Kazuistiky sociálneho pedagóga: príklady z praxe a potreba tejto profesie na školách

Úvod

Príspevok sa zameriava na dôležitosť a nevyhnutnosť pôsobenia školského sociálneho pedagóga v školách. Cieľom je zdôrazniť dôvody, prečo je potrebné vytvoriť priestor pre túto profesiu, ktorá by pre dieťa, respektíve rodiča, predstavovala prvý kontakt pri riešení problémov v školskom prostredí.

Školská sociálna práca v zahraničí

V zahraničí má sociálna práca v školách dlhoročnú tradíciu. Rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje už viac ako 100 rokov. Na Slovensku však táto disciplína nie je oficiálne zavedená do praxe.

Potreba rozvoja školskej sociálnej práce na Slovensku

Cieľom je odôvodniť potrebu rozvoja školskej sociálnej práce, najmä v jej praktickej rovine, a to poukázaním na súčasnú situáciu v Slovenskej republike. Snahou základných škôl je v posledných rokoch zaviesť profesiu školského sociálneho pracovníka do praxe.

Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce profesie. Ich rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie. Jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, sociálny pedagóg konkretizuje ďalšie odborné činnosti.

Kompetencie sociálneho pedagóga

Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu. Najvýznamnejšou činnosťou je z nášho pohľadu prevencia sociálno-patologických javov.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Sociálno-patologické javy v školách

Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho. Sú potláčané niekedy menej, inokedy viac. Pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z týchto javov vystupujú do popredia výraznejšie, iné menej výrazne. Môžeme sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast by sa dal pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov týkajúcej sa výchovy svojich detí, malému množstvu voľnočasových aktivít, ktoré deti navštevujú, ale aj poklesu autority učiteľov v školách.

Spolupráca sociálneho pedagóga s ostatnými odborníkmi

V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom a školským psychológom. Vzhľadom na to, že špecializované činnosti - výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo a koordináciu prevencie môže podľa § 33 zákona č. 317/2009 Z. z. vykonávať aj odborný zamestnanec, považujeme za vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval sociálny pedagóg, pretože vykonáva odborné činnosti v prevencii, intervencii a poradenstve (§ 24, zákon č. 317/2009 Z. z.).

Súčasná situácia a potreba odborníka na prevenciu

Keďže v školách v súčasnosti pôsobí iba malý počet sociálnych pedagógov, uvedené špecializované činnosti vykonávajú pedagogickí zamestnanci, prípadne školský psychológ, ktorý čiastočne nahrádza sociálneho pedagóga. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené. Je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálno-patologických javoch.

Sociálno-pedagogická prevencia

Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania a sociálno-patologických javov. Cieľom je odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca. Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga. V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.

Integrácia žiakov so špeciálnymi potrebami

Počas praxe sme zistili, že do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami, pričom je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga, resp. liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole. Tento je nápomocný v integrácii, a to nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj v začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaním poradenstva. Poradenské zariadenia a školský sociálny pracovník sa v systéme prevencie aj v budúcnosti opiera o päť základných bodov. (Látalová, Kopťárová 2008, s. získavanie finančných prostriedkov.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálne znevýhodnené prostredie

Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní §2, ods. p definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, o ktorom hovoríme vtedy, ak sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Školský zákon, konkrétne § 107 definuje výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím špecifických metód a foriem. d) využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania. Podľa Rosinského a Kleina je veľmi ťažké definovať a špecifikovať pojem čo je to sociálne znevýhodnené prostredie. Je to prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. nedostatočné vzdelanie rodičov, príp. sociálna exklúzia.

Úloha sociálneho pedagóga v škole

Školský sociálny pracovník je odborník, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školské prostredie (jeho klímu), pozná problémy, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy. Nie je to učiteľ, ktorý by žiakov známkoval, hodnotil apod. Nedáva im domáce úlohy ani iné povinnosti. Na škole je preto, aby sa venoval tým žiakom, ktorí majú problémy. Problémy pritom sociálny pracovník pokladá za normálnu, teda bežnú vec. Hlavne je v škole preto, aby deťom, mládeži a im rodinám s problémami pomohol. Svojimi pracovnými aktivitami a úlohami tak môže pôsobiť na vnímanie školy jej žiakmi. Spolu s ostatnými (učiteľmi, žiakmi, rodičmi ap.) sa pokúša vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt takých javov akými sú záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď.

Sociálna prevencia a vzťah ku vzdelávaniu

V praxi sa osvedčilo, že školský sociálny pracovník je aj možnosť, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu. Musíme si uvedomiť, že škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza. Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili.

Učiteľ a riešenie problémov žiakov

Vo väčšine prípadov, keď má dieťa problém, je učiteľ na poslednom mieste, ktorý si tento problém všimne, nie že by nemal záujem, ale je zavalený prácou, ktorá neznesie odklad. Hlavne v dnešnej dobe reforiem školstva máme pocit, že žiak je až na poslednom mieste čo sa týka reformy. Najprv sa musí učiteľ popasovať s papierovou byrokraciou, ktorá na neho čaká a potom azda, pokiaľ učiteľ ešte vládze, je tu žiak, ktorý má problém. Ale na rovinu, je učiteľ ten správny, fundovaný odborník, ktorý vie prípadný problém žiaka riešiť? Všetka česť učiteľom, ale nemyslíme si, že sú odborníci v oblasti školskej sociálnej práce.

Koordinátor prevencie

V školskom prostredí je dôležité dôsledne riešiť i menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže viesť u žiakov k závažnejším formám správania. Považujme za vhodné, aby sociálny pedagóg v školách zastával funkciu koordinátora prevencie sociálno-patologických javov.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Príklady zo zahraničia## Pôsobenie sociálnych pedagógov v Nemecku

V Nemecku je pôsobenie sociálnych pedagógov v školách aj legislatívne ošetrené, čo môže byť pre nás inšpiráciou. Inštitucionalizácia školskej sociálnej a sociálno-pedagogickej práce v Nemecku sa začala od 60. - 70.-tych rokov 20. storočia a je spájaná s reformno-politickými snahami v nemeckom školskom systéme.

Počas inštitucionalizácie a profesionalizácie školskej sociálno-pedagogickej práce sa vytvorili viaceré koncepcie školskej sociálnej práce (Zemančíková, V., 2012):

• Sociálna práca v škole (Sozialarbeit in der Schule),
• Sociálna pedagogika v škole (Sozialpädagogik in der Schule),
• Sociálno-pedagogická škola (Sozialpädagogische Schule).

Prvá z uvedených koncepcií, Sociálna práca v škole, úzko súvisela so vzdelávacou politikou štátu, ktorej cieľom bola snaha o presadenie princípu rovnosti vzdelávacích príležitostí. Cieľovou skupinou sociálnej práce v škole sú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia. Predmetná koncepcia býva často označovaná ako „krízový manažment“ alebo „hasič požiaru“. Jej cieľom je riešiť vzniknuté problémy v škole (forma sekundárnej a terciárnej prevencie) a nie im v zárodkoch predchádzať (forma primárnej prevencie).

Druhá koncepcia pod názvom Sociálna pedagogika v škole je slovenským podmienkam najbližšia. Vychádza z kritiky školy, ktorá je zameraná na neprimeranú výkonnostnú orientáciu voči žiakom a ich jednostranné intelektuálne preťažovanie. Jej hlavným zámerom je reformovať školu o sociálno-pedagogický rozmer. Sociálno-pedagogická činnosť v škole tvorí integrálnu súčasť vyučovania, sociálny pedagóg úzko spolupracuje s učiteľmi a spoločne sa s nimi zúčastňuje na vybraných vyučovacích hodinách. Pričom sociálna pedagogika je v tomto smere zameraná na všetkých žiakov s cieľom predchádzať rôznym nežiaducim a sociálno-patologickým javom a ťažiskovo sa zameriava na primárnu prevenciu sociálno-patologických javov.

Poslednou z koncepcií je Sociálno-pedagogická škola. Očakáva od škôl zmeny v najväčšom rozsahu, pričom kritizuje aj školskú sociálnu prácu prostredníctvom sociálnych pracovníkov a sociálnych pedagógov. Samotný učiteľ sa má stať sociálnym pedagógom, čím si doplní svoje kompetencie o sociálno-pedagogické. Sociálno-pedagogická škola má záujem o učiteľov, ktorí svoje primárne poslanie vidia vo výchove a nielen vo vzdelávaní.

Sociálna pedagogika v Poľsku

Aj napriek skutočnosti, že sociálna pedagogika v Poľsku má omnoho dlhšiu históriu ako na Slovensku, pôsobenie sociálnych pedagógov v školách ešte nie je doposiaľ legislatívne ošetrené. Potreba vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí by pôsobili v školách v Poľsku sa zintenzívnila v 60. - 70. rokoch 20. storočia. Prvé snahy zavádzania sociálnych pedagógov do škôl začali v roku 1973, ale neboli dostatočne legislatívne ošetrené (Karcz, E., 2012). Ani v súčasnosti nie je v poľských školách zavedená funkcia sociálneho pedagóga, ale iba školského pedagóga, v rámci ktorej môže pôsobiť aj sociálny pedagóg.

A nariadením Ministerstva výchovy a vzdelávania zo dňa 7.11.1975, osobitne v prílohe smernice ministra výchovy a vzdelávania sú uvedené hlavné oblasti pôsobenia školského pedagóga v školách nasledovne:

• úlohy výchovného charakteru,
• uskutočňovanie výchovnej prevencie,
• kuratívno-kompenzačné činnosti,
• individuálna pedagogicko-psychologická starostlivosť,
• zabezpečovanie materiálnej pomoci.

V súlade s platnou legislatívnou normou (ministerstva školstva z roku 2010) plní v školách školský pedagóg nasledovné úlohy:

• sociálno-výchovná práca - kontrola plnenia školských povinností u žiakov, spolupráca s učiteľmi, rodičmi, žiakmi, inými inštitúciami zaoberajúcimi sa výchovou detí a mládeže, organizovanie rozličných foriem pedagogicko-psychologickej pomoci žiakom,
• výchovná prevencia - realizovanie preventívnych programov u žiakov, organizovanie akcií a podujatí pre žiakov na vybrané sociálno-patologické javy,
• individuálna pedagogická starostlivosť - pomoc žiakom pri riešení konfliktov s rovesníkmi na báze mediácie, sociálno-pedagogická diagnostika problémového správania žiakov, zabezpečovanie kontaktu s ďalšími inštitúciami a špecialistami pri riešení porúch správania u žiakov a i.,
• poskytovanie hmotnej pomoci - spolupráca so strediskami zabezpečujúcimi sociálnu pomoc, vedenie učiteľov s cieľom zabezpečovania pomoci pre žiakov a rodičov nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi (štipendia, príspevky školy), vypracovanie posudkov žiakom zo zanedbávaných rodín pre súdne konanie a i.,
• profesionálna orientácia žiakov - pomoc žiakom pri výbere školy alebo zamestnania, spolupráca s inštitúciami pre oblasť zamestnávania a i.

Sekundárna prevencia ako uvádza J. Konieczna sa v školskom prostredí v Poľsku uskutočňuje prostredníctvom socioterapeutických klubov, ktoré fungujú v rámci školy. Môžu sa uskutočňovať aj iné činnosti, ktoré patria medzi formy individuálnej alebo skupinovej práce vedenej školským pedagógom alebo psychológom.

Medzi všeobecné úlohy školského pedagóga patrí: dodržiavanie pracovnej disciplíny, ochrana spoločného majetku školy, dodržiavanie práv v školách.

Medzi špecifické činnosti patria: plánovanie výchovných, didaktických, sociálnych, terapeutických, preventívnych úloh, poradenstvo pre žiakov, vedenie individuálnych dokumentácií žiakov, organizovanie pedagogicko-psychologickej pomoci.

Medzi ďalšie aktivity školského pedagóga patria: poradenstvo pre rodičov, spolupráca s ďalšími odbornými inštitúciami pri riešení problémového správania sa žiakov, šírenie osvety v lokálnom prostredí, zabezpečovanie rôznych kurzov a seminárov pre žiakov (nácvik asertivity a pod.).

Školskí pedagógovia zohrávajú významnú úlohu v školách. Ich prítomnosť je nutná na všetkých stupňoch škôl od základných až po stredné školy. Ich úloha je nedoceniteľná zvlášť v súčasnej „náročnej dobe“ plnej rôzneho ohrozenia a nebezpečenstva (Babiarz, M., 2009).

Sociálna pedagogika v Čechách

Aj keď vývoj sociálnej pedagogiky v Českej republike je porovnateľný s vývojom v Slovenskej republike, možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga v Českej republike v praxi a najmä v školskom prostredí sú neporovnateľné. Pôsobenie sociálneho pedagóga v školách v Českej republike nie je doposiaľ legislatívne ošetrené.

Zabezpečovanie prevencie v školskom prostredí v Českej republike je ošetrené Vyhláškou č. 72/2005 o poskytovaní poradenských služieb v školách a školských zariadeniach. Poradenské služby poskytované v školách a školských zariadeniach sú zamerané na uskutočňovanie primárnej prevencie sociálno-patologických javov. Predmetné poradenské aktivity v školách sú v kompetencii výchovného poradcu a školského metodika prevencie. Taktiež môžu byť zabezpečované školským psychológom alebo špeciálnym pedagógom, ktorí v školách pôsobia iba sporadicky. Funkciu školského metodika prevencie vykonávajú učitelia nad rámec svojho pracovného úväzku. Preťaženosť školských metodikov prevencie v konečnom dôsledku vedie k neefektívnemu a neodbornému uskutočňovaniu prevencie v školách a prenášanie zodpovednosti na triednych učiteľov (Kraus, B., 2012).

Pôsobenie sociálneho pedagóga na Slovensku

V súčasnosti na Slovensku už viaceré legislatívne normy upravujú pôsobenie sociálneho pedagóga v školách. Podľa zákona č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní § 27 patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie, kde má vykonávať svoju činnosť v materských a základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách a v školách pre deti so špeciálnymi výchovnými potrebami. Sociálny pedagóg má tiež pracovať aj v školských internátoch.

V intenciách zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa v § 24 uvádza, že sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva, najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným, deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a zabezpečuje prepojenie školy s inými inštitúciami.

Kazuistiky a príklady z praxe## 1. Sociálny prípad a štruktúra kazuistiky

Cieľom je reflektovať prípadovú prácu ako zmysluplný príbeh o odbornej pomoci. Prostriedkom je vypracovanie kazuistiky a jej skupinová supervízia.

• Sociálny prípad a štruktúra kazuistiky
• Druhy kazuistiky podľa účelu (dokumentácia - odborná publikácia - popularizácia témy pre verejnosť)
• Formálne a obsahové aspekty odborného textu
• Konštelácia orientačnej rodiny - rodičovská konštelácia, súrodenecká konštelácia.

2. Anamnéza

• Anamnéza vývinu osobnej identity (seba - obrazu, seba - ponímania vrátane kritických období, hodnotových preferencií, záľub…).
• Anamnéza blízkych sociálnych vzťahov (v orientačnej a prokreačnej rodine, vzťahu ku kamarátom, známym, ku svojmu sociálnemu prostrediu, charakteristika prirodzeného sveta klienta).
• Anamnéza eroticko - sexuálneho vývoja - prvé skúsenosti a kontakty s druhým pohlavím, počiatky partnerských vzťahov, ktoré v dospelosti prechádzajú do vývoja manželstva (manželstiev).
• Anamnéza študijná a profesijná.
• Anamnéza zdravotná (vývin zdravotného stavu, zdravotných ťažkostí a ich dopad na celkovú existenciu osobnosti).
• Anamnéza vzťahov k sociálnej makroštruktúre (vzťah k majoritnej spoločnosti a k jej normám a zákonom).
• Vývoj abnormálnych, či patologických javov - týka sa klientov s problematikou psychopatológie či sociálnej patológie.
• Diagnostika „človek - prostredie“, s využitím lekárskej, psychologickej, sociálnej a pedagogickej dokumentácie.

Z hľadiska celostného chápania človeka je nevyhnutné, aby aktivity zacielené na jeho poznávanie sa realizovali na báze komplexného - tímového prístupu, a to z aspektu biologického (reprezentovaného lekárom), psychologického (reprezent. psychológom), sociálneho (reprezent. Sociálne hľadiská v tomto prípade nesledujú len pozíciu postihnutého alebo narušeného jedinca v spoločnosti, ale predovšetkým predpoklady jeho vzdelávania a výchovy ako prostriedkov socializácie. Pri diagnostických aktivitách nejestvujú, resp. nemali by jestvovať vzťahy nadradenosti a podradenosti jednotlivých zúčastnených odborov. Podmienkou tímového prístupu je dostatočná informovanosť i postačujúce poznatky každého zúčastneného odborníka aj z ostatných participujúcich odborov. Psychologická, lekárska i sociálna diagnóza má význam pre špeciálneho pedagóga len v tom prípade, keď jej plne rozumie a je spôsobilý ju adekvátne interpretovať vo výchove a vzdelávaní. Platí to samozrejme aj obrátene. Lekárska diagnostika je východiskovou bázou pre terapiu, jej cieľom je úspešná liečba, respektíve vyliečenie pacienta. Špeciálno pedagogická diagnóza je východiskom úspešného pedagogického pôsobenia, pedagogických opatrení, jej cieľom teda nie je liečba, ale výchova, respektíve vzdelávanie. Psychologická diagnostika a diagnóza identifikuje narušenia vo vývine osobnosti, predovšetkým v jej emocionálnej a vôľovej zložke. Ide tu o citovú depriváciu, ktorá sa môže prejavovať ako citová tuposť, labilita či precitlivenosť. Ďalšou úlohou psychodiagnostiky je identifikovať charakteristické formy interakcie medzi diagnostikovaným jedincom a prostredím.

3. Zdroje informácií

• Osobnej anamnézy
• Rodiny diagnostikovaného (resp. náhradnej rodiny, inštitúcie).
• Užšieho sociálneho prostredia (trieda, priatelia).
• Širšieho sociálneho prostredia (škola, pracovisko, známi).
• Ide o zisťovanie údajov, ktoré sa týkajú jej komplexnosti - úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života, hierarchie hodnôt a pod. Ak ide o náhradnú rodinu alebo výchovu v inštitúcii.

Je dôležitou súčasťou sociálnej diagnostiky. U postihnutých či narušených jedincov môže byť pobyt v bežnej škole príčinou rôznych deviácii v správaní. Školská úspešnosť či neúspešnosť môže mať vplyv na poruchy správania. K obdobným prejavom môže dochádzať aj pri premiestňovaní dieťaťa do inej školy. Treba veľmi pozorne analyzovať vzťah dieťaťa a učiteľa, identifikovať možnú didaktogénnu neurotizáciu (školskú fóbiu) alebo averziu voči škole. Postupy a opatrenia, vyplývajúce z diagnózy:

• Distribúcia klienta do zodpovedajúcej inštitúcie.
• Poradenský (terapeutický plán) - dôraz.
• Záznamy zo sedení s klientom (skupinou).

4. Krízová intervencia

Zásah človeka v určitej stresovej - krízovej situácii iného človeka. Zasahovať by mal vyškolený sociálny pracovník.

• Kríza má individuálny charakter - každý jej intenzitu a závažnosť vníma inak.
• Krízový stav je časovo obmedzený - ak nie je úspešne vyriešený včas prerastá v závažnejšie komplikácie a správanie naberá iné, menej produktívne formy.
• Hlavné ťažisko práce s klientom tvorí riešenie problému.
• Jedným z cieľov KI je posilnenie klientovej kompetencie tak, aby v riešení svojej krízovej situácie zvládol čo možno najviac vlastným pričinením.
• Odborná práca v KI je eklektická - sociálny pracovník nepripúšťajúci si vo svojej práci nové myšlienky alebo prvky.
• Zameriavame sa hlavne na to kedy a ako krízová situácia vznikla - t.j. na blízku minulosť.
• Perspektívne sa pri KI orientujeme iba do blízkej budúcnosti.
• V kríze sa človek zväčša neocitol osamote, jeho situácia sa priamo či nepriamo dotýka celého vzťahového systému - preto sa v KI treba zamerať na celý systém.
• Vzniknutá kríza ovplyvňuje nielen prežívanie a správanie človeka, jeho psychiku ale ovplyvňuje i jeho zdravie a úroveň sociálnych vzťahov - preto by KI mala zahŕňať komplexnú intervenciu v smere bio - psycho - sociálno - duchovnom.
• KI musí mať v indikovaných prípadoch kontinuitu (nepretržitosť) v ďalšej odbornej práci s klientom.
• Stav, pri ktorom sa jednotlivé osoby stretávajú s prekážkami, problémami, životnými situáciami, ktoré sa javia ako neprekonateľné normálnymi a zaužívanými spôsobmi riešenia. Psychická, fyzická disharmónia, moment, kedy niečo prepukne. Nevyhnutný jav v živote človeka, abnormálne situácie sú súčasťou každého človeka. Prepojenie organizmu s vonkajším prostredím.

5. Typy kríz

• Strata objektu - smrť partnera, rozvod, strata mobility, zrada, strata dôvery, doterajšieho zdroja pomoci, narodenie postihnutého diaťaťa a pod.
• Zmena - zmenený zdravotný stav, v rodinných vzťahoch, na pracovisku, v škole a pod.
• Vývoj - kríza vyvolaná alebo urýchlená neschopnosťou prispôsobiť vlastný vývoj či vývoj okolo, v spoločnosti…
• SITUAČNÁ KRÍZA - Vyvolaná nepredvídateľnou stresovou situáciou.
• TRANZITÓRNA KRÍZA - Kríza z očakávaných životných zmien. Predvídateľné zmeny rastu a vývoja: Nástup do školy (známky, úlohy), puberta (prehnaná túžba po spravodlivosti), dospievanie, kríza 20 - teho veku (z porovnania čo som dosiahol s časovým obdobím, ako dlho som na svete - nič som nedosiahol), kríza stredného veku - odchod detí z domu, prázdno, starecká kríza z nemohúcnosti, výber život.
• TRAUMATICKÁ KRÍZA - Veľmi silné stresové faktory z vonku, nemá nad vzniknutou udalosťou takmer žiadnu kontrolu. Dotknutí sú úplne ochromení, zničení udalosťou (znásilnenie, vojnové udalosti, prírodné katastrofy, ťažká autonehoda, letecké nešťastie).

Práca školského sociálneho pedagóga so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia

Profesia sociálneho pedagóga, ktorá je zaraďovaná medzi pomáhajúce profesie, má v Európe omnoho dlhšiu históriu a v praxi je pomerne dobre etablovaná. Osobitne sa zameriava na žiakov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia so zreteľom na rómskych žiakov. V príspevku je predstavený projekt PRINED, prostredníctvom ktorého sa vytvára priestor pre zamestnanie sociálneho pedagóga v školách.

tags: #kazuistiky #sociálny #pedagóg #príklady