Kataster Zomrelých Počas 2. Svetovej Vojny na Slovensku

Vojnové cintoríny sú pietne miesta, ktoré pripomínajú obete ozbrojených konfliktov. Na Slovensku sa nachádza niekoľko vojnových cintorínov z obdobia prvej a druhej svetovej vojny. Tieto cintoríny sú dôležitým zdrojom informácií o obetiach vojny a ich identite. Cieľom článku je poukázať na problematiku katastra zomrelých počas 2. svetovej vojny na Slovensku.

Úvod

Po masívnom hackerskom útoku, ktorý sa stal ešte 5. januára, štát spustil provizórny webový portál, na ktorom si občania môžu skontrolovať svoje údaje z katastra nehnuteľností. Štát upozorňuje na pomalosť webu, avšak pri vyhľadávaní treba rátať aj s výpadkami. Zverejnené údaje na webe sú platné ku dňu 3. Provizórny web Úradu geodézie, kartografie a katastra nájdeš na adrese: kataster.vugk.sk. Pri jej návšteve však treba rátať s pomalosťou a s výpadkami.

Historické kontext

Slovanské kmene sa na juhozápadnom Slovensku usadzovali v nížinnom teréne, najviac sa koncentrovali v povodí Moravy, Dudváhu, Váhu a Nitry. Mimoriadne významné pohrebisko z IX. až začiatku XI. storočia bolo objavené juhovýchodne od hospodárskeho dvora Horný Jatov v polohe Remízka.

V roku 2020 zomrelo na Slovensku najviac ľudí od 2. svetovej vojny. Celkovo vlani na Slovensku zomrelo takmer 59-tisíc ľudí. Počet zosnulých seniorov vo veku nad 65 rokov stúpol o viac ako 15 percent.

Význam vojnových cintorínov

Pri historickom výskume vojnových cintorínov je jednou z najdôležitejších oblasti skúmania objasnenie identity obetí pochovaných na vojnovom cintoríne. Cieľom je zostaviť čo najpresnejší zoznam obetí a získať o nich čo najviac informácií. To sa môže podariť len pri dôslednej analýze všetkých dostupných historických prameňov. Tak tomu bolo aj v prípade Vojnového cintorína Trenčín (mestský).

Prečítajte si tiež: BSM: Všetko, čo potrebujete vedieť

Zdroje informácií o obetiach vojny

Základné zdroje k tejto problematike sú zhromaždené vo Vojenskom historickom ústave v Bratislave. Vojnový cintorín Trenčín má vlastnú archívnu zložku, ktorá sa skladá z katastrálneho listu, zoznamu pochovaných, evidenčných listov k jednotlivým hrobom a náčrtov cintorína. Okrem zložky o vojnovom cintoríne sa vo vojenskom historickom archíve nachádzajú aj ďalšie zdroje.

Veľké nádeje sme vkladali do matriky Záložnej nemocnice v Trenčíne. Ako sa ukázalo, je v archíve úplne prázdna matrika. Nie je v nej ani jeden záznam. Našťastie existuje aj Kataster vojnových hrobov v Trenčíne. V katastri sú zaznamenané hroby zo všetkých cintorínov na území mesta Trenčín. Záznamy v katastri sú obsiahle a obsahujú tieto údaje: číslo hrobu, hodnosť, meno a priezvisko, jednotka (napr. pluk), nižšia jednotka (napr. rota), údaje k bydlisku (miesto, okres, štát), náboženstvo, ročník narodenia, príčina smrti, dátum smrti, dátum pochovania, miesto smrti (obvykle nemocnica).

Vojnový cintorín Trenčín ako príklad

Už prvé týždne po začiatku bojov v lete 1914 začala spoločnosť pociťovať, že na takýto konflikt nebola pripravená. Obrovský šok spôsobili ťažké straty na bojiskách. Šokoval nielen počet padlých, ale aj tisíce ranených, ktorí boli transportovaní do zázemia. Každé mesto či mestečko monarchie muselo uvoľniť existujúcu zdravotnú infraštruktúru pre potreby liečenia a rekonvalescencie vojakov. Ako sa ukázalo existujúca kapacita nemocníc a zdravotníckych zariadení sa veľmi rýchle vyčerpala. Bolo nutné rôzne verejné budovy prebudovať na núdzové nemocnice. Pri mestách sa stavali barakové nemocnice, ktoré slúžili najmä pre pacientov s nákazlivými chorobami.

V celej monarchii sa začali budovať tzv. pozorovacie stanice, v ktorých boli umiestňovaní chorí a ranení vojaci prichádzajúci z frontu. Takýchto zariadení bolo v Uhorsku vybudovaných 14 a jedna z nich bola aj v Trenčíne. Napriek všetkej snahe zdravotníckeho personálu, časti hospitalizovaných vojakov sa nedalo pomôcť. Výskumy ukazujú, že napriek všetkým problémom, všeobecnému nedostatku dôležitých liečiv sa podarilo zachrániť život drvivej väčšine pacientov. Úmrtnosť v zdravotníckych zariadeniach v zázemí nepresahovala 3% všetkých liečených prípadov.

V Trenčíne sa v priebehu vojny pochovávalo na piatich miestach. Môžeme sa teda baviť o piatich vojnových cintorínoch. Tri sú malé a pochovávalo sa na nich podľa náboženskej príslušnosti: Vojnový cintorín Trenčín (evanjelický, rímskokatolícky, židovský). Dva ďalšie cintoríny sú veľké a pochovávalo sa na nich bez rozdielu náboženskej príslušnosti. Vojnový cintorín Trenčín (mestský) sa nachádza na mestskom civilnom cintoríne je situovaný na svahovitom terasovom svahu nazývaného „Paľove boky“. Zo západnej strany je prístupný zo Soblahovskej ulice, z východnej strany zo Saratovskej ulice. Pohrebná kaplnka ako ústredný bod celého vojnového cintorína sa nachádza na jeho najvyššom bode. Súčasťou cintorína je vysoká zeleň. Koruny stromov zakrývajú bočné i výškové pohľady na cintorín.

Prečítajte si tiež: Trvalý a prechodný pobyt v Rimavskej Sobote

Tento vojnový cintorín vznikol hneď na začiatku vojny. Pochovávali tu vojakov, ktorí zomreli v zdravotníckych zariadeniach v Trenčíne. Spolu 332 tu pochovaných vojakov zomrelo v Záložnej nemocnici, ďalších 124 zomrelo v Pozorovacej stanici Trenčín a 24 v miestnej Župnej nemocnici. Vojaci zomierali na širokú škálu chorôb alebo pooperačných komplikácii. Mnoho vojakov zomrelo na sepsu alebo gangrénu, ktorá bola dôsledkom strelných zranení brucha, hrude, hlavy alebo končatín. Sepsa sa objavovala aj ako dôsledok amputácií. Nie zriedkavá bola smrť spôsobená celkovým kolapsom organizmu, infarktu, či mozgovej mŕtvice. Z chorôb veľmi často zabíjal zápal pľúc, tetanus, týfus, tuberkulóza či úplavica.

Na tomto cintoríne sa pochovávalo od septembra 1914. Prvý vojak pochovaný na mestskom cintoríne zomrel 4. septembra 1914 a hneď v ten deň bol aj pochovaný. Prvé obete pochovávali do šachty (skôr hrobového poľa), čiže najprv vznikol sektor C. Je vidieť, že v tomto období sa ešte len vytvárala celá pohrebná logistika. Po prvotnom improvizovanom pochovávaní do šachty a jednotlivých hrobov chaoticky rozmiestnených v sektore C, sa postupne začalo so systematickým vytváraním radov jednotlivých hrobov v sektore A. Od apríla 1915 sa začalo pochovávať aj v sektore B. Pravidelne sa tu pochovávalo do júna 1915. Začalo sa pochovávať hlavne na vojnovom cintoríne Trenčín - m. č. Veľká Kubrá. Na mestskom cintoríne sa už pochovávalo len sporadicky. Do konca vojny to bolo už len 13 pohrebov. Lenže po skončení prvej svetovej vojny sa bojovalo s maďarskou armádou o južné Slovensko. V Trenčíne bola opäť vojenská nemocnica a znova tu zomierali vojaci na zranenia a choroby. Tentokrát to boli príslušníci československej armády.

Obete pochované na tomto cintoríne môžeme rozdeliť podľa historických regiónov, či štátov, ktoré mali zapísané pri údajoch o bydlisku. Podľa tohto rozdelenia pochádzali vojaci z 22 regiónov vtedajšieho Nemecka, Rakúsko-Uhorska, Ruska, či Talianska. Najviac vojakov, až 147 pochádzalo z Uhorska. Podľa súčasného geografického rozdelenia sú tu pochovaní vojaci z 15 krajín. Najviac až 112 ich je z územia dnešnej Českej republiky. Neznámy pôvod má podľa dnešného rozdelenia až 53 vojakov. Z osobných údajov je u väčšiny obetí známa len príslušnosť k vierovyznaniu. Až 336 pochovaných vojakov patrilo k rímskokatolíckemu vierovyznaniu, 49 k pravoslávnemu vierovyznaniu, 40 k evanjelickému vierovyznaniu, 25 ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu a 12 ku kalvínskemu vierovyznaniu.

Pri zostavovaní celkového zoznamu pochovaných vojakov sme mohli vychádzať zo základného zoznamu, ktorý je súčasťou archívnej zložky tohto vojnového cintorína. Tento zoznam obsahoval základný balík údajov o obetiach, ktorý však rozhodne nemôžeme považovať za úplný. Chýbajúce údaje sme si mohli doplniť z druhého zdroja, ktorým bol tzv. Kataster vojnových hrobov. V katastri sú záznamy vojnových hrobov zo všetkých vojnových cintorínov v Trenčíne. V tomto zdroji je informácií viacej a sú logickejšie usporiadané.

Porovnanie oboch náčrtov ukázalo, že v zozname archívnej zložky úplne chýbali záznamy 18 vojakov. Prečo v zozname absentovali tieto záznamy nie je zrejmé. Pôvodný zoznam obsahoval rôzne chyby (zlé prepisy mien, či názvov miest a obcí). V sektore A sa nachádza 253 hrobov. Všetky hroby sú jednotlivé a sú rozmiestnené v trinástich radoch. Ku každému hrobu máme záznam s informáciami o obetiach. Jen v jednom hrobe č. A-V-4 je pochovaný neznámy. V sektore B sa podľa všetkých náčrtov nachádza 195 hrobov. Hroby sa nachádzajú v trinástich radoch. V každom rade je 15 hrobov. Na prvý pohľad bije do očí absencia záznamov k hrobom č. 11-15 v každom rade sektoru B. To máme spolu 65 hrobov bez akýchkoľvek informácií. Natláča sa tu domnienka, že na náčrtoch bolo naznačené, ako sa vojnový cintorín má rozširovať a postupne zapĺňať. Túto domnienku by potvrdzoval fakt, že na jednom náčrte z marca 1918 sú hroby na cintoríne rozdelené. Ceruzkou alebo uhlíkom je vyfarbená plocha s hrobmi v ktorých sú pochovaní vojaci s poznámkou „ belegle plätze“. Väčšina hrobov s číslom 11 - 15 v sektore B nie je vyfarbená a pri týchto hroboch je poznámka „ nicht belegle plätze“. Výnimkou je hrob č. 14 v rade č. II. a hrob č. 12 v rade č. III. Tie sú tiež vyfarbené, to znamená, že v roku 1918 v nich už boli pochovaní vojaci. Naopak hroby s číslom 10 v radoch I. -III. boli podľa tejto skice ešte v marci 1918 prázdne.

Prečítajte si tiež: Sprievodca vyplatením podielu z nehnuteľnosti

Čo sa týka výsledkov výskumu v sektore B, tak archívny náčrt nám ukazuje 195 jednotlivých hrobov. Výskum však dokázal získať informácie iba k 130 hrobom. V nich je pochovaných 127 identifikovaných vojakov a traja vojaci sú neznámi. S určitosťou teda v tomto sektore dokážeme identifikovať 130 hrobov. K zvyšným 65 hrobom nie sú žiadne informácie. Vzhľadom na fakt, že archívne dokumenty neuvádzajú žiadne informácie k týmto hrobom prikláňame sa k hypotéze, že v tomto sektore bolo v skutočnosti iba 130 hrobov. Bohužiaľ nemôžeme vylúčiť, že sa do týchto hrobov predsa len pochovávalo po skončení prvej svetovej vojny. Do úvahy prichádza obdobie bojov o južné Slovensko v rokoch 1919.

Zo všetkých troch sektorov vojnového cintorína Trenčín sa na prvý pohľad zdá, že sektor C je najjednoduchší. Sektor C je tvorený masovým hrobom v ktorom je pochovaných 39 vojakov. Podľa náčrtu vyzerá sektor C skôr, ako hrobové pole než šachta. Máme záznamy k všetkým 39 vojakom pochovaným v tejto šachte. Na ploche sektoru C a vedľa neho bolo umiestnených ďalších 15 hrobov. Naľavo od sektoru C je hrob č. 1 na ploche sú hroby č. 2-5 a napravo od sektoru C sú v dvoch radoch po umiestnené hroby č. 6-15. Aj k týmto pätnástim hrobom máme záznamy. Pri týchto hroboch začali v roku 1919 vznikať hroby čs. vojakov. Bohužiaľ musíme skonštatovať, že práve čs. Pochovávanie čs. Ak si to zhrnieme máme v sektore C šachtu s 39 vojakmi (identita známa), 15 pôvodných jednotlivých hrobov ( identita známa) a v roku 1919 pribudli hroby čs. vojakov v počte 44.

Skúmaním archívnych materiálov sme zistili, že existuje dvojité číslovanie, aj to sa zachovalo torzovite. Zároveň to číslovanie vôbec nie je zachytené na náčrte. To znamená, že čísla hrobov zo zoznamov nám nekorešpondujú s hrobmi na náčrtoch cintorína. A celkove máme v zozname zachytených 44 záznamov vojakov pochovaných na tomto cintoríne. Pri 24 menách máme aj celkový záznam z katastra vojnových hrobov. Výskum identity obetí pochovaných v sektore C sa na základe získaných údajov nedarí uzavrieť bez pochybností. S určitosťou vieme, že máme šachtu s 39 obeťami. Ich identitu poznáme. Pri šachte bolo tiež 15 pôvodných jednotlivých hrobov. Aj obete pochované v týchto hroboch majú známu identitu. Jediný problém je s hrobmi čs. vojakov. Všetky zachované dokumenty nám poskytujú protirečivé údaje. Nielen, že nedokážeme určiť presný počet čs. hrobov, nedokážeme priradiť jednotlivé obete k hrobom. Vzhľadom na túto situáciu navrhujeme akceptovať, že je na tomto cintoríne pochovaných 44 čs. vojakov, pretože máme toľko záznamov. Okrem úplného začiatku, kedy sa pochovávalo do šachty, majú všetky obete na tomto cintoríne jednotlivé hroby. Môžeme teda predpokladať, že by sa na tomto cintoríne malo nachádzať 44 čs. vojnových hrobov.

V roku 1925 pribudla na tomto vojnovom cintoríne pohrebná kaplnka pre vojakov z Juhoslávie. Vybudovanie tejto kaplnky opäť zasiahlo do rozmiestnenia hrobov na vojnovom cintoríne. Došlo tu totiž k exhumáciám. Juhoslovanské orgány uprednostňovali tzv. „francúzsky“ spôsob pochovávania. Ten sa využíval ak boli hroby vojakov rozptýlene na veľkom území. Takéto hroby sa exhumovali na jedno miesto a ukladali sa do spoločných kostníc. Mesto Trenčín bolo v Juhoslávii známe vďaka vzbure v Kragujevaci. Na počesť popravených slovenských vojakov bol v tomto meste postavený honosný pamätník. Bolo žiadúce, aby aj v Trenčíne vzniklo pietne miesto pre padlých vojakov z Juhoslávie. Podľa projektu bola kaplnka projektovaná pre 180 exhumovaných tiel. Na vojnovom cintoríne Trenčín (mestský) bolo identifikovaných 18 vojakov pochádzajúcich z územia Juhoslávie.

S určitosťou vieme, že v zápisnici zo zasadnutia správnej komisie okresného úradu v Trenčíne zo dňa 23.1.1925 je uvedené, že boli uskutočnené pokusné exhumácie. Na vojnovom cintoríne Trenčín (mestský) sa uskutočnila exhumácia vojaka Nego Agricsa, ktorý zomrel na zápal pohrudnice 5.4.1915 a na vojnovom cintoríne Trenčín - Veľká Kubrá bol exhumovaný vojak Sava Jovanovič zomrelý 31.10.1918 na zápal pľúc. Podľa všetkého išlo o najskôr a najneskôr pochovaného Juhoslovana v Trenčíne. Aj keď nemáme presnú dokumentáciu, ktorá by popísala postup exhumácií, vieme s istotou, že na vojnovom cintoríne Trenčín (mestský) bolo exhumovaných 17 padlých vojakov a teda zrušených 17 jednotlivých hrobov v sektore A a B. Nikdy nebol exhumovaný vojak Georg Hauslich. Z akého dôvodu bol ponechaný v pôvodnom hrobe nevieme. Nemáme tiež dôvod pochybovať, že rovnako bolo exhumovaných 153 vojakov z cintorína Trenčín-Veľká Kubrá. V pohrebnej kaplnke by takto malo byť umiestnených 170 exhumovaných pozostatkov. Exhumácie museli prebiehať niekedy v rokoch 1925-1928, pretože dňa 6.

Na tomto cintoríne je tiež množstvo vojenských hrobov, ktoré pribudli najmä v medzivojnovom, druhovojnovom, ale aj povojnovom období. Na rozdiel od vojnových hrobov, ktoré tvoria cintorín a ktoré sú chránené medzinárodnými zmluvami a sú nezrušiteľné, nemajú vojenské hroby takúto právnu ochranu. Rodiny zomrelých osôb s vojenskou minulosťou ich radi pochovávali na najbližšom vojnovom cintoríne. Nájdeme tu hroby veteránov prvej svetovej vojny, príslušníkov medzivojnovej čs. armády, ale aj príslušníkov druhovojnového odboja, či povojnovej čs. armády.

Problémy s katastrom nehnuteľností

Úrad sa ohradil proti tvrdeniam Úrad sa na webe ostro vymedzuje voči obvineniam z korupcie a odmieta aj manipulovanie s dátami. Reaguje tak na tvrdenia a kritiku opozičných politikov, štát však oficiálne nekomunikoval o detailoch kybernetického útoku, ani o tom, čo sa stalo s údajmi občanov. Hackerský útok ovplyvnil fungovanie viacerých inštitúcii a procesov v krajine a spôsobil komplikácie mnohým občanom.

tags: #kataster #zomrelých #počas #2 #sv #vojny