Invalidný dôchodok a jeho vplyv na mzdu a zamestnanie na Slovensku

Invalidný dôchodok predstavuje dôležitý systém sociálneho zabezpečenia pre občanov so zníženou schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na invalidný dôchodok v kontexte slovenskej legislatívy, jeho vplyv na zamestnanie, daňové a odvodové povinnosti, ako aj na možnosti podpory pre zamestnávateľov zamestnávajúcich osoby s invaliditou. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre zamestnancov, zamestnávateľov, ako aj pre širokú verejnosť.

Definícia invalidity a invalidného dôchodku

Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Invalidný dôchodok je peňažná dávka, ktorá sa poskytuje občanom, ktorých zdravotný stav z dôvodu dlhodobého zdravotného postihnutia znížil ich schopnosť pracovať. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách a má priamy vplyv na výšku invalidného dôchodku. Od 1. júla sa časť invalidných dôchodkov zvýšila. Úprava percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri niektorých ochoreniach umožní zaradiť nové druhy ochorení, čo bude mať pri niektorých ochoreniach vplyv na uznanie invalidity, resp. Nárast percentuálnej miery poklesu schopnosti výkonu zárobkovej činnosti sa má týkať 24 položiek novej prílohy v rámci kategórie „do 70 %“ s priemernou sumou zvýšenia dôchodku vo výške 22,60 eura. Ďalší invalidní penzisti sa majú presunúť z kategórie „do 70 %“ do kategórie „nad 70 %“ percentuálnej miery poklesu schopnosti výkonu zárobkovej činnosti, čo sa dotkne 73 položiek v prílohe. Zmenou prílohy sa má zvýšiť počet novopriznaných invalidných dôchodkov o 476 invalidných dôchodcov v kategórii „do 70 %“ a o 1 436 invalidných dôchodcov v kategórii „nad 70 %“.

Zamestnávanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Definícia a podmienky

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Príspevky a podpora

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci - Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Minimálna mzda

Zástupcovia zamestnancov i zamestnávateľov sa dohodli minimálnej mzde na rok 2023 vo výške 700 eur. Spôsob určenia minimálnej mzdy upravuje § 7 a § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Tak ako každý rok je 15. Ak by sa sociálni partneri nedohodli, minimálna mzda by sa určila ako 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za rok 2021. Zvýši sa aj minimálna hodinová mzda, ktorá bude od 1.1.2023 vo výške 4,023 eur/hod. Zamestnanci v pracovnom pomere majú podľa koeficientu náročnosti práce nárok na vyššiu minimálnu mzdu. Na jej výpočet slúži vzorec, ktorý ustanovuje § 120 ods. Príklad výpočtu pre 2.

Doplácanie poistného na dôchodkové poistenie

Podľa § 142 ods. boli zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. Táto možnosť nie je nijako časovo ohraničená pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca. Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Napríklad pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €. Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy. Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, ktorá bola zistená, resp. Zaujímavé je, že pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. Dodatočné doplatenie poistného je tak "lacnejšie" ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu. 3-násobok priemernej mzdy (resp. max.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Ak ste napríklad počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €. V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší. "Vtip" je ďalej v tom, že viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020.

Odchodné pri odchode do dôchodku

Odchodné je pracovnoprávny inštitút, ktorý sa poskytuje zamestnancovi len raz počas jeho pracovnej kariéry, a to spravidla v čase, keď sa jeho pracovný pomer končí a on nadobudol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok. Dovŕšenie dôchodkového veku alebo získanie invalidného dôchodku však nie je zákonným dôvodom na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - pracovný pomer zamestnanca naďalej trvá, ak žiadna zo strán neuskutoční úkon smerujúci k jeho skončeniu. Nárok na odchodné má zamestnanec len v prípade, ak v čase skončenia pracovného pomeru už nadobudol nárok na starobný či invalidný dôchodok. Požiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku v čase trvania pracovného pomeru nie je možné, vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa vyžaduje preukázanie skončenia pracovného pomeru a až následne vykoná posúdenie vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok.

Nárok na odchodné vznikne zamestnancovi aj v prípade, ak zamestnanec skončí pracovný pomer a do 10 dní od jeho skončenia požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie nároku na jeden z vyššie uvedených dôchodkov. Odchodné sa poskytuje vo výške najmenej jedného priemerného mesačného zárobku, pochopiteľne však môže byť aj vyššie - väčší rozsah vyplateného odchodného môže byť dohodnutý individuálne alebo v kolektívnej zmluve. Zákonník práce stanovuje aj výnimku, kedy zamestnávateľ nemusí zamestnancovi poskytnúť odchodné. Ak bol so zamestnancom skončený pracovný pomer okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, zamestnávateľ nemá povinnosť odchodné poskytnúť, aj keď vznikol zamestnancovi právny nárok na jeho vyplatenie.

Zmeny v sumách životného minima a ich vplyv

Od 1. júla 2021 došlo k zmene sumy životného minima. Výšku životného minima upravuje zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom minime“). Podľa § 5 ods. 1 zákona o životnom minime sa sumy životného minima upravia vždy k 1. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bol koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie (t. j.

Zmena súm životného minima od 1.7.2021 ovplyvňuje aj niektoré veličiny v oblasti dane z príjmov, ktoré sú upravované zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Vplyvom zmeny súm životného minima od 1.7.2021 sa mení aj výška rodičovského príspevku a výška prídavkov na dieťa, ktorá bude platná v roku 2022, t. j. Vplyv životného minima od 1.7.2021 - nepostihnuteľná suma pri exekúcii, dôchodky, max.

Už 1. júla sa zvýšilo životné minimum, od ktorého tiež závisí, či vám ju priznajú, alebo nie. vyšší ako 1,2-násobku životného minima, a to bude od 1. budúceho mesiaca budete potrebovať aspoň 281,40 eura. parlament návrh zákona schválil v júni a zmena vošla do života 1. augusta. - predčasná penzia sa kráti za obdobie chýbajúce do dôchodkového veku za každých 30 chýbajúcich dní sa dávka zníži o 0,5 %, napr. životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Od 1. 234,42 eura z 218,06 eura. Nepostihnuteľná čiastka pri exekúcii je od 1. neprednostných pohľadávkach, čo sú napríklad splátky úverov. takejto rodine od 1. občanovi v exekúcii 100 % životného minima. - Táto suma ale nie je jedinou položkou, ktorá dlžníkovi ostáva. tretiny. Pri neprednostných pohľadávkach ide na splácanie exekúcie tretina a dve tretiny ostávajú dlžníkovi. idú dve tretiny na splátky a tretina ostáva dlžníkovi. - Priamym postihnutým sú podľa exekútorov v tomto prípade veritelia, ktorí takisto môžu predstavovať sociálne ohrozené skupiny občanov ako mamičky čakajúce na výživné či obete trestných činov.

Nárast sa vzťahuje na plnoleté osoby, kde sa suma zvyšuje o 16,36 eura mesačne na 234,42 eura z pôvodných 218,06 eura. posudzovanom plnoletom je nárast o 11,41 eura na 163,53 eura. Zvýšenie bude mať vplyv najmä na domácnosti s deťmi, ktoré poberajú štátne sociálne dávky, domácnosti, ktoré sú príjemcami pomoci v hmotnej núdzi a domácnosti osôb s ťažkým zdravotným postihnutím či poberateľom 13. novelou zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

Evidencia dôchodkov v mzdovom systéme

Ak zamestnávate pracovníkov s priznaným starobným, predčasným starobným, invalidným dôchodkom 40 % - 70 %, invalidným dôchodkom nad 70 %, výsluhovým alebo invalidným výsluhovým dôchodkom, zaevidujete ho na záložke Evidencia dôchodkov. Prvé tri typy: dovŕšenie dôchodkového veku, žiadosť o invalidný resp. starobný dôchodok slúžia na rozdelenie Evidenčného listu dôchodkového poistenia. Ďalšie typy dôchodku zadávate až pri priznaní určitého typu dôchodku.

Príklady evidencie

• Príklad 1: Zamestnanec pracuje na hlavný pracovný pomer od 1. 6. 2023. Zamestnancovi bol priznaný starobný dôchodok od 10. 8. 2023. Rozhodnutie o priznaní dôchodku bolo vydané 22. 9. Ako dôchodok zaevidujete v OLYMPE? Pre výpočet odvodov na sociálne poistenie je dôležitý Dátum vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku, teda 22. 9. 2023. Pri evidovaní dôchodku, je veľmi dôležité vybrať správny dôchodok.
• Príklad 2: Zamestnanec pracuje na hlavný pracovný pomer od 1. 6. 2023. Zamestnancovi bol priznaný invalidný dôchodok - invalidita nad 70 % od 10. 8. 2023. Rozhodnutie o priznaní dôchodku bolo vydané 22. 9. Ako dôchodok zaevidujete v OLYMPE? Pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie je dôležitý Dátum priznania dôchodku, teda 10. 8. 2023. Dátum vydania rozhodnutia 22. 9.

Ak zadávate poberateľa predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku s priznaným dôchodkom k 1. 1. Na záložke Zdravotné obmedzenia vyplníte mesiac a rok, odkedy má mať zadanie vplyv na výpočet mzdy. Následne vyberiete % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť voči zdravej fyzickej osobe alebo preukaz ZŤP. V prípade, že zamestnancovi zaevidujete invalidný dôchodok 40-70 %, alebo nad 70 % na záložke Evidencia dôchodkov, program automaticky pridá pokles schopnosti na záložke Zdravotné obmedzenia. V mesiaci 9/2023 sú vypočítané znížené odvody na zdravotné poistenie v sadzbe 2 % za zamestnanca a 5 % za zamestnávateľa. V mesiaci 10/2023 sú taktiež vypočítané znížené odvody na zdravotné poistenie v sadzbe 2 % za zamestnanca a 5 % za zamestnávateľa.

tags: #invalidný #dôchodok #a #mzda