práve, ale aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, obcí a samosprávnych krajov, ako aj o nájomných právach k pozemkom trvajúcich minimálne 5 rokov. Kataster nehnuteľností tvorí katastrálne operáty, ktoré predstavujú prehľadný informačný systém na ochranu práv k nehnuteľnostiam.

Kataster slúži na:

• Overenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vecných bremien a záložných práv.
• Poskytovanie informácií pre platenie daní z nehnuteľností a rôzne poplatkové účely.
• Oceňovanie nehnuteľností, čo umožňuje orientáciu na trhu s nehnuteľnosťami.
• Ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, životného prostredia, nerastného bohatstva, národných a kultúrnych pamiatok a chránených území.
• Základ pre rôzne informačné systémy o nehnuteľnostiach.

Evidenčná funkcia katastra

Najdôležitejšou funkciou katastra je jeho evidenčná funkcia. Kataster poskytuje pravdivé údaje o nehnuteľnostiach, čím zabezpečuje poriadok a právnu istotu pri nakladaní s majetkovými hodnotami. Je dôležité si uvedomiť, že kataster sám nerozhoduje o skutočnostiach, ktoré sa do neho zapisujú. Napríklad, kataster nezisťuje, či je budova národnou kultúrnou pamiatkou, ale túto informáciu iba zapíše na základe rozhodnutia pamiatkového úradu.

Údaje z katastra sa považujú za hodnoverné, až kým sa nepreukáže opak. Všetky zmeny v katastri sa dejú iba podľa zákonom stanoveného postupu na základe relevantných dôkazov, najmä verejných listín vydaných príslušnými štátnymi orgánmi. Ak by bola katastru predložená listina, ktorá je z hľadiska práva irelevantná, kataster ju odmietne zapísať. Napríklad, prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ústnej kúpnej zmluvy nie je možný, pretože zmluvy o prevode nehnuteľností musia byť podľa súčasného právneho poriadku písomné.

Prečítajte si tiež: Kataster Nitra - Staré Mesto

História katastra nehnuteľností

Dôvody pre vznik prvých foriem katastra boli hlavne ekonomické. Štáty potrebovali mať prehľad o veľkosti majetkov na svojom území kvôli zdaňovaniu. Napríklad, Napoleon Bonaparte dal vybudovať kataster nehnuteľností v Bavorsku, čím zvýšil príjmy štátneho rozpočtu a zjednodušil obchodovanie s pozemkami. Tieto prvotné formy katastra však nemali za cieľ ochranu majetku ako je tomu dnes.

Vývoj katastra nehnuteľností na Slovensku

Slovensko prešlo v priebehu minulého storočia významnými celospoločenskými zmenami. Počas všetkých týchto historických medzníkov sa vyvíjal aj inštitút pozemkových úprav a evidenčné systémy predchádzajúce dnešnému katastru nehnuteľností.

Zásadným prelomovým obdobím boli roky po páde komunistického režimu a opätovné zavádzanie demokratických štandardov, princípov trhovej ekonomiky a celkovej zmeny právneho systému. Išlo o obnovu právneho štátu a garantovanie všetkých druhov vlastníctva, vrátane vlastníctva nehnuteľností.

V období rokov 1945 až 1951 mal informačný systém evidencie nehnuteľností pomerne značné nedostatky spôsobené druhou svetovou vojnou a udalosťami z nasledujúcich rokov, hlavne v dôsledku preferovania užívacích vzťahov ku kolektivizovaným formám využívania poľnohospodárskej a lesnej pôdy v období rokov 1950-1989. V tomto období dochádza k oddeľovaniu vlastníctva nehnuteľností od ich užívania. Povedomie Slovákov o vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam pokleslo a realitný trh fakticky neexistoval.

V rokoch 1951 až 1989 neexistoval žiadny orgán, ktorý by mal na starosti správcovstvo evidencie nehnuteľností a aktualizáciu informácií o vlastníckych vzťahoch. Po roku 1989 bolo potrebné vybudovať takýto informačný a evidenčný systém nanovo.

Prečítajte si tiež: BSM: Všetko, čo potrebujete vedieť

Už ku dňu vzniku samostatnej Slovenskej republiky, teda 1. januára 1993, vznikli súčasne na celom území Slovenska aj osobitné štruktúry pre evidenciu nehnuteľností. Došlo k reorganizácii a zmene dovtedajšieho spôsobu evidovania pozemkov. Najdôležitejšie bolo prijatie zákona č. 265/1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a zákona SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike, ktorý na základe tohto zákona vznikol už k 1. januáru 1993. Tieto dva zákony položili základy súčasného systému založeného na existencii katastra nehnuteľností.

Princípy právnej úpravy katastra

Právna úprava katastra nehnuteľností spočíva na základných princípoch, ktoré vychádzajú z požiadaviek získať čo najväčšiu istotu v právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam. Základnou ideou by malo byť dosahovanie súladu stavu uvedeného v katastri nehnuteľnosti s reálnym právnym stavom.

Kataster nehnuteľností je komplexné dielo, ktoré sa vytvára aj viacero desaťročí a nadväzuje na predchádzajúce výsledky. Systém by mal slúžiť obyvateľom Slovenska a prispôsobovať sa dobe a novým skutočnostiam. Zákon o katastri nehnuteľností bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný s cieľom prispôsobiť ho zmeneným spoločenským pomerom. Zatiaľ poslednou novelizáciou bola tá z roku 2016.

Kataster a realitné právo

Hlavnou snahou je poukázať na význam existencie katastra nehnuteľností pre realitné právo a pre existenciu slovenského realitného trhu. Bez evidencie pozemkov a vlastníckych práv by nemohlo dochádzať k zmenám ohľadom týchto nehnuteľností.

V súčasnej spoločnosti je dôležité poznať základné vzťahy ohľadom vlastníctva nehnuteľností a iných práv k nim. Každý by mal mať aspoň základnú vedomosť o tom, čo je to kataster nehnuteľností, na čo slúži, aké informácie si v ňom môže vyhľadať, kto má na takéto informácie nárok a koľko takéto úkony stoja. Existencia katastra nehnuteľností robí celé odvetvie realitného práva prehľadnejším a transparentnejším.

Prečítajte si tiež: Trvalý a prechodný pobyt v Rimavskej Sobote

Katastrálne územia a ich historický kontext

Pre lepšie pochopenie významu katastra nehnuteľností je užitočné pozrieť sa na históriu niektorých katastrálnych území na Slovensku.

Šaľa a Veča

Šaľa a Veča sú dve obce, ktorých história je úzko spojená s vývojom katastra nehnuteľností. Prvá písomná správa o Šali sa zachovala v dodatku zakladajúcej listiny panonhalmského opátstva z roku 1002. Po spustošení Tatármi daroval Bela IV. Šaľu premonštrátskemu kláštoru v Turci v roku 1252. Od XVI. storočia patrili výnosy zo šalianskeho panstva jezuitom. Rozvoj Šale dopomohlo vybudovanie železničnej trate medzi Viedňou a Budapešťou v roku 1850. V druhej polovici XIX. storočia sa Šaľa stala administratívnym centrom slúžnovského úradu Nitrianskej župy. Po vzniku Československej republiky zostalo mesto okresným centrom.

Veča sa po prvý raz spomína v roku 1113 v druhej zoborskej listine. Z roku 1237 sa zachovala ďalšia správa o Veči. Už v roku 1529 sa Turci dostali aj do Veče, ktorej význam bol v týchto nepokojných časoch veľký, keďže sa tu nachádzal prechod cez rieku Váh. Po skončení vojenských akcií nenastal pokoj, na celom území vypukol mor. V tomto období však vďaka mierovým krokom začína veľký rozmach obce. Popri významnej strategickej funkcii k tomu prispela aj skutočnosť, že Veča bola významným prístavom. V roku 1828 bolo v obci už 1011 obyvateľov. V zmysle viedenskej arbitráže bola Veča v roku 1938 pripojená k Maďarsku. Súčasťou Československa sa obec stala 1. apríla 1945, kedy bola oslobodená.

Hetmín

Súčasťou Šale je aj osada Hetmín, ktorá sa po prvý raz uvádza v Zoborskej listine z roku 1113 ako majetok zoborského kláštora. Neskorším držiteľom Hetmína bolo nitrianske biskupstvo, ale patril aj grófovi Apponyimu a Huňadymu, a aj reholi premonštrátov. Od zriadenia notárskych úradov v 19. storočí bol aj Hetmín administratívne pripojený k Šali. Posledný majiteľ, gróf Jozef Huňady, si tu postavil v roku 1898 poľovnícky kaštieľ - kúriu v neoklasicistickom slohu a pre svojich sluhov, paholkov a pracovníkov dal v roku 1898 postaviť aj školu, faru a kostolík a zriadil aj cintorín.

Malacky

V druhej polovici 19. storočia sa vytvárali katastrálne mapy. V archíve je zachovaná katastrálna mapa Malaciek z roku 1860. Ďalšia katastrálna mapa vznikla v roku 1914. V priebehu 20. storočia boli ešte dvakrát vytvorené nové katastrálne mapy, posledná katastrálna mapa vznikla v roku 2006.

Krupina

Najstaršia písomná zmienka o území na ktorom vznikla Krupina je v listine Bela II. z roku 1135. Plnohodnotné stredoveké mesto vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. Počas tatárskeho vpádu sa stratili Krupine pôvodné mestské výsady, preto ich Belo IV. roku 1244 obnovil. V 14. storočí bola Krupina známa a významná svojim Krupinským právom, ktoré vychádzalo z nemeckého Magdeburského práva. Po útokoch Turkov utrpela Krupina veľké škody, preto na obranu pred tureckým nebezpečenstvom mesto budovalo hradby s dvoma hlavnými bránami, okolo roku 1564 aj strážne veže vartovky. Za zásluhy v protitureckých bojoch udeľuje v roku 1609 kráľ Matej II. mestu rozšírený erb. Počas II. svetovej vojny sídlili v okolí Krupiny štáby sovietskych a francúzskych partizánov. Krupina bola oslobodená vojakmi rumunskej a Červenej armády 3. marca 1945. Do roku 1960 bola Krupina okresným mestom a patrilo pod ňu 45 obcí.

tags: #kataster #Staré #Mesto #história