Maastrichtská zmluva: Kľúčový krok k Európskej únii

Maastrichtská zmluva, formálne známa ako Zmluva o Európskej únii, predstavuje prelomový moment v histórii európskej integrácie. Podpísaná bola 7. februára 1992 v holandskom meste Maastricht a platnosť nadobudla 1. novembra 1993. Táto zmluva položila základy pre vznik Európskej únie, akú ju poznáme dnes, a definovala jej hlavné ciele a piliere.

Historický kontext a predzvesť zjednotenej Európy

Projekt zjednotenej Európy nebol v čase podpisu Maastrichtskej zmluvy žiadnou novinkou. Už v roku 1950 prišiel francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman s návrhom na užšiu spoluprácu európskych krajín. Jeho Schumanova deklarácia z 9. mája 1950 vyzývala na spojenie produkcie uhlia a ocele Francúzska a Nemecka, čím sa mal položiť "prvý konkrétny základ európskej federácie".

Na túto výzvu reagovalo Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko, ktoré 18. apríla 1951 podpísali Parížsku zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). V roku 1957 táto "šestka" podpísala Rímske zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Euroatomu. Neskôr sa k nim pridávali ďalšie krajiny: Dánsko, Írsko a Veľká Británia v roku 1973, Grécko v roku 1981.

Ciele a piliere Maastrichtskej zmluvy

Hlavným cieľom Maastrichtskej zmluvy bolo posunúť európsku integráciu od čisto hospodárskeho spoločenstva smerom k politickej únii. Zmluva stanovila štyri základné slobody: voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Zaviazala spoločenstvo prijať opatrenia na dokončenie vnútorného trhu do 31. decembra 1992.

Zmluva zaviedla tzv. tri piliere:

Prečítajte si tiež: Sprievodca výpočtom čistej mzdy

1. Európske spoločenstvá: zahŕňali tradičné činnosti a rozhodovacie postupy troch pôvodných organizácií EÚ (EHS, ESUO a Euratom).
2. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika: vznikla s cieľom chrániť spoločné hodnoty, posilňovať bezpečnosť EÚ a zachovať mier.
3. Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí: cieľom bolo zabezpečiť bezpečnosť vytvorením pravidiel a kontrolných mechanizmov pre vonkajšie hranice EÚ a bojovať proti terorizmu, organizovanému zločinu, obchodu s drogami a medzinárodným podvodom.

Maastrichtská zmluva položila základy hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a zaviedla kritériá pre prijatie spoločnej meny euro. Zmluva stanovila aj právny základ šiestich nových spoločných politík EÚ, posilnila právomoci Európskeho parlamentu a zaviedla pojem Európskeho občianstva. Zmluvou vznikol Výbor regiónov a definovala sa zásada subsidiarity, podľa ktorej EÚ koná iba vtedy, keď je to účinnejšie na úrovni EÚ než na vnútroštátnej úrovni.

Hospodárska a menová únia a euro

Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch EÚ bolo jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny mala okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj prínos v oblasti prehlbovania politickej a kultúrnej integrácie.

Jednotná mena EÚ - euro - sa stala spoločnou pre milióny Európanov od 1. januára 1999, najskôr len v podobe bezhotovostného platobného styku, a od 1. januára 2002 aj v hotovostnej podobe.

Rozširovanie Európskej únie

Sľubne naštartovaný proces integrácie sa v 70. rokoch spomalil, keď západoeurópske ekonomiky čelili inflácii, nezamestnanosti, riešili sa dopady ropnej krízy a ďalšie problémy. Napriek tomu sa ale spoločenstvo rozrastalo.

Od 1. mája 2004 sa k dovtedajším krajinám pridali Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Cyprus a Malta a 1. januára 2007 sa Rumunsko a Bulharsko stali členským štátom Európskej únie. Ostatným členom EÚ je od 1. júla 2013 Chorvátsko. Slovensko sa 1. mája 2004 vstupom do EÚ stalo aj členom Hospodárskej a menovej únie. Maastrichtské kritériá v marci 2008 SR splnila a 1. januára 2009 sa stala členom eurozóny.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti v pracovnej zmluve

Zmluva o pristúpení a jej aplikácia

Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 26. februára 2003. Zmluva nadobudla platnosť 1. mája 2004. Ak projekty schválené podľa nariadenia (ES) č. poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu.

Nové členské štáty sa od 1. mája 2004 zúčastňujú na financovaní fondu podľa článku 47 nariadenia Rady (ES) č. S účinnosťou od 1. mája 2004 sa nové členské štáty zúčastňujú na financovaní fondu podľa článku 47 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999.

Prílohy I až XVIII, dodatky k nim a protokoly č. 1 až 11 v jazyku sú pripojené k tomuto aktu. Tieto texty vyhotovené v súčasných jazykoch sú uložené v archívoch Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie.

Európska identita a jej vývoj

Z hľadiska vývoja integrácie bola Európa v určitých obdobiach v duchovnej, kultúrnej, hospodárskej, a dokonca i politickej oblasti viac homogénna, než napríklad v prvej polovici 20. storočia. Od čias rozpadu Západorímskej ríše v roku 476, či ríše Karola Veľkého v roku 814, sa vývoj v Európe častejšie uberal cestou územného delenia, narastania rozdielov medzi jazykmi, kultúrou, náboženstvom, politickými štruktúrami, ekonomickou úrovňou, než snahou o ich zbližovanie či zjednotenie.

Ríša Karola Veľkého (747-814) preto nechýba v žiadnych prehľadoch dejín európskej integrácie a jej samotný panovník býva označovaný ako „otec Európy". Po jeho smrti sa Franská ríša rozdelila (rok 843 vo Verdune). V 16. storočí prišla kresťanská Európa aj o náboženskú jednotu, v rámci ktorej existovala značná jednota pri používaní jediného jazyka - latinčiny.

Prečítajte si tiež: Odhlásenie manželky z nájmu

tags: #kde #bola #podpísaná #zmluva #o #EU