Každý občan má nárok na zdravotnú starostlivosť: Ústavný pohľad

Slovenská republika, ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, zakotvuje v Ústave Slovenskej republiky základné práva a slobody svojich občanov. Medzi tieto práva patrí aj právo na ochranu zdravia, ktoré je priamo spojené s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Tento článok sa zameriava na analýzu ústavného práva na zdravotnú starostlivosť na Slovensku, s prihliadnutím na rôzne interpretácie a súvislosti.

Ústava SR a právo na ochranu zdravia

Článok 40 Ústavy Slovenskej republiky hovorí: "Každý má právo na ochranu zdravia." Táto veta zaručuje právo na ochranu zdravia pre všetkých, bez ohľadu na štátnu príslušnosť. V spojení s článkom 52 ods. 4 Ústavy SR má každý občan právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Subjektom práva na ochranu zdravia sú fyzické osoby, lebo zdravie je vlastnosťou biologických organizmov, medzi ktoré nepatria právnické osoby. Právo na ochranu zdravia sa zaručuje každému bez výnimky.

Právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť

Druhá veta článku 40 Ústavy SR zaručuje občanom právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky "na základe zdravotného poistenia". Táto formulácia však môže byť interpretovaná rôzne.

Interpretácie bezplatnosti:

• Štát ako garant: V jednej interpretácii sa uvádza, že štát, garantuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, by mal prebrať záťaž spojenú s úhradami zdravotnej starostlivosti. Účelom čl. 40 nie je vylúčiť ekonomiku z poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale vytvoriť občanom také právne postavenie, ktoré ich oslobodí od úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti.
• Zdravotné poistenie ako nástroj: V druhej alternatíve sa argumentuje, že účelom úpravy čl. 40 je priznať občanom vyhliadku na takú zdravotnú starostlivosť, ktorej náklady nebudú znášať, lebo ich zaplatí iný subjekt z prostriedkov zdravotného poistenia, avšak s účelom úpravy čl. 40 Ústavy SR nesúvisí povinnosť štátu poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia zo zdrojov štátu. Slovenská republika sa čl. 40 nezaväzuje zriadiť vlastné zdravotné poisťovne, ani vlastné zdravotnícke zariadenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Slovenská republika čl. Protirečivé alternatívy účelu základného práva, popierajúce jedna druhú, sú veľmi zlým základom pre právnu istotu, ktorá by mala byť nevyhnutnou súčasťou základných práv a slobôd v materiálnom právnom štáte.

Podľa doc. JUDr. Drgoneca, komplex spoločenských vzťahov spätých s vymedzením základného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia podľa čl. 40 a s jeho vymáhaním podľa čl. 51 ods. 1 ústavy sa týka troch skupín subjektov práva, ktoré zjednodušene možno vyjadriť ako trojuholník, ktorého vrcholmi sú chorí, zdravotnícke zariadenia a zdravotné poisťovne. Štát do tohto trojuholníka vstupuje tak, aby sa sám odbremeňoval od záťaže svojej účasti na zdravotnej starostlivosti na náklady zdravotného poistenia. Zároveň dbá o to, aby správca systému (zdravotné poisťovne) dosahoval zisk z prostriedkov získaných od poistencov.

Verejné zdravotné poistenie

V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti predstavujú osobitnú kategóriu občania SR, ktorí majú právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť za podmienok, ktoré stanoví zákon, a to na základe verejného zdravotného poistenia. Verejné zdravotné poistenie predstavuje dôležitý prvok pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov štátu. Verejné zdravotné poistenie je zo zákona určené všetkým občanom a na jeho základe majú všetci právo na všeobecnú zdravotnú starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Každý môže konať slobodne v SR

Zdravotná starostlivosť predstavuje službu, ktorá je občanovi štátu poskytnutá vo forme lekárskeho ošetrenia, prevozu do nemocnice alebo operačného zákroku. Zo zákona je povinný platiť zdravotné poistenie každý občan SR. Dôvod je, aby bola zdravotná starostlivosť v primeranej forme dostupná pre všetkých občanov, čím sa má predovšetkým zabezpečiť ochrana zdravia garantovaná Ústavou. Každý platiteľ poistného uhrádza poistné vo forme preddavkov. Preddavky sa uhrádzajú vždy spätne do ôsmich dní od konca mesiaca, za ktorý preddavky platí. To znamená, že preddavky sa uhrádzajú vždy do ôsmeho dňa v mesiaci.

Novela zákona o zdravotnom poistení

1. Novela zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) účinná od 1.1.2017, prináša pre platiteľov poistného niekoľko zmien. Základná zmena predstavuje zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre zamestnancov, zamestnávateľov a SZČO. Uvedené osoby tak po novom budú preddavok na poistné odvádzať z celkového dosiahnutého vymeriavacieho základu. To znamená, že čím vyššie budú mať uvedené osoby príjmy, tým vyšší bude vymeriavací základ a zároveň vyššie poistné. Týkať sa to bude hlavne osôb s príjmom nad 4.290 eur za mesiac. Avšak, keďže ročné zúčtovanie poistného za rok 2016 bolo stanovené podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2016, výška poistného za rok 2016 nepresiahne sumu vypočítanú z maximálneho vymeriavacieho základu.

Podľa novej právnej úpravy zaniká povinnosť platiť zdravotné odvody z dividend. Z dividend zo zisku z účtovného obdobia, ktoré sa začalo od 1.1.2017 a neskôr sa už zdravotné odvody platiť nebudú. Podiel zo zisku, ktorý bol vytvorený za účtovné obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2016, bude naďalej podliehať odvodu poistného, pričom sa na tieto príjmy vzťahuje maximálny ročný vymeriavací základ predstavujúci 60-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Spôsob výpočtu poistného a sadzby pre výpočet poistného z podielov zo zisku z účtovného obdobia od 1.1.2011 do 31.12.2016 sa meniť nebudú a použijú sa rovnako ako to ustanovovala právna úprava platná do 31.12.2016. Zmena spočíva v rozdielnom posúdení osoby na zaradenie do zoznamu dlžníkov. V minulosti sa za dlžníka považoval poistenec, ktorý nezaplatil preddavky na poistné za tri mesiace, nedoplatok alebo pohľadávku na poistnom, ktorú bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou v celkovej sume vyššej ako 10 eur.

Popri uvedených zmenách sa novou právnou úpravou zároveň zavádza nová povinnosť pre zamestnávateľov. Na rozdiel od zamestnávateľov, novelou zákona o zdravotnej starostlivosti sa zrušilo niekoľko povinností pre SZČO. Prvú zo zrušených povinností predstavuje povinnosť písomne vykázať výšku preddavku na poistné do 8 dní odo dňa vzniku povinnosti platiť poistné ako SZČO. Zároveň sa ruší povinnosť písomne vykázať výšku preddavku na poistné do 8.

Cieľom zmien, ktoré prináša novela zákona o zdravotnom poistení, je zabezpečiť viac prostriedkov do zdravotného poistenia. Pocítia to predovšetkým fyzické osoby, ktoré sú povinne zdravotne poistené v SR (zamestnanci, živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby) a majú príjmy nad 4.290 eur za mesiac.

Bezplatné zdravotníctvo vs. realita

Podľa ústavy má každý občan právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Realita je však iná. Bezplatné zdravotníctvo neznamená, že je zadarmo. Spoluúčasť totiž už existuje. Súkromné zdroje obyvateľov tvoria podľa Petra Pažitného z Health Policy Institute asi 20 percent výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Priplácame si za lieky, za prednostné úkony, za objednanie na čas. Navyše každý zamestnaný človek si platí aj zdravotné poistenie. V neprehľadnom systéme platieb. Pacienti, ale ani lekári dnes nevedia, čo je základná zdravotná starostlivosť, na ktorú by mal nárok každý, a čo už je nadštandard, za ktorý by sa malo doplácať. "Bolo by vhodné už konečne povedať, že nie všetci majú nárok na všetko, ale základ musia dostať všetci,“ myslí si lekárka Jana Striško Senčáková.

Prečítajte si tiež: Rozbor slobody konania

Štát totiž nemá na to, aby preplácal v zdravotníctve všetko. Zúžiť rozsah zdravotnej starostlivosti platenej zo zdravotného poistenia a odvodov je však citlivá politická téma a zatiaľ žiadna vláda sa na to neodhodlala. Katarína Zollerová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva, tvrdí, že rezort už finišuje s dokončovaním tohto katalógu. V ňom by malo byť presne zadefinovaných niekoľko tisíc zdravotných výkonov, popis, ako by mali pri nich lekári postupovať, a dĺžka trvania úkonu či potrebný zdravotný materiál naň. Kto by si potom vybral štandardnú liečbu, mal by ju plne hradenú z poistenia. Za nadštandard by si doplácal.

Súkromné zdravotníctvo a platby

Mnohí pacienti majú mylnú predstavu o tom, že v štátnej či vo verejnej nemocnici ich vyšetrenie nestojí nič, a majú ťažké srdce na súkromných lekárov, ktorí si za podobné úkony pýtajú peniaze. Je síce pravda, že vo verejnej nemocnici za zákrok neplatíte fyzicky, ale ten svoju cenu má. Ak ho nezaplatíte vy v hotovosti, zaplatí ho vaša poisťovňa. Tá zväčša preplatí len časť jeho ceny. Zvyšok je strata nemocnice. Aj preto sú nemocnice zadlžené. Ich dlhy potom spláca štát z peňazí daňových poplatníkov, teda pacientov.

Kto sa rozhodne navštíviť súkromné zdravotné zariadenie, musí počítať s tým, že si priplatí. Ani nie tak za vyšetrenie (tie môže uhrádzať aj poisťovňa, ak s ňou majú zmluvu), ako za extra služby, napríklad za rýchlosť vyšetrenia, objednávanie na čas či príjemnejšiu ordináciu a čakáreň. Aj za tieto detaily sú pacienti ochotní platiť, a nie málo. Pravda, ak ste u súkromného lekára, ktorý nemá zmluvy s poisťovňami, platíte v hotovosti za všetko. "Špecialista je výlučne platený od konkrétnych diagnostických a liečebných výkonov a nedostáva paušál za registrovaných pacientov,“ vysvetľuje Ján Baumgartner, lekár zo súkromného laser centra Paracelsi.

Solidarita a poplatky v zdravotníctve

Všetci oslovení lekári aj odborníci na zdravotníctvo si myslia, že solidárnosť v zdravotníctve bude zachovaná aj pri zavedení poplatkov. "Solidarita v zdravotníctve je namieste, pretože treba chrániť najmä chorých a sociálne slabších ľudí pred nadmernými výdavkami,“ myslí si Peter Goliaš, riaditeľ inštitútu Ineko. Solidárnosť však musí mať svoje hranice. "Limity na spoluúčasť pacienta sú potrebné, aby sa predišlo katastrofickým stavom pre rodinný rozpočet,“ hovorí Pažitný. Limity na doplatky za lieky už existujú. Dôchodcovia nebudú platiť za štvrťrok viac ako 45 eur a zdravotne postihnutí iba 30 eur. Podobná spoluúčasť by mohla byť aj pri zavedení poplatkov za zdravotné úkony. Ako bude limitovaná spoluúčasť vyzerať, ešte nie je jasné. No inšpirácie sú v celej Európe.

Objednávanie na čas a úplatkárstvo

S objednávaním na konkrétny čas sa určite stretol každý pacient, ktorý si chce ušetriť čas pri čakaní na lekára. Poplatky za nečakanie sú rôzne, ale pohybujú sa okolo 10 eur a sú legálne. Pri ich určovaní však majú lekári tiež obmedzenia. "Lekár môže požadovať úhradu za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti len v rámci na to vyhradených ordinačných hodín, ktoré nesmú presiahnuť jednu štvrtinu celkových ordinačných hodín,“ informuje Katarína Zollerová z ministerstva zdravotníctva. Výšku poplatku za prednostné objednanie si lekári neurčujú sami, ale samosprávny kraj, v ktorom pôsobia. Navyše lekár musí mať o poplatkoch v ordinácii viditeľný cenník a mal by vám dať o zaplatení aj príjmový doklad. Ak sa vám zdá poplatok vysoký, môžete sa sťažovať u krajského lekára, ktorý dáva povolenie na činnosť ambulantným lekárom.

Prečítajte si tiež: Článok o tvorbe vlastného osudu

Podľa minuloročného barometra korupcie, ktorý vydala Transparency International Slovensko, sa až 25 percent domácností priznalo, že dalo úplatok v zdravotníctve. Dlhodobo vnímajú ľudia tento rezort ako oblasť s najrozšírenejším úplatkárstvom. Je to tak preto, lebo v zdravotníctve chýbajú jasné pravidlá, za čo sa platí a za čo nie. Podľa Petra Goliaša by transparentnosti pomohlo zavedenie regulovanej spoluúčasti vrátane maximálnych limitov za zdravotné úkony.

Zubná starostlivosť

U všeobecných lekárov si slovenský pacient ešte priplácať nezvykol. U zubárov to robí už roky a, samozrejme, patrične na nich nadáva. Vyčíta im vysoké ceny, veľké priame doplatky či rozdiely v cenách v regiónoch. Aj lekári priznávajú, že zubári sú osobitná kasta a ticho im závidia priame platby. Pritom u zubárov je minimálna korupcia, pretože majú aspoň nejaké, i keď nie najjasnejšie, pravidlá spoplatňovania. Pacient vie, že ak chce bielu plombu namiesto amalgámovej, tak si priplatí. Zubári si pritom ceny neurčujú "z brucha“. Do svojich cien premietajú materiál, energie, svoju prácu, náklady na prenájom či sestričku. Preto je logické, že zubár v Bratislave pýta za plombu viac ako ten v Michalovciach. "Mám softvér, ktorý mi vyratúva ceny výkonov, a aj ekonóma, ktorého musím platiť,“ vysvetľuje zubárka Andrea Paľovčíková. To, že si pacient veľa dopláca, je podľa nej aj preto, lebo zdravotné poisťovne majú na úkony nízke limity. Ak ich pacient prečerpá, musí rozdiel platiť v hotovosti. "Mne by vyhovovalo, ak by pacient platil v hotovosti za všetko a následne by si to šiel nechať preplatiť do poisťovne.

Financovanie zdravotníctva a možné riešenia

Je pravda, že zdravotné poisťovne stanovujú lekárom limity na úkony, a čo je nadlimit, nepreplatia. Podľa Jany Striško Senčákovej nie sú limity preto, že by poisťovne nemali dosť peňazí, ale preto, že ich neúčelne investujú. Poisťovne zase tvrdia, že preplácať všetko nemôžu, pretože na zdravotnom trhu nie sú jasné pravidlá.

Riešením nedostatku peňazí z verejného zdravotného poistenia by mohlo byť súkromné nepovinné pripoistenie. Peter Pažitný odporúča okrem pripoistenia zaviesť aj nominálne poistenie ako v Holandsku. Išlo by o regulovaný fixný poplatok, ktorý by sa platil nad rámec zdravotných odvodov. "Poisťovne by si mohli robiť rôzne poistné plány ako mobilní operátori a pomohlo by to konkurencii medzi nimi,“ myslí si analytik. Navyše nominálne poistenie by bol ďalší dlhodobý zdroj financovania zdravotníctva. Zuzana Horníkova z Dôvery by si vedela predstaviť, že by sa tieto plány mohli líšiť vo výške spoluúčasti alebo vo veľkosti siete poskytovateľov, čomu by bola prispôsobená cena poistky v rámci štátom zadefinovaných hraníc. "Poistenec by si napríklad dobrovoľne vybral, či chce platiť spoluúčasť pri návšteve lekára alebo pri hospitalizácii, za čo by mal nižšiu poistku.

Zákon o zdravotnom poistení z roku 1995 a jeho nedostatky

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. zaviedol od 1. januára 1995 systém pluralitného povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Tento zákon upravoval postavenie a činnosť verejnoprávnych, rezortných, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Hoci mal tento zákon zabezpečiť:

• vytvorenie predpokladov pre viaczdrojové financovanie zdravotnej starostlivosti (zamestnávateľ, zamestnanec, štát, občan, obec),
• odstránenie tzv. štátneho monopolu v zdravotnom poistení,
• zabezpečenie zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok) poistencom zdravotného poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite,

naplnili sa tieto ciele len čiastočne.

Nová právna úprava - návrh zákona o zdravotnom poistení

Z uvedených dôvodov bol predložený nový návrh zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, ktorý mal riešiť systémové nedostatky. Pacienti sa dožadujú rýchlej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, čo si vyžaduje aj nové prístupy k financovaniu zdravotného poistenia.

Návrh zákona okrem iného rieši:

• nepovinné, individuálne zdravotné poistenie,
• právo každého občana Slovenskej republiky na zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou v rozsahu určenom osobitnými predpismi,
• riešenie financovania zdravotnej starostlivosti zo štátneho rozpočtu pre štátom uhrádzané skupiny poistencov.

Nedostatky vo financovaní a hospodárení

Systém verejnoprávneho zdravotného poistenia sa napriek mnohým problémom a ťažkostiam osvedčil. Problémom je však hlboké a dlhodobé nedofinancovanie tohto systému. Súčasný dlh v zdravotníctve predstavuje 28 miliárd Sk a každý mesiac tento dlh narastá o cca 600 miliónov Sk.

Dôvodmi tohto stavu sú predovšetkým:

• nedostatočná výška poistného na zdravotné poistenie, ktoré platí štát za ekonomicky neaktívnych poistencov,
• nedostatočná úhrada nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Rast objemu poistného na zdravotné poistenie za ekonomicky aktívnych poistencov nemohol vykryť dopad znižovania podielu štátu na úhrade poistného za ekonomicky neaktívnych poistencov.

tags: #každý #občan #má #nárok #na #zdravotnú