
Článok sa zameriava na problematiku námietky premlčania v kontexte Civilného sporového poriadku (CSP), pričom analyzuje jej úpravu a význam v spotrebiteľských sporoch. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto tému, zohľadňujúc hmotnoprávne a procesnoprávne aspekty, ako aj judikatúru.
Spotrebiteľská zmluva je definovaná ako každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a všetky ostatné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Ak je uzavretých viacero spotrebiteľských zmlúv pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv.
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tzv. neprijateľné podmienky. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Prečítajte si tiež: Sprievodca špeciálnymi stoličkami pre ŤZP
Za neprijateľné podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Lehoty zohrávajú dôležitú úlohu v civilnom procese a sú upravené v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. CSP definuje lehotu ako súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu (§ 117 CSP). Súdy môžu ukladať lehoty aj v prípadoch, ak zákon žiadnu lehotu neustanovuje. Strana môže požiadať o odpustenie zmeškania lehoty alebo o jej predĺženie, pričom ide o dva samostatné inštitúty použiteľné za rôznych podmienok.
Uznanie nároku v civilnom sporovom konaní žalovaným zásadným spôsobom vplýva na jeho ďalší priebeh, keďže odpadá základný predpoklad jeho ďalšieho vedenia, ktorým je spor o právo. Za splnenia podmienok normovaných v § 282 CSP je súd oprávnený aplikovať osobitný procesný postup a vydať rozsudok pre uznanie. V štandardnom konaní premlčanie nároku bez ďalšieho nebráni tomu, aby súd mohol tento rozsudok vydať. V prípade spotrebiteľských nárokov je však ich vymáhateľnosť v súdnom konaní osobitne upravená v § 54a OZ.
Dôsledkom uplynutia premlčacej doby a neuplatnenia práva veriteľa v tejto dobe je "len" oslabenie práva, kedy súdna vymáhateľnosť nároku je síce naďalej možná, avšak v dôsledku procesnej obrany žalovaného v podobe úspešného vznesenia námietky premlčania súd nemôže žalobe vyhovieť. V prípade práv podliehajúcich preklúzii následkom kumulácie uplynutia zákonom stanovenej doby v spojení s ich neuplatnením je ich zánik, pričom (na rozdiel od premlčania) súd posudzuje preklúziu z úradnej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Mobilita pre ZŤP vďaka štvorkolkám
Novelou, vykonanou zákonom č. 343/2018 Z. z., došlo k doplneniu zákona č. 40/1964 Zb. Hneď v úvode považujeme za potrebné podotknúť, že text návrhu zákona, dôvodová správa, ako aj schválené znenie zákona nepočítali s nevymáhateľnosťou premlčaného spotrebiteľského nároku ako s absolútnou, ireverzibilnou kvalitou. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/147/2021 z 29. júna 2022, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predmetom ktorej bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej vo forme úveru. Išlo o spotrebiteľský zmluvný vzťah v zmysle § 52 a nasl. OZ. Pretože žalovaná svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas nesplnila, došlo k "zosplatneniu" celého dlhu a následne k postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu, ktorý postúpenú pohľadávku proti žalovanej uplatnil žalobou dňa 11. júla 2019, po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (posledným dňom lehoty na uplatnenie práva bol 20. Súd prvej inštancie po predbežnom právnom posúdení z dôvodu premlčania žalobou uplatneného nároku postupoval v zmysle § 138 CSP a vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby.
Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. Nový kódex civilného procesu si vyžiadali aj spoločensko-ekonomické potreby spoločnosti, najmä potreba efektívneho fungovania trhového mechanizmu, ktorý je závislý od kvality podnikateľského prostredia. Tá sa posudzuje z rôznych hľadísk a jedným z najdôležitejších je aj úroveň vymožiteľnosti práva, ktorá predstavuje základný pilier právneho štátu a demokratickej spoločnosti.
Medzi základné princípy CSP patrí:
Právomoc súdu v civilnom sporovom konaní môžeme definovať ako súhrn oprávnení a povinností súdu tzv. decíznej (rozhodovacej) povahy. V navrhovanom ustanovení je vyjadrená všeobecná a obligatórna zúžená právomoc civilných súdov, pričom sa zakotvuje generálna klauzula, ktorá zabezpečuje právomoc súdov v súkromnoprávnych sporoch a iných súkromnoprávnych veciach. Uzavretím tzv. rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu v prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa z. č. 244/2002 Z. z.
Prečítajte si tiež: Zasielateľská zmluva v slovenskom práve
Ústavný súd uvádza, že koncepcia námietky premlčania má odlišné dôsledky vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu a k rozhodnutiu o trovách konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd okrem majetkových, sociálnych, osobných, zárobkových a iných pomerov všetkých strán sporu si všíma aj okolnosti.
Právo na plnenie z poistnej zmluvy vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Trojročná premlčacia doba pri právach na plnenie z poistenia pritom v súlade s ustanovením § 101 a § 104 OZ začína plynúť rok po poistnej udalosti, čím sa fakticky všeobecne určená trojročná premlčacia doba predĺži o jeden rok v prospech a na ochranu poisteného.
Pre oba právne dôvody vzniku škody pri výkone verejnej moci (nezákonné rozhodnutie aj nesprávny úradný postup) je expressis verbis upravená len subjektívna premlčacia lehota. Objektívna premlčacia lehota sa de lege lata výslovne vzťahuje na nezákonné rozhodnutie. Pri posudzovaní možnosti analogického aplikovania objektívnej lehoty aj na vznik škody nesprávnym úradným postupom je súdna prax a akademická obec nejednotná. Prihliadnuc na účel zákona, ktorým je odškodnenie protiprávnej (nezákonnej a nesprávnej) činnosti pri výkone verejnej moci, sa ústavný súd prikláňa k náz.
Pojem udalosti, z ktorej škoda vznikla v zmysle ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka zahŕňa nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody (prevod vlastníckeho práva), ale i vznik škody samotnej. Škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, spočívajúceho práve v strate nehnuteľností prevodom na iné osoby. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je teda daný nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda, či oprávnený vedel alebo neved.
Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého povinnou obsahovou náležitosťou dovolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci je uvedenie konkrétneho rozhodnutia (judikatúry) dovolacieho súdu. Ustanovenie § 421 ods. 1 CSP nemožno interpretovať a uplatňovať tak, že zakotvuje povinné obsahové náležitosti dovolania. Obligatórne náležitosti dovolania upravuje § 428 CSP, ktorý okrem iného ukladá dovolateľovi povinnosť uviesť v dovolaní dovolacie dôvody, teda „z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne“.
Zákonnú úpravu vzájomnej žaloby nájdeme v § 147 CSP. Podľa § 147 ods. Hmotnoprávnou námietkou je pritom najčastejšie námietka premlčania alebo započítanie pohľadávok. Pri porovnaní vzájomnej žaloby a kompenzačnej námietky má osobitný význam práve citovaný § 147 ods. Túto interpretáciu § 147 ods. Práve spojka "i" v citovanom ustanovení je kľúčová, keďže vymedzuje limity, kedy sa nárok považuje za kompenzačnú námietku a kedy za vzájomnú žalobu.