
Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý sa v mnohých prípadoch ukazuje ako pružnejší, rýchlejší a hospodárnejší v porovnaní s klasickým súdnym konaním. Na Slovensku je táto oblasť upravená zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorý definuje podmienky, za ktorých je možné majetkové spory riešiť týmto spôsobom.
Základným predpokladom pre využitie rozhodcovského konania je existencia platnej rozhodcovskej zmluvy. Táto zmluva predstavuje dohodu strán, že ich prípadné spory budú prejednávané a rozhodované v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou inej zmluvy.
Podľa slovenského práva musí mať rozhodcovská zmluva písomnú formu. Táto podmienka je splnená, ak je zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma stranami, vo vzájomne vymenených listoch alebo dohodnutá pomocou telekomunikačného zariadenia, ktoré umožňuje zachytenie jej obsahu a identifikáciu strán. Nedodržanie písomnej formy je možné nahradiť vyhlásením strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu, a to najneskôr do začatia konania o veci samej.
Zmluva môže pokrývať už vzniknutý spor, všetky spory, ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, alebo sa môže vzťahovať na vymedzený okruh právnych vzťahov. Dôležité je, že zmluva musí obsahovať záväzok strán podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a jeho výsledkom.
Uzavretím platnej rozhodcovskej zmluvy sa vylučuje právomoc všeobecných súdov prejednať a rozhodovať spor vo veci samej. To znamená, že ak existuje platná rozhodcovská zmluva, súd nemôže vo veci konať. Táto zásada má však výnimky, napríklad v prípade potreby nariadenia predbežného opatrenia súdom pred začatím rozhodcovského konania.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou
Rozhodcovský súd sa skladá z jedného alebo viacerých rozhodcov. Počet rozhodcov musí byť nepárny. Ak sa strany nedohodnú na počte a osobách rozhodcov, spor rozhodujú traja rozhodcovia. Rozhodcom môže byť v podstate každá plnoletá a spôsobilá osoba, ktorá je bezúhonná a spĺňa požiadavky strán. Zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú odbornú kvalifikáciu.
Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti.
Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu. Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný zverejniť údaje o zriadení alebo zrušení stáleho rozhodcovského súdu, zriadení jeho pobočiek a v prípade zrušenia takejto inštitúcie aj zrušenie stáleho rozhodcovského súdu či jeho pobočky, štatút a rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu so zmenami a zoznam rozhodcov.
Konanie sa začína podaním žaloby jednou zo strán. Žaloba musí obsahovať všetky potrebné náležitosti, ako sú identifikačné údaje účastníkov, opis rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a návrh vo veci samej. K žalobe sa pripája kópia rozhodcovskej zmluvy.
Žalovaný má právo podať žalobnú odpoveď, v ktorej sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v žalobe. V priebehu konania môžu byť predkladané aj ďalšie písomnosti a dôkazy.
Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd
Rozhodcovský súd rozhoduje o tom, či sa vykoná ústne pojednávanie alebo sa rozhodnutie bude opierať len o písomnosti. Ak sa nariadi ústne pojednávanie, účastníci musia byť o jeho termíne informovaní v dostatočnom predstihu.
Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Ak je to potrebné, môže ustanoviť znalca na posúdenie odborných otázok.
Rozhodcovský rozsudok je výsledkom rozhodcovského konania. Musí byť písomný, odôvodnený a podpísaný väčšinou rozhodcov. Rozhodcovský rozsudok má pre strany rovnaké účinky ako rozsudok súdu.
Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje aj možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sú však obmedzené a týkajú sa najmä procesných nedostatkov alebo rozporu s verejným poriadkom.
Na zánik platnosti rozhodcovskej doložky je potrebný osobitný prejav vôle zmluvných strán. Ak zmluvné strany takýto prejav neurobia, rozhodcovská doložka ostáva naďalej v platnosti a prípadné spory o platnosť resp. neplatnosť zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní.
Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana
tags: #rozhodcovsky #súd #podmienky #platnosti