
Pracovné právo na Slovensku upravuje rozsiahly súbor predpisov, ktoré definujú vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Medzi kľúčové aspekty patrí skončenie pracovného pomeru, ktoré môže nastať rôznymi spôsobmi. Tento článok sa zameriava na problematiku skončenia pracovného pomeru, pričom zohľadňuje rôzne formy výpovedí, dohody a ďalšie relevantné faktory, ako aj súvisiace práva a povinnosti oboch strán.
Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) definuje taxatívne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Tieto spôsoby majú kogentný charakter, čo znamená, že nie je možné dohodnúť iné spôsoby skončenia, ako tie, ktoré stanovuje zákon. Medzi základné spôsoby patria:
Okrem týchto základných spôsobov existujú aj špecifické prípady, ako napríklad skončenie pracovného pomeru u cudzincov bez štátnej príslušnosti alebo u učiteľov vysokých škôl.
Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje súhlas oboch strán - zamestnanca aj zamestnávateľa. Podľa § 60 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohoda musí obsahovať:
Dohoda o skončení pracovného pomeru nemusí byť zachytená na tej istej listine. Postačuje, ak zamestnanec podá návrh (žiadosť) a zamestnávateľ ho akceptuje. Dôležité je, aby akceptácia bola bez výhrad. Ak zamestnávateľ navrhne zmenu dátumu skončenia, ide o nový návrh, ktorý musí zamestnanec akceptovať.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o výplatných termínoch
Zákonník práce vyžaduje písomnú formu dohody o skončení pracovného pomeru. Avšak, nedodržanie písomnej formy nespôsobuje neplatnosť dohody. Dohoda môže platne vzniknúť aj na základe ústneho prejavu vôle alebo konkludentne (napr. ak zamestnanec odovzdá kľúče a zamestnávateľ to akceptuje).
Pri skončení pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom sa vyžaduje vyjadrenie jeho zákonného zástupcu. Nedodržanie tejto podmienky nespôsobuje neplatnosť skončenia, ale zakladá pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa.
Zákonník práce neposkytuje pri dohode o skončení pracovného pomeru zvýšenú právnu ochranu. To znamená, že dohodou je možné ukončiť pracovný pomer aj v ochrannej dobe (napr. počas práceneschopnosti zamestnanca) a nie je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov.
Napriek tomu, aj pri dohode o skončení pracovného pomeru platí možnosť domáhať sa jej neplatnosti podaním žalobného návrhu, určovacou žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou.
Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi, inak je neplatná. Doručenie sa realizuje osobne na pracovisku alebo poštou.
Prečítajte si tiež: PZP a výročný deň
Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a trvá:
Výpoveď musí obsahovať:
Zákon nevyžaduje, aby prejav vôle bol výslovne označený ako výpoveď, ale musí byť jasné, že nejde o návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Medzi najčastejšie dôvody patria:
Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí byť písomná, doručená zamestnancovi a musí obsahovať presný dôvod výpovede, inak je neplatná.
Prečítajte si tiež: Zmeny v dôchodkovom systéme
Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v tzv. ochrannej dobe, ktorá zahŕňa:
V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov alebo z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti má zamestnanec nárok na odstupné. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak:
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak závažne porušil pracovnú disciplínu.
Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Pri skončení pracovného pomeru majú zamestnanec a zamestnávateľ určité práva a povinnosti. Zamestnávateľ je povinný:
Zamestnanec je povinný:
Pri skončení pracovného pomeru na kratší pracovný čas (menej ako 20 hodín týždenne) platia určité odlišnosti. Napríklad, neplatí ochranná doba pred zákazom výpovede, neplatia ustanovenia o hromadnom prepúšťaní a zamestnancovi nepatrí odstupné.
Na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o brigádnickej práci študentov) sa nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce upravujúce práva a povinnosti z pracovného pomeru. Avšak, existujú výnimky, napríklad pri okamžitom skončení dohody.