
Otázka nezamestnanosti a jej vplyvu na platenie výživného je komplexná problematika, ktorá sa dotýka mnohých rodín na Slovensku. Tento článok sa podrobne zaoberá tým, ako nezamestnanosť ovplyvňuje vyživovaciu povinnosť, aké sú práva a povinnosti rodičov v tejto situácii a ako postupovať, ak sa ocitnete v podobnej situácii.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zakotvená v Zákone o rodine a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dôležité je, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Zákon o rodine stanovuje minimálnu výšku výživného, ktorú je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na jeho finančnú situáciu. Táto suma predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa predpisov práva sociálneho zabezpečenia.
Životné minimum je suma, ktorá sa pravidelne upravuje. Aktuálne sumy životného minima je možné nájsť na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Pri určovaní výšky výživného súd prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. To zahŕňa ich vzdelanie, vek, zdravotný stav a možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd tiež zohľadňuje, či sa rodič bezdôvodne vzdal výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
Prečítajte si tiež: Dôchodky na Slovensku: Fakty
V prípade, že je rodič dobrovoľne nezamestnaný, súd môže prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zisťovať, aké pracovné ponuky sú na trhu práce a aký príjem by mohol rodič dosahovať. Následne môže súd vychádzať z tohto potenciálneho príjmu pri určovaní výšky výživného.
Strata zamestnania môže výrazne ovplyvniť finančnú situáciu rodiča a jeho schopnosť platiť výživné. V takejto situácii je dôležité vedieť, ako postupovať a aké sú možnosti.
Ak rodič stratí zamestnanie, môže požiadať súd o zníženie výživného. Je však dôležité, aby súd preukázal, že strata zamestnania nebola zavinená samotným rodičom a že sa aktívne snaží nájsť si nové zamestnanie. Súd bude tiež zvažovať vek, zdravotný stav, vzdelanie a situáciu na trhu práce v danom regióne.
Pri posudzovaní žiadosti o zníženie výživného súd prihliada na:
Ak sa ocitnete v situácii, že nemôžete platiť výživné v pôvodnej výške z dôvodu nezamestnanosti, je dôležité čo najskôr podniknúť kroky na úpravu tejto situácie.
Prečítajte si tiež: Úrad práce a povinnosti nezamestnaného
Ak rodič neplatí výživné, je dôležité riešiť túto situáciu. Ak súd určil výživné a rodič ho neplatí, je možné podať návrh na exekúciu. Ak rodič neplatí výživné dlhodobo, môže sa dopustiť trestného činu zanedbania povinnej výživy. V takomto prípade je možné podať trestné oznámenie na polícii.
V prípade, že povinný rodič neplatí výživné, môže oprávnený rodič požiadať o náhradné výživné na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné výživné sa poskytuje v prípade, ak povinný rodič neplatí výživné najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace a exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace.
Vyživovacia povinnosť rodičov trvá spravidla dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. To znamená, že ak dieťa študuje na dennom štúdiu na strednej alebo vysokej škole, rodičia sú povinní platiť výživné.
Denné štúdium na strednej alebo vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktorý plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a majú nárok na výživné od rodičov. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať.
V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť spravidla nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
Prečítajte si tiež: Prehľad príspevku pre nezamestnaných
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Okrem štandardných situácií existujú aj špecifické prípady, ktoré môžu ovplyvniť vyživovaciu povinnosť.
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje. V takomto prípade súd musí tento nárok skúmať prísne.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.
V niektorých prípadoch môže vzniknúť nárok na výživné aj pre rozvedeného manžela/manželku. Podľa Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, súd môže na návrh jedného z nich určiť rozsah príspevku na výživu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela/manželky možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
V Nemecku je možné výživné uplatniť ako daňový výdavok v maximálnej výške 9.000 eur (od 1.1.2018), príp. 8.820 eur (do 31.12.2017). Túto sumu je možné ešte navýšiť o príspevky na základné zdravotné poistenie a poistenie opatrovania. Je potrebné doložiť Vyhlásenie o výživnom za daný kalendárny rok v dvojjazyčnej verzii (slovensko-nemeckej).
tags: #nezamestnanosť #a #platenie #alimentov