Súdne konanie o zverení dieťaťa do opatrovníctva: Práva, postupy a zmeny v rozhodovaní

Rozhodovanie o zverení dieťaťa do opatrovníctva je komplexný proces, ktorý si vyžaduje dôkladné zváženie všetkých aspektov života dieťaťa a rodičov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o súdnom konaní o zverení dieťaťa do opatrovníctva, vrátane právnych základov, postupov a dôležitých faktorov, ktoré súd berie do úvahy pri rozhodovaní.

Úvod

V predchádzajúcich článkoch sa venovali otázkam rozvodu manželstva a rozchodu rodičov dieťaťa, ktorí neboli manželia. V oboch prípadoch súd rozhoduje aj o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výsledkom je právny stav, ktorý odzrkadľuje potreby dieťaťa v čase vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Avšak, čo ak sa potreby dieťaťa zmenia natoľko, že vznikne potreba súdne rozhodnutie o zverení dieťaťa zmeniť?

Zmena súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa

Zákon o rodine v §26 umožňuje súdne rozhodnutie o zverení dieťaťa zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane dieťaťa, príp. rodičov natoľko, že je v záujme dieťaťa takáto zmena. Zmena pomerov a z toho vyplývajúci záujem dieťaťa sú jediným zákonným predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa.

Keďže zmena zverenia je závažným zásahom do života dieťaťa, je potrebné zvážiť dôvody takéhoto rozhodnutia a zabezpečiť všetky nevyhnutné podmienky pre osobnú starostlivosť o dieťa. Dôvody musia byť vážne a odôvodňovať zásadnú zmenu v živote dieťaťa. Zmena zverenia prichádza do úvahy pri rôznych životných situáciách, napr. ak rodič, ktorému dieťa bolo zverené, sa nevie alebo nemôže o dieťa riadne postarať, ak si to želá dieťa, alebo ak jeden z rodičov opakovane a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom.

Príprava na súdne konanie

Ak sa rozhodnete pre podanie návrhu na zmenu zverenia dieťaťa, je potrebné čo najskôr zabezpečiť svoje bytové, pracovné, osobné, či časové podmienky tak, aby vyhovovali potrebám osobnej starostlivosti o dieťa. Nečakajte na súdne rozhodnutie, súd bude vhodnosť týchto podmienok zisťovať ešte skôr než rozhodne. Odporúča sa konzultovať rozhodnutie s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR). Tento orgán môže poskytnúť ďalšie odborné či psychologické poradenstvo. Osobitne sa odporúča konzultovať rozhodnutie so psychológom a poradiť sa o prípadných dopadoch na dieťa.

Prečítajte si tiež: Tipy pre starostlivosť o kone po jazde

Dištančné stretnutia s advokátom a elektronická komunikácia

Mimoriadna situácia a ochrana zdravia vyžadujú, aby sa obmedzil osobný kontakt na minimum. Osobné stretnutie s advokátom je možné nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým, prostredníctvom platforiem ako SKYPE, Viber, WhatsApp. Zastúpenie je možné prevziať aj bez osobného stretnutia. Plnú moc a dôkazy pre súd je možné doručiť v elektronickej forme. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizuje výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Zmluvy a iné právne dokumenty je možné pripraviť elektronicky.

Návrh na súd

Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa, v praxi označovaný aj ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, v ktorého obvode má dieťa svoje bydlisko.

Obsah návrhu

1. Osobné údaje navrhovateľa (rodiča, ktorý žiada o zmenu zverenia dieťaťa) s uvedením mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu (rodiča, proti ktorému návrh smeruje).

2. Zdôvodnenie zmeny súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa, t.j. úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu a dôvodov. V návrhu je potrebné podrobne zdôvodniť zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, a zdôvodniť záujem dieťaťa na tom, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení dieťaťa. Uveďte rozsah navrhovaných zmien, t.j. či sa domáhate zverenia dieťaťa do Vašej osobnej (výlučnej) starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania dieťaťa, či už týždňový, dvojtýždňový, mesačný príp. nerovnomerný.

3. Návrh úpravy výživného a styku. Prípadnou zmenou zverenia dochádza spravidla aj k potrebe zmeny úpravy výživného či styku, je potrebné v návrhu na súd uviesť:

   Prečítajte si tiež: Skúsenosti s rehabilitáciou po TEP

   a) Návrh určenia výšky výživného, ktorú má rodič, ktorému nemá byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti mesačne platiť v prospech dieťaťa k rukám rodiča, ktorému dieťa má byť zverené do osobnej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je možné tiež požadovať určenie výživného, ak je životná úroveň rodičov rozdielna príp. navrhnúť aby sa výživné vôbec neurčilo ak je životná úroveň rodičov približne rovnaká. Pre účely riadneho určenia výšky výživného doporučujeme v návrhu podrobne opísať Vaše príjmy a opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti, na Vašu osobu a na dieťa.

   b) Návrh na úpravu styku rodiča s dieťaťom. Styk s dieťaťom sa upravuje s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako je však možné styk upraviť aj v prípade striedavej starostlivosti. Súd styk rodiča s dieťaťom neupraví jedine pokiaľ obaja rodičia nežiadajú styk upraviť.

4. Prílohy k návrhu:

   a) Rodný list dieťaťa.

   b) Listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa.

   Prečítajte si tiež: Starostlivosť o koňa

   c) Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa (rodiča). Ide napríklad o nasledovné:

   • potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov pokiaľ ste v pracovnom pomere,
   • daňové priznanie za posledný rok, pokiaľ ste živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba,
   • potvrdenie UPSVaR o poberaní prídavku na dieťa, príp.

   d) Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti. Ide napríklad o nasledovné:

   • nájom, príp. služby spojené s užívaním bytu,
   • elektrina,
   • plyn,
   • koncesionárske poplatky,
   • káblová TV,
   • pevná linka, príp. internet,
   • smetné a daň z nehnuteľnosti,
   • poistenie domácnosti, príp. nehnuteľnosti.

   Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.

   e) Listinné a iné dôkazy preukazujúce osobné výdavky. Ide napríklad o nasledovné:

   • mobil,
   • životná poistka,
   • pôžičky a pod.

   Odhadom vyčíslite aj výdavky na Vašu stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a pod.

   f) Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na dieťa. Ide napríklad o nasledovné:

   • stravné a iné poplatky v škole, príp. v MŠ,
   • hračky,
   • životné poistky, príp. sporenia,
   • lieky a zdravotné pomôcky,
   • cestovné, príp. výdavky na pohonné hmoty,
   • krúžky a záujmy,
   • mobil.

   Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu v domácnosti, hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.

5. Počet vyhotovení: Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach.

Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Priebeh súdneho konania

Po podaní návrhu na súde, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch oboch rodičov dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVAR, ktorý zastupuje v tomto konaní dieťa.

Úloha kolízneho opatrovníka

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.

Dokazovanie a rozhodovanie súdu

V rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu súd sa musí vysporiadať s otázkami:

1. Došlo k zmene pomerov a odôvodňuje záujem dieťaťa potrebu zmeny rozhodnutia o zverení dieťaťa?
2. Aká bude výška výživného na dieťa?
3. Akým spôsobom bude upravený styk rodiča s dieťaťom?

Na základe vykonaného dokazovania po tom, čo súd sa vysporiada s vyššie uvedenými otázkami, súd vo veci rozhodne. Súd rozhodne spravidla tak, že dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov príp. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s dieťaťom. Súd rozhoduje o úprave práv a povinností k dieťaťu rozsudkom, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania. Doporučujeme na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku Vám vyznačia v infocentre súdu, ktorý rozhodoval vo veci.

Zisťovanie záujmu dieťaťa

V zmysle § 26 Zákona o rodine: „Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností“. Otázka zverenia dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa je možné nahradiť dohodou rodičov, ktorú súd schváli. Súd môže dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vždy rozhoduje záujem dieťaťa, ktorý súd v rámci dokazovania zisťuje. Zistiť, čo je v záujme dieťaťa však nie je jednoduchá otázka. V zásade nejde o „právny problém“ ale o otázku pedopsychologickú. Súd za účelom rozhodnutia o zverení dieťaťa zisťuje záujem dieťaťa prostredníctvom:

a) Výsluchu rodičov za účelom zistenia osobnostných ale aj materiálnych predpokladov pre zverenie dieťaťa. Súd skúma najmä vzťah rodiča s dieťaťom a to či sa dokáže rodič o dieťa osobne starať po všetkých stránkach. Rozhodujúca môže byť aj pracovná vyťaženosť príp. ďalšie okolnosti na strane rodiča.

b) Pomerov v domácnostiach rodičov. Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča pre zverenie dieťaťa. Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke ale aj pripravenosť domácnosti pre pobyt dieťaťa napr. vybavenosť detskej izby, možnosti pre prípravu do školy a pod.

c) Názoru dieťaťa, ktorý je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Pokiaľ dieťa dokáže svoj názor vyjadriť tak súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možný aj osobný výsluch dieťaťa na súde.

d) Znaleckého dokazovania. Pokiaľ je dieťa útleho veku, resp. nieje možné na jeho názor prihliadať pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia súd spravidla ustanoví súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok. V znaleckom posudku znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení dieťaťa doporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu dieťaťa, príp.

Novinky v zákone o rodine

Nový zákon o rodine priniesol aj novinku v tom smere, že rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti sa môže domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§24 ods. 5 Zákona o rodine). Ďalšou významnou novinkou je aj to, že ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom môže súd zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti, t.j.

Výška výživného

Podľa §62 ods. 2 Zákona o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“. Výživné možno charakterizovať ako finančný príspevok určený najmä na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Vychádzajúc z § 62 ods. 2 Zákona o rodine je zrejmé, že výška výživného sa určuje najmä podľa majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností.

a) Majetkové pomery rodičov. Neexistuje žiaden matematický vzorec pre výpočet výživného. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výživné sa určí z príjmov rodiča po odpočítaní jeho opodstatnených výdavkov. Existujú však ďalšie pravidlá určené Zákonom o rodine, ktoré majú vplyv na výšku výživného a ktoré vôbec nemajú matematický charakter. Na strane príjmov súd skúma najmä opakujúce sa príjmy zo zamestnania prípadne podnikania spravidla za posledných dvanásť mesiacov. Okrem opakujúcich sa príjmov súd skúma aj ostatný majetok najmä nadobudnuté nehnuteľnosti, autá, úspory na účtoch, cenné papiere a iný hodnotný majetok. Účelom tohto skúmania je zistiť materiálnu úroveň rodičov. Na strane výdavkov súd môže pri určovaní výživného prihliadať len na opodstatnené výdavky rodičov. Ide najmä o výdavky na domácnosť a na dieťa.

b) Schopnosti a možnosti rodičov. Ako sme už uviedli výživné sa určuje aj podľa rôznych pravidiel, ktoré vždy nemajú matematický charakter. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd má právo pri určovaní výživného neprihliadať na neopodstatnené výdavky rodiča. Kedy ide o neopodstatnený výdavok súd posudzuje podľa životnej úrovne rodiča prirovnaním k výške a dôvodnosti tohto výdavku. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak napríklad rodič sa vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Ak napríklad si rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný, nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky.

Nový zákon o rodine zaviedol inštitút tzv. minimálneho výživného vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu.

Striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť (SOS) ako právny inštitút je zavedená v právnom poriadku od 1. júla 2010. Podľa ust. § 24, ods. 4 ZoR je striedavá osobná starostlivosť upravená takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.

Predbežným opatrením je tiež možné zveriť dieťa do SOS - umožňuje to ust. § 76, ods. 1, písm.

Rodičovský príspevok pri striedavej starostlivosti

Podľa ust. § 3, ods. 5 ZoRP: „Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.“ Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe ust. §35 ZoR súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.

Prídavok na dieťa pri striedavej starostlivosti

Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, v roku 2014 sa vyplácal vo výške 23,52 eur mesačne.

Pomoc v hmotnej núdzi pri striedavej starostlivosti

Ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.

Materská a rodičovská dovolenka pri striedavej starostlivosti

Podľa Zákonníka práce môže ísť otec aj matka na materskú/rodičovskú dovolenku súčasne. V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Peňažnú dávku môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení - posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne.

Materské školy a školská dochádzka pri striedavej starostlivosti

Deti navštevujú dve škôlky nielen pri SOS, napríklad dieťa žije len s matkou, ktorá pracuje na turnusy v Rakúsku dva týždne/dva týždne a o dieťa sa zatiaľ starajú starí rodičia. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov.

Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. 04. 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie (okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať).

Daňový bonus pri striedavej starostlivosti

Podľa ust. § 33, ods. 4 ZoDP: „Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.“ Vyššie uvedená úpravu je možné považovať za nedoriešenú a diskriminačnú.

Trvalý pobyt pri striedavej starostlivosti

Podľa ust. § 3, ods. 1 ZoHPO: „Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.

Sociálnoprávna ochrana detí pri striedavej starostlivosti

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení podľa ZSPODaSK.

Výkon kolízneho opatrovníctva je podrobne upravený v internej norme IN č. 014/2012, v ktorej je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť, ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

tags: #súdne #konanie #zverenie #dieťaťa #do #opatrovníctva