Reforma dôchodkového systému na Slovensku: Kedy bola spustená a čo priniesla?

Svet sa globalizuje a demografické zmeny kladú nové výzvy na dôchodkové systémy. Bismarckovský priebežný systém prestáva byť udržateľný, čo vedie k potrebe prechodu na kapitalizačný systém, kde si každý občan sporí na svoj osobný dôchodkový účet. Slovensko sa pustilo do tejto neľahkej úlohy a zaviedlo reformu dôchodkového systému. Kedy sa tak stalo a aké sú jej hlavné princípy?

Potreba zmeny dôchodkového systému

V otvorenej spoločnosti, kde si ľudia môžu vybrať, kde chcú žiť a pracovať, a kde sa mení pomer ľudí v produktívnom a poproduktívnom veku, tradičný dôchodkový systém založený na priebežnom financovaní stráca svoju efektivitu. Žiaden štát nemôže donekonečna zvyšovať odvody a dane, ani zvyšovať vek odchodu do dôchodku. To vedie ku generačnej nespravodlivosti, pretože predchádzajúca generácia má relatívne vyššiu životnú úroveň ako nasledujúca.

Preto je nevyhnutné klásť dôraz na individualitu jednotlivca a umožniť mu postarať sa o svoj dôchodok. Ak to sám nedokáže, štát by mal poskytnúť pomoc. Každý by mal mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, kedy chce odísť do dôchodku, pričom dôležitá bude výška majetku na jeho osobnom dôchodkovom účte, ktorá mu umožní poberať aspoň minimálny dôchodok. Peniaze na osobnom dôchodkovom účte sú majetkom jednotlivca a v prípade jeho smrti ich zdedia pozostalí.

Základné princípy kapitalizačného systému

Kapitalizačný systém dôchodkového zabezpečenia umožňuje občanom slobodne si vybrať, ako má ich dôchodkové sporenie vyzerať, a podľa toho si vybrať príslušných správcov a produkty. Systém musí umožňovať občanom nasporiť si dostatočne vysoké úspory na poberanie dostatočne vysokého dôchodku a zároveň minimalizovať riziká zo zneužitia týchto prostriedkov. Takéto sporenie by mal štát daňovo motivovať.

Dôchodková reforma má zmysel len vtedy, ak ľuďom umožní nasporiť si dostatočne vysoké sumy na svojom osobnom dôchodkovom účte. Ide o dlhodobé sporenie, zväčša viac ako tridsaťročné. Pri správnom riadení sporenia sa dá dosiahnuť podstatne vyšší výnos ako je tempo rastu inflácie, čo je základný predpoklad nasporenia dostatočne vysokej sumy na účte.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Dve fázy dôchodkového systému

Dôchodkový systém má dve fázy: fázu sporenia a fázu poistenia. Fáza sporenia trvá až do momentu, kým nezačneme poberať dôchodok. Každá suma je smerovaná na investovanie s cieľom dosiahnuť maximálnu výnosnosť investície pri minimálnom riziku.

Dôraz sa kladie na investičný horizont a obmedzenia pri investovaní. Napríklad, investovať do akcií je možné len vtedy, ak je predpokladaný čas odchodu do dôchodku dlhší ako sedem rokov. Podobne, nie je možné investovať do štátneho dlhopisu, ktorý je splatný o päť rokov, vtedy, ak je predpokladaný odchod do dôchodku dva roky. Tieto investičné obmedzenia z hľadiska riadenia trhových rizík má právo stanoviť štát, aby sa predišlo nekompetentnému investovaniu, keďže sa uvažuje o povinnom sporení a štátom garantovanom minimálnom dôchodku.

Po ukončení sporenia nasleduje fáza poistenia.

Osobný dôchodkový plán

Pre vybudovanie kvalitného kapitalizačného piliera na dlhý čas je potrebný model, ktorý sa nazýva dôchodková schéma alebo osobný dôchodkový plán. To znamená, že sporenie a aktuálne zloženie cenných papierov na účte je aktívne riadené a zohľadňuje individuálne charakteristiky každého klienta, najmä zostávajúci čas odchodu do dôchodku a jeho rizikový profil. Ak by to tak nebolo, občan by bol vystavený vysokému riziku a tesne pred dôchodkom by mohol prerobiť veľkú časť zo svojich dovtedy naakumulovaných úspor.

Riadeniu sporenia sa nemusí každý jednotlivec zaoberať sám. Mala by to byť úloha dôchodkového administrátora. Občan môže tiež využiť poradenské služby dôchodkových poradcov, ktorí poskytujú investičné služby, najmä poradenstvo v oblasti investovania.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Finančné subjekty v dôchodkovom systéme

Ak by všetky úspory jednotlivca boli v rukách jedného subjektu, riziko by bolo príliš vysoké. Preto je dôchodková schéma rozdelená na dve fázy. Počas fázy sporenia sa peňažné prostriedky nachádzajú u správcu aktív, resp. drží ich jeho depozitár a správca len zadáva pokyny na kúpu a predaj cenných papierov. Správu môže vykonávať len správcovská spoločnosť, ktorá má licenciu na správu aktív v otvorených podielových fondoch. A len niektoré z takýchto fondov sa môžu stať dôchodkovými fondmi.

Vo fáze poistenia sa peňažné prostriedky presunú k životnej poisťovni, ktorá bude mať oprávnenie vyplácať doživotné dôchodky. Tá musí mať dostatočnú kapitálovú primeranosť, pretože v tejto fáze už občan znáša kreditné riziko poisťovne. Tiež by mala byť zaistená zaisťovňou.

Dôchodkový administrátor eviduje všetky transakcie, dáva pokyny na nákup cenných papierov správcovi aktív, vyhotovuje občanovi výpisy z účtu a prostredníctvom jeho klientskych peňažných účtov vykonáva peňažné transakcie medzi ním, správcom aktív a životnou poisťovňou. Hlavne však by mal vytvárať osobné dôchodkové plány pre každého z nás. Jednotlivé typy aktív však nakupuje prostredníctvom dôchodkového fondu. Správca fondu spravuje len určitý typ aktív vo svojom dôchodkovom fonde a väčšinou pasívne.

O každého jednotlivca by sa mali starať 3 rôzne subjekty, ktoré sa budú aj vzájomne kontrolovať, čím sa dá predísť prípadným možným problémom v systéme. Ide o princíp kontroly štyroch očí. Depozitár kontroluje správcovskú spoločnosť z jednej strany a dôchodkový administrátor z druhej strany. Jednosubjektový alebo dvojsubjektový model takúto kontrolu neumožňuje a problémy sa riešia, až keď vypuknú.

Úloha životných poisťovní

Životné poisťovne slúžia na poistenie. Rizikom nie je to, že sa dožijeme dôchodkového veku, rizikom je pravdepodobnosť, že sa dôchodkového veku nedožijeme. Toto je náplň práce životnej poisťovne. Investovanie, čiže sporenie, je niečo celkom iné. Poisťovne na to nemajú odborné a zákonné predpoklady. Poisťovne v praxi väčšinou ani nespravujú aktíva, tie spravujú správcovské spoločnosti z ich finančnej skupiny. Poisťovne slúžia hlavne ako distribučný kanál, čo nie je dobré. Budú však hrať najvýznamnejšiu úlohu v poskytovaní dôchodkov a vo fáze sporenia budú poskytovať občanom poistenie pre prípad smrti a invalidity. Treba však verejnosti začať intenzívnejšie vysvetľovať, čo je to poistenie a čo je to sporenie.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Dôchodkové fondy

Prvým predpokladom, aby sme mohli označiť niektorý fond ako dôchodkový, je, že musí ísť o otvorený podielový fond podľa európskych smerníc. Ďalšie kritérium býva jasné investičné zameranie fondu, fond musí byť čitateľný. Napríklad, fondy môžu byť zamerané na investovanie do amerických akcií veľkých spoločností alebo do vládnych dlhopisov denominovaných v korunách a pod. Práve táto rozmanitosť v podobe viacerých typov fondov umožňuje dôchodkovému administrátorovi vytvárať úspešné dôchodkové schémy. Ďalšie kritérium je minimálny počet emisií cenných papierov v portfóliu fondu, pre dostatočnú diverzifikáciu rizika plynúceho z jednotlivých cenných papierov. Dôležitým kritériom je aj koeficient celkových nákladov fondu a podobne.

Investičná technika Dollar Cost Averaging Effect

Ak dôchodkový administrátor začne nakupovať každý mesiac akciový fond, musí dodržať minimálne 7-ročný investičný horizont. To znamená, že každú sumu investuje na 7 rokov a potom ju odpredá. Skutočný výsledok celej tejto investície sa teda dozvieme o 14 rokov. Táto investičná technika sa nazýva Dollar Cost Averaging Effect - priemerovanie nákupných a predajných cien. Pozerať sa po 1. roku na stav účtu je irelevantná informácia.

Dôchodkové sporenie bežne trvá viac ako 30 rokov a má 2 fázy, akumulačnú a stabilizačnú. V akumulačnej budú investície prúdiť do akciových fondov, pretože účelom je maximálne zhodnotenie peňazí. V stabilizačnej fáze, ktorá sa začína približne 6 rokov pred odchodom do dôchodku, budú investície smerované výlučne do dlhopisových a peňažných fondov. Investovaním do dlhopisových a peňažných fondov v akumulačnej fáze by sme si však nikdy na dôchodok nezarobili. Každý typ aktív má v dôchodkovej schéme svoje miesto v presne vymedzenom čase.

Staré dôchodkové fondy

V takej podobe, ako fungujú dnes, by predstavovali príliš vysoké riziko. Sú to neštandardne vytvorené subjekty, ktoré nemuseli splniť žiadne prísne podmienky na preukazovanie napr. odborných predpokladov pri správe aktív, pôvodu kapitálu a mnohých ďalších kritérií. Ide o kumuláciu správy aktív a poistenia. Samotná správa je nekvalitná.

Skúsenosti zo zahraničia

Negatívne skúsenosti sú napr. z Poľska. Problém však nebol v samotnej filozofii reformy, ale v jej praktickom uskutočnení. V Poľsku zaviedli centrálny výber peňazí, čo spôsobilo technické problémy systému. Ešte ani dnes, 4 roky po spustení reformy, nevedia garantovať úspešnosť prevodu platieb k správcom fondov. Predstavte si, že by všetci zamestnávatelia posielali mzdy zamestnancom na ich účty v komerčných bankách cez jeden účet v Národnej banke Slovenska. Takýto spôsob nič nerieši. Defraud peňazí môže spôsobiť ten, kto dáva pokyn na úhradu, nie ten, čo ich prijíma. Kontrola finančného toku by mala byť riešená tak, že keď zamestnávateľ nepošle peniaze zamestnanca na klientsky účet dôchodkového administrátora, občan to na výpise z osobného dôchodkového účtu okamžite uvidí a zamestnávateľ bude čeliť obvineniu zo spáchania trestného činu.

Spustenie reformy a jej vývoj

Návrh koncepcie mal byť predložený do konca roku. V priebehu tohto roka by sa mali pripraviť legislatívne normy tak, aby od 1. januára 2004 mohla byť reforma spustená.

Druhý pilier dôchodkového sporenia funguje na Slovensku 20 rokov. Za ten čas zaznamenal viaceré pozitívne i negatívne zmeny. Aktuálne prechádza veľkou reformou, ktorá môže zásadne zvýšiť budúce dôchodky.

Dôležitosť druhého piliera

Dnes si už všetci uvedomujú dôležitosť druhého piliera, a to nielen pre sporiteľov, ale aj pre štát a jeho rozpočet. Druhý dôchodkový pilier sprevádzala pred dvoma desaťročiami - pri jeho zavádzaní do praxe - kampaň jednej z dôchodkových správcovských spoločností (DSS), ktorá hovorila o švajčiarskych dôchodkoch. Nič také sa na Slovensku nenapĺňa, no tá predstava tu prežíva dodnes. Celé je to dosť nadnesené. Išlo o kampaň spoločnosti, ktorá mala švajčiarskych akcionárov. Zároveň však platí, že druhý pilier je skvelý systém, ktorý pomáha sporiteľom zvyšovať dôchodky a štátu znižovať budúce fiškálne zaťaženie. Obrovskou výhodou je, že sporiteľov to nič nestojí.

Podstatné je tu však ešte niečo - so sporením treba začať čo najskôr, aby ste zbytočne nestrácali prvé roky sporenia. Zhodnotenie sa vyvíja exponenciálne a každý rok navyše môže významne ovplyvniť výslednú sumu.

Zásahy politikov a ich dopad

Doteraz vyplácané dôchodky z druhého piliera však neboli veľmi uspokojivé. Treba si uvedomiť, že dôchodky by dnes boli oveľa vyššie, ak by do systému neodborne nezasahovali politici. V roku 2009 boli zavedené povinné garancie do všetkých fondov, aj do tých akciových. Neskôr sa síce garancie v akciových fondoch zrušili, ale vláda presunula všetkých sporiteľov do garantovaných fondov. Pritom dovtedy bolo až 96 percent ľudí práve v negarantovaných fondoch. DSS následne aktívne pracovali na tom, aby ľudí dostali späť do akciových a indexových fondov. Podarilo sa to zhruba pri polovici sporiteľov. Je však možné stretnúť 1,8 milióna ľudí a vysvetliť im, že sa majú vrátiť do akciových fondov, v ktorých si pôvodne sporili? Veľká časť z nich teda zostávala naďalej pasívna v dlhopisových fondoch. Až predchádzajúca vláda prijala reformu, podľa ktorej sa všetci pasívni sporitelia postupne posúvajú do indexových fondov.

Výkonnosť indexových fondov

Indexový fond za uplynulých desať rokov dosiahol kumulatívny výnos 167 percent. Systém teda dokáže slušne zarábať.

Reforma druhého piliera

Pred dvomi rokmi sa spustila veľká reforma druhého piliera. Niektoré jej časti sú stále v procese. Reformu hodnotím veľmi pozitívne. Uskutočnilo sa veľa zmien k lepšiemu. Napríklad bol upravený systém garancií, predefinoval sa tzv. life-cycling (konštrukcia investičných programov s ohľadom na rizikový profil investorov a ich investičné horizonty, pozn. red.), zaviedol sa automatický vstup či predvolená investičná stratégia, ktorej súčasťou je aj spomínaný presun sporiteľov z dlhopisových do indexových fondov. Navyše systém sa už nachystal aj na kompletnú zmenu výplatnej fázy.

Automatický vstup do druhého piliera

Pozitívne je zavedenie tzv. automatického vstupu. Ľudia, ktorí po prvýkrát prichádzajú na trh práce, majú pol roka na výber DSS. Keď tak neurobia, sú automaticky zaradení do sporenia v druhom pilieri a DSS im je pridelená náhodne.

Čísla hovoria jasne. Minulý rok sa automatický vstup týkal 79-tisíc mladých ľudí. Z nich možnosť vystúpiť využilo zhruba 250, čo sú len tri desatiny percenta. Do VÚB Generali DSS automaticky vstúpilo 15-tisíc ľudí a iba 66 z nich neskôr odišlo. Je to prekvapivo vysoké číslo. Sú za ním aj nárazové faktory, napríklad cudzinci či brigádnici. No okrem povinného vstupu sme minulý rok získali ďalších takmer 30-tisíc sporiteľov, ktorí s nami aktívne uzavreli zmluvu.

Výkonnosť indexového fondu VÚB Generali DSS

Indexový fond VÚB Generali DSS je najvýkonnejší na trhu. Jeho desaťročná výkonnosť je 167 percent, čo je najlepší výsledok na slovenskom dôchodkovom trhu, teda v porovnaní so všetkými fondmi druhého a tretieho piliera. Darí sa nám, ale nie je to náhoda. Máme interné know-how a dôsledne dodržujeme nastavené pravidlá. V indexovom fonde síce realizujeme pasívne investovanie, no aj to si vyžaduje veľkú aktivitu.

Dôležitosť dlhodobého sporenia

Dôchodkové sporenie je dlhodobý produkt, väčšinou na 40 až 45 rokov. Sporiteľ by preto nemal podliehať emóciám a meniť si fondy na základe krátkodobých pohybov trhu. Je dôležité, aby človek s dlhým horizontom mal svoj majetok dlhodobo v indexových fondoch a nepredával pri poklese trhov. Ak má niekto záujem o aktívnu správu, je pre neho lepší iný typ fondu. V ponuke máme napríklad fond Smart, ktorý je zameraný na inovatívne spoločnosti a technológie, alebo fond Profit, ktorý je viac globálne diverzifikovaný. V oboch tvoria akcie približne 90 percent, no sú spravované aktívne.

Garantované fondy

Garantovaný fond je určený najmä na ochranu nasporenej sumy krátko pred ukončením sporiacej fázy, teda pred odchodom do dôchodku. Takýto fond sa neodporúča na vytváranie hodnoty, ale na jej uchovanie. Pamätá na to aj zákon. Keď človek starne, tak od veku 50 rokov sa každým rokom automaticky presúvajú štyri percentá z jeho majetku do dlhopisového fondu. Čiže s pribúdajúcim vekom sa alokácia majetku postupne skonzervatívňuje. Môžu si tempo skonzervatívňovania spomaliť na polovicu. To znamená, že nie štyri, ale dve percentá ročne sa presúvajú do dlhopisov. No úplne vyviazať z predvolenej stratégie sa nedá.

Výplatná fáza

Momentálne sú po dovŕšení dôchodkového veku dve základné možnosti: zostať v DSS a ďalej majetok zhodnocovať alebo si z úspor kúpiť doživotnú rentu v životnej poisťovni. Rozbehnutá reforma výplatnú fázu významne mení. Po jej schválení bude penzista aj naďalej v DSS. Tá mu nasporenú sumu rozdelí na dve polovice. Prvá bude zainvestovaná v akciách a naďalej sa bude zhodnocovať, pričom druhá bude v garantovanom fonde a poslúži na výplatu mesačných dôchodkových dávok. Zákon, ktorý to upravuje, však musí byť ešte dopracovaný, pretože aktuálne znenie nie je v praxi dobre vykonateľné.

Podpora dôchodkového sporenia zo strany vlády

Za uplynulých desať rokov bol prístup vlád k druhému pilieru veľmi korektný, až na znižovanie výšky príspevkov do systému. V oblasti verejnej diskusie sa však v minulosti objavili viaceré nešťastné vyjadrenia, ktoré zbytočne vytvárali zlú atmosféru.

Hrozba pre Sociálnu poisťovňu

Štát nebude mať v budúcnosti dostatok zdrojov na výplatu dôchodkov. Už dnes je Sociálna poisťovňa v deficite tri miliardy eur ročne. Pritom dôchodky aj teraz ľudia považujú za nízke, hoci dnešná demografia je pre prvý pilier paradoxne priaznivá. Budúcnosť je však hrozivá. Sme jedna z najrýchlejšie starnúcich krajín v Európe a na tomto fakte sa nedá nič zmeniť. Demografiu vieme modelovať veľmi presne na desaťročia dopredu. Vieme odhadnúť, koľko ľudí pôjde do penzie o 10 či 20 rokov, a vieme, koľkí budú pracovať. Kým v minulosti platilo odvody na jedného dôchodcu desať pracujúcich, dnes sú to možno štyria, v budúcnosti to bude približne jeden a pol pracujúceho na jedného dôchodcu. To je neudržateľné. Preto čím viac ľudí bude mať úspory v druhom pilieri, tým lepšie pre každého. Sporitelia budú menej závislí od štátu a štát bude niesť menšiu záťaž pri vyplácaní dôchodkov. Veľkou výhodou druhého piliera totiž je, že nie je závislý od demografie.

tags: #reforma #dochodkoveho #systemu #slovensko #kedy #spustena