Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané: Vysvetlenie

Slovenská republika, ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, sa riadi princípom, že každý občan môže konať všetko, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť konať niečo, čo mu zákon neukladá. Tento princíp je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky a je základným pilierom právneho štátu.

Ústava Slovenskej republiky ako základný kameň

Ústava SR, prijatá Slovenskou národnou radou 1. septembra 1992, definuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát. Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné. Štát sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo a umožňuje systém voľnej súťaže politických strán.

Ústava zakotvuje princíp zastupiteľskej demokracie, kde všetka moc v štáte pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú buď prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo.

Slovenská republika rešpektuje zásady, ktoré zabezpečujú slobodu a autonómiu jednotlivca v rámci právneho poriadku. Medzi tieto zásady patrí aj:

• Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané: Táto zásada znamená, že občan má právo slobodne sa rozhodovať a konať v rámci hraníc stanovených zákonom. Ak zákon niečo nezakazuje, je to dovolené.
• Nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá: Táto zásada chráni občana pred svojvoľným zasahovaním štátu do jeho života. Štát nemôže nikoho nútiť robiť niečo, čo mu zákon neukladá.
• Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu, a spôsobom, ktorý ustanoví zákon: Táto zásada obmedzuje moc štátu a zabezpečuje, že štátne orgány nemôžu konať svojvoľne, ale iba v súlade so zákonom.

Ľudské práva a slobody

Ľudské práva a slobody sú na území Slovenskej republiky upravené Ústavou SR a zákonom č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd. Bola založená príslušnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (sídlo: Štrasburg) aj pre našu republiku. Ktokoľvek sa môže obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva, ak sa domnieva že došlo k porušenia práv uznávaných Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Prečítajte si tiež: Každý môže konať slobodne v SR

Sféra slobody jednotlivca je prvotná. Svedomie a presvedčenie, svetonázor, morálka a náboženstvo sú vyňaté z kompetencie štátu. Sú výlučne v individuálnej dispozícii, vrátane rozhodovania o národnej príslušnosti. Povinnosti občana sú chápané ako určité hranice základných práv a slobôd.

Zákonodarná moc

Zákonodarnú moc zveruje Ústava Slovenskej republiky Národnej rade SR. NR SR je jediným (jednokomorovým) ústavným a zákonodarným orgánom SR. Má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách s tajným hlasovaním. Voľba je založená na princípe pomerného zastúpenia.

Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol 21 rokov veku a má trvalý pobyt na území SR. Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru. Poslanec sa môže mandátu vzdať, inak zaniká uplynutím volebného obdobia, rozpustením NR SR.

Nezávislosť poslancov umožňuje ústavný princíp poslaneckej imunity (nedotknuteľnosti). Poslanca nemožno stíhať za hlasovanie v NR SR (ani po zániku jeho mandátu), za výroky prednesené v NR SR, poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci NR SR.

Činnosť NR SR riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. NR zriaďuje z poslancov svoje výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. NR je schopná sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov. Na prijatie platného uznesenia sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. V niektorých prípadoch (prijatie a zmena ústavy, vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou, prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta, podanie obžaloby na prezidenta, vypovedanie vojny inému štátu) sa vyžaduje tzv. kvalifikovaná, tj. aspoň 3/5 väčšina všetkých poslancov (90 a viac hlasov).

Prečítajte si tiež: Článok o tvorbe vlastného osudu

Návrhy zákonov môžu podať výbory NR, poslanci a vláda. Najprv sa prerokúva vo výboroch a potom na zasadnutí NR. Zákon podpisuje predseda NR, prezident a predseda vlády. Prezident môže NR vrátiť ústavné zákony a zákony s pripomienkami do 15 dní po ich schválení. NR opätovne zákon prerokúva a schvaľuje aj bez podpisu prezidenta.

Vo vzťahu k vláde majú poslanci tzv. interpelačné právo (žiadajú vládu alebo jej členo aby v rámci svojej pôsobnosti podali vysvetlenie). Prezident môže NR rozpustiť, ak do 6 mesiacov od vymenovania vlády neschválila programové vyhlásenie, neuzniesla sa do 3 mesiacov o vládnom návrhu zákona, ak nebola dlhšie ako 3 mesiace uznášaniaschopná.

Postavenie prezidenta a vlády

Postavenie prezidenta a vlády je upravené v šiestej hlave Ústavy SR. Prezident je hlava štátu, najvyšší reprezentant suverénneho medzinárodného subjektu. Reprezentuje štát ako celok. Volia ho občania v priamych voľbách tajným hlasovaním na 5 rokov. Kandidátov navrhuje najmenej 15 poslancov alebo na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Zvolený je kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov.

Za prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý má právo voliť a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov. vymenúva a povyšuje generálov, je hlavným veliteľom ozbrojených síl, vymenúva profesorov a rektorov vysokých škôl, vyhlasuje referendum Ako reprezentant štátu navonok zastupuje SR (prijíma diplomatov), má právo udeľovať štátne vyznamenania. Vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NR.

Vláda je najvyšším orgánom výkonnej moci v štáte. Je zodpovedná NR. Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident. Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s podnikateľskou činnosťou. Týmto sa má zabrániť tzv. konfliktu záujmov.

Prečítajte si tiež: Výhody príspevku 50 € pre poistencov

Vláda musí do 30 dní po vymenovaní predstúpiť pred NR, predložiť jej svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery. Ak však NR vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident ho odvolá, to má za následok odstúpenie vlády.

Vláda SR je kolektívnym orgánom, rozhoduje v zbore. Do okruhu otázok patrí rozhodovanie o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o programe vlády a jeho plnení, o návrhu štátneho rozpočtu, atd. Vláda je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Môže vydávať predpisy vo forme vládneho nariadenia, to možno vydať len na základe zákona, nariadenia sa publikujú v Zbierke zákonov SR. O ostatných veciach prijíma uznesenia. Jednotlivé ministerstvá možno zriadiť a ich pôsobnosť vymedziť len zákonom. Na základe zákonného splnomocnenia môžu ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy vydávať právne predpisy a to formou vyhlášky.

Súdnictvo

Koncepcia súdnictva SR sa zakladá na princípe úplne nezávislých a nestranných súdnych orgánov. Ich úlohou je garantovať práva a slobody a zákonom chránené záujmy občanov, právnických osôb a štátu. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.

Základné práva občanov na súdnu a inú ochranu sú formulované v siedmom oddieli druhej hlavy Ústavy SR. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi či správnymi orgánmi a právo na tlmočníka, ak sa vedie konanie v jazyku, ktorý neovláda. Všetci účastníci konania sú si rovní, musí im byť poskytnuté najmä právo vyjadriť sa k tvrdeniam druhej strany. Každý má však právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

Platí zásada, že trestným činom je len také konanie, ktoré zákon za trestný čin ustanoví a možno zaň uložiť trest vymedzený osobitným zákonom. Len súdy môžu rozhodovať o vine a treste. Ústava zakotvuje prezumciu neviny, to znamená, že obvinený je považovaný za nevinného až do vyslovenia jeho viny právoplatným súdnym rozsudkom. Obvinený má právo na obhajobu, nie je povinný vo svojej veci vypovedať.

Trestnosť činu sa musí posudzovať a trest ukladať podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, okrem prípadu, keď by neskorší zákon bol pre páchateľa priaznivejší ako zákon platný v dobe, keď bol trestný čin spáchaný. Ústava upravuje základy našej súdnej organizácie, ktorú tvorí na jednej strane Ústavný súd SR a na druhej strane sústava tzv. všeobecných súdov.

Ústavný súd SR

Ústavný súd SR je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, o súlade nariadení vlády, vyhlášok ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou a zákonmi. V týchto prípadoch ide o priamu kontrolu ústavnosti. Ďalej rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do NR SR a orgánov miestnej samosprávy, o sťažnostiach proti rozhodnutiam, o tom, či je predmet referenda v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi. Má právomoc rozhodovať kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, poskytuje súdnu ochranu základných práv a osôb, podáva výklad ústavných zákonov.

Skladá sa z trinástich sudcov. Sudcov vymenúva prezident na dvanásť rokov. Sudcovia používajú právo imunity v rovnakom rozsahu ako poslanci. Na čele je predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd. Môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať osobe, ktorej práva boli porušené, primerané zadosťučinenie (satisfakciu).

Územná samospráva

SR sa člení na územné jednotky, ktoré sú samosprávne, to znamená, že výkon správy je zverený orgánom samosprávnych celkov a štátne orgány vykonávajú správu len v tých veciach, ktoré im do pôsobnosti zveril zákon. Základom územnej samosprávy je obec. Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné a správne celky, združujú osoby ktoré majú na ich území trvalý pobyt.

Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré samostatne hospodária s vlastným majetkom a finančnými prostriedkami. Svoje potreby financujú predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj štátnych dotácií. Obec má právo sa združovať s inými obcami. obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci, volení v komunálnych voľbách. Rozhoduje o základných otázkach života obce (hospodárenie a nakladanie s majetkom, rozpočet obce, schvaľovanie územného plánu, rozhodovanie o zavedení a zrušení miestnej dane a poplatku, uznáša sa na nariadeniach obce, zakladá a zriaďuje obecné podniky). Starosta je výkonným orgánom obce.

Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce, majetkové práva obce a majetkové práva právnických osôb založených obcou. Základom finančného hospodárenia je rozpočet obce, zostavený na obdobie kalendárneho roka. Obec je povinná viesť účtovníctvo. Ročnú účtovnú závierku má povinnosť overiť auditorom.

Orgánmi vyššieho územného celku sú: zastupiteľstvo vyššieho územného celku a predseda vyššieho územného celku. Zastupiteľstvo tvoria jeho poslanci, ktorých volia obyvatelia s trvalým pobytom na území celku na štvorročné obdobie. Predsedu tiež volia obyvatelia na štvorročné funkčné obdobie.

Aplikácia práva a analógia

Osobitnou kategóriou realizácie práva je aplikácia (uskutočňovanie) práva - osobitná činnosť štátnych orgánov, ktoré aplikujú právo prostredníctvom individuálnych právnych aktov. Aby sa toto rozhodnutie stalo záväzným, musí nadobudnúť právoplatnosť, a potom už nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami. Keď je proces zavŕšený právopl. rozhod. Št. orgány (ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány samosprávy a štátnej správy, orgány tzv.

Právne vzťahy sú konkrétnejšie, bohatšie a rôznorodejšie ako právne normy. V právnej praxi preto niekedy nastane situácia, že sa pri rozhodovaní o určitom prípade nenájde jeho vhodná právna úprava (zákonodarca nepredvídal všetky situácie, ktoré môžu nastať). Najčastejšie používanou je analógia zákona - analogia legis (použije sa právna norma upravujúca obdobný prípad). Analógia je prípustná vo sfére občianskeho, obchodného, pracovného a medzinárodného obchodného práva (v otázkach dispozitívneho charakteru). V trestnom práve nie je prípustná, vždy treba naplniť skutkovú podstatu trestného činu, platí zásada rímskeho práva - nullum crimen sine lege, nulla paena sine lege (žiadna vina bez zákona, žiaden trest bez zákona).

Súd nie je časovo viazaný (v konkrétnych prípadoch sú však stanovené lehoty, ktoré musia byť dodržané) a môže sa odchýliť od zavedeného postupu (v súkromnom a trestnom práve), na základe odbornej znalosti práva uváži určité rozhodnutie a zdôvodní svoj postup. Hlava štátu môže zvlážiť svoje konanie v otázke amnestie.

Objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla

Ministerstvo vnútra SR prijalo právnu úpravu ustanovujúcu objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla, a to bez ohľadu na jeho zavinenie. Táto objektívna zodpovednosť je upravená v § 6a zákona č. 68/2012 Z. z. a to tak, že držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky.

Držiteľovi vozidla teda pribudli ďalšie povinnosti, avšak nevieme, akým spôsobom má túto povinnosť zabezpečiť či dokonca vynucovať. Porušeniu povinnosti podľa § 6a predchádza, alebo dôjde v príčinnej súvislosti s priestupkom vodiča. Od držiteľa vozidla sa teda vyžaduje, aby ovplyvnil správanie a konanie tretej osoby.

Zákonodarca tu de facto priznáva zlyhanie štátu a neschopnosť postihovať konkrétne osoby a čo viac, túto povinnosť prenáša na občana - držiteľa vozidla. V tomto kontexte potom až smiešne vyznieva ustanovenie § 139g zákona, ktoré formálne priznáva držiteľovi právo na náhradu ním uhradenej pokuty voči osobe, ktorej vozidlo zveril.

Sankcie za porušenie pravidiel cestnej premávky

V zmysle § 139a ods. 1 zákona za porušenie povinnosti zákazu predchádzania podľa § 6a písm. a. hrozí držiteľovi vozidla pokuta od 99 eur do 300 eur. V prípade prekročenia rýchlosti v obci podľa § 6a písm. b) zákona, orgán Policajného zboru uloží pokutu podľa § 139a ods. 2 zákona a to v závislosti od závažnosti v rozsahu 15 eur až 798 eur, pričom v prípade prekročenia rýchlosti mimo obce sa pokuta v zmysle § 139 ods.

Za porušenie povinnosti zastaviť vozidlo podľa § 6a písm. c) zákona hrozí držiteľovi vozidla pokuta podľa § 139a ods. Ak držiteľ vozidla poruší zákaz otáčania alebo cúvania podľa § 6a písm. d) zákona, hrozí mu pokuta podľa § 139a ods. Držiteľovi vozidla, ktorý porušil povinnosť zastavenia a státia podľa § 6a písm. e) zákona na vyhradenom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím hrozí pokuta podľa § 139a ods. 6 písm.

V prípade, ak držiteľ vozidla poruší povinnosť zákazu prejazdu cez železničné priecestie podľa § 6a písm. f), hrozí mu pokuta podľa § 139a ods. V prípadoch prekročenia najvyššej prípustnej hmotnosti podľa § 6a písm. g) zákona, hrozí držiteľovi pokuta podľa § 139a ods. V prípade porušenia povinnosti zákazu vjazdu, odbočovania alebo prikázaného smeru podľa § 6a písm.

Správny orgán teda nemôže rozhodovať o tom, v akej výške pokutu udelí. Na rozdiel od § 12 Zákona o priestupkoch na výšku pokuty teda nemá vplyv závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, pohnútka, zavinenie osoba páchateľa a podobne.

tags: #kazdy #moze #konat #co #nie #je