
Manželstvo je zväzok plný radostí, ale aj povinností. Jednou z tých základných, no často prehliadaných, je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov. Čo sa však stane, ak jeden z manželov túto povinnosť neplní? Má druhý manžel právo na výživné počas trvania manželstva? A aké sú dôvody, pre ktoré súd nemusí takúto žiadosť uznať? Tento článok sa venuje problematike neuznania výživného na manželku (ale aj manžela) počas manželstva a rozoberá dôvody, ktoré k tomu môžu viesť.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Táto povinnosť vzniká automaticky uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom. Vychádza zo zásady rovnosti manželov v právach a povinnostiach a z povinnosti starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Medzi základné povinnosti manželov patrí spoločné bývanie, vernosť, vzájomný rešpekt, spoločná výchova detí a vytváranie zdravého rodinného prostredia. Rovnako tak medzi povinnosti manželov môžeme zaradiť aj starostlivosť o dieťa, či povinnosti týkajúce sa finančnej stránky, ako starostlivosť o potreby domácnosti v rozmedzí svojich schopností a majetkových pomerov.
Problém s neplnením vyživovacej povinnosti vzniká najčastejšie v situáciách, keď:
V takýchto prípadoch, ak sa manželia nevedia dohodnúť a jeden z nich vyživovaciu povinnosť neplní dobrovoľne, má druhý manžel právo podať na súd návrh na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Všetko o Pracovnej Zmluve
Ak manžel neprispieva na domácnosť, máte právo to riešiť súdnou cestou. Odporúča sa spočítať si svoje výdavky na spoločnú domácnosť a žiadať minimálne polovicu. Je dôležité napísať podrobný zoznam všetkých výdavkov na spoločnú domácnosť a zabezpečiť si dôkazy o týchto výdavkoch (účty, faktúry). Súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Súd nemusí uznať žiadosť o výživné počas manželstva, ak:
Dôležité je zdôrazniť, že každý prípad sa posudzuje individuálne a súd berie do úvahy všetky okolnosti.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na starostlivosť o domácnosť. Je to pochopiteľné, pretože starostlivosť o domácnosť vyžaduje nielen finančné náklady, ale i čas, energiu a osobné nasadenie, ľudovo povedané kopec práce, ktorá nie je zaplatená.
Manželské výživné sa počíta podľa príjmu manželov. Každý z členov domácnosti je povinný sa podieľať na chode domácnosti a to aj finančne. Odporúča sa spočítať si svoje výdavky na spoločnú domácnosť a žiadať minimálne polovicu.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Súd musí pri návrhu na rozvod vždy skúmať, či sú porušené jednotlivé povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 ods. Pokusy o zachovanie, udržanie manželstva skončili neúspechom (napr. manželia nežijú v spoločnej domácnosti (jeden z nich sa odsťahoval napr. Jeden z manželov sa dopustil voči druhému trestného činu (napr.
Podľa rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15CoP/14/2019 „Zvyčajne vznik a prehlbovanie vážneho rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi vyvoláva viaceré príčiny, ktoré môžu byť objektívneho charakteru (napr. oddelené bývanie, neplodnosť, zásahy príbuzných) alebo subjektívneho charakteru, ktoré spočívajú vo vedomom konaní jedného manžela alebo oboch manželov (napr.
Pani Terézia sa po rozvode s manželom zoznámila s pánom Petrom. Presťahovala sa k nemu, predala svoj byt a peniaze investovala do prerobenia Petrovho bytu. Po rokoch sa ich vzťah rozpadol a Peter ju z bytu vysťahoval. Súd prikázal Terézii vysťahovať sa z Petrovho bytu. Tento príklad ukazuje, že zákon vôbec nechráni neformálne vzťahy muža a ženy tak ako manželstvo. Spoločným bývaním, prípadne aj investíciami do bytu (hoci aj vysokými) alebo nahlásením trvalého pobytu v byte, ktorý patrí partnerovi, nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať toho, aby jeho partner tento byt vypratal.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
tags: #neuznanie #výživného #na #manželku #počas #manželstva