Kedy bude zákaz igelitových tašiek na Slovensku?

V súčasnosti je otázka ekológie a ochrany životného prostredia čoraz dôležitejšia. Mnohí spotrebitelia si začali uvedomovať svoju zodpovednosť voči prírode. V slovenských mestách sa otvárajú nové bezobalové obchody, ktoré umožňujú ekologické nakupovanie a tešia sa rastúcemu záujmu zákazníkov. Ako to však vyzerá v bežných supermarketoch a do akej miery im záleží na našej planéte?

Súčasná situácia s plastovými taškami na Slovensku

Spotreba plastových tašiek po ich spoplatnení na Slovensku významne klesla. Od 1. januára 2018 vznikli podnikateľským subjektom (obchodníkom, predajcom) dve nové povinnosti:

• poskytovať zákazníkom pri nákupe plastové tašky za úhradu
• alternatívne poskytovať zákazníkom iné druhy tašiek z papiera, textilu alebo tašky určené na opakované použitie (tzv. náhradné tašky).

Prvá povinnosť, t. j. spoplatnenie plastových tašiek pri nákupe sa však nevzťahuje na všetky druhy plastových tašiek.

Ktoré plastové tašky podliehajú spoplatneniu?

• ľahké plastové tašky, teda igelitky (tie, ktoré majú hrúbku steny do 50 mikrometrov)
• veľmi ľahké plastové tašky, teda mikroténové sáčky, avšak len v prípade ich použitia z iného ako hygienického dôvodu (napr. na balené potraviny - keď si zákazník dá do sáčku keksy, čipsy).

Tieto typy plastových tašiek obchodníci nesmú svojim zákazníkom dávať k nákupu zadarmo.

Ktoré plastové tašky nepodliehajú spoplatneniu?

• veľmi ľahké plastové tašky, teda mikroténové sáčky, ale len v prípade ich použitia z hygienického dôvodu (napr. na nebalené potraviny - keď si zákazník dá do sáčku pečivo, ovocie, zeleninu)
• papierové, textilné alebo jutové tašky.

Každý občan Slovenska spotrebuje ročne približne 466 plastových tašiek, ktoré predstavujú výraznú záťaž pre životné prostredie.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Iniciatívy a plány na obmedzenie plastov

Ministerstvo životného prostredia si dalo za cieľ postupne odstrániť ekologicky nevyhovujúce tašky z predaja a zákazníkom (spotrebiteľom) pri ich nákupoch ponúkať inú, ekologickejšiu alternatívu. Už roky sa hovorí o obmedzení plastového odpadu, no zatiaľ čo niektoré krajiny už podnikli rázne kroky, Slovensko stále čaká. Ministerstvo životného prostredia síce ešte minulý rok avizovalo legislatívne zmeny, ktoré by zakázali predaj mikroténových vreciek a odporúčali ekologickejšie alternatívy, no doteraz sa v tomto smere nič neudialo. "V súčasnosti sa legislatíva pripravuje aj obmedzenia ďalších typov plastových tašiek."

Iniciatíva "Slovensko bez igelitových tašiek"

Ministerstvo životného prostredia ešte koncom roka 2016 vyhlásilo iniciatívu „Slovensko bez igelitových tašiek“.

Postupné kroky k zákazu

"Všetko musí mať svoju postupnosť. Pred dvoma rokmi sme igelitové tašky spoplatnili, v súčasnosti vytvárame predpoklady na zákaz," priblížil minister. V novele zákona o odpadoch napríklad pribudla definícia mikroténových vreciek, aby mohli byť zo zákazu z hygienických dôvodov vyňaté. Novelu chce rezort vláde predložiť v auguste. Na zákaz igelitových tašiek je už podľa ministra lepšie pripravená aj spoločnosť. „Keď sme zaviedli spoplatnenie igelitových tašiek, opoziční poslanci hovorili, že to nebude mať význam. Odvtedy sa však Slovensko v spotrebe igelitových tašiek posunulo z viac ako 400 na 160 kusov na osobu ročne. Európsky priemer je pritom 200. Ľudia na Slovensku začali jednoznačne od používania igelitových tašiek upúšťať,“ konštatoval.

Vyjadrenie ministra

„Ja si myslím, že sme veľmi blízko tomu, aby sme to zaviedli,“ zhodnotil s tým, že Slovensko je zase popredu v iných environmentálnych opatreniach. „Budeme prví v strednej Európe, ktorí zavedú zálohovanie PET fliaš a plechoviek.

Príklady zo zahraničia

Kým na Slovensku sa o zmene zatiaľ len diskutuje, v iných krajinách už prijali konkrétne opatrenia.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

• Chorvátsko: Od januára spoplatňuje plastové vrecká na ovocie a zeleninu, pričom minimálna cena je stanovená na jeden cent. Podobné opatrenie platí aj pre tenké plastové vrecká určené na balenie mäsa a údenín.
• Rakúsko: Klasické mikroténové vrecká tam už takmer nenájdete. Väčšina obchodných reťazcov ich nahradila ekologickými rozložiteľnými alternatívami, ktoré však tiež nie sú zadarmo. Bežná cena za jedno eko vrecko sa pohybuje okolo troch centov.
• Nový Zéland: Ešte v lete 2023 začal platiť zákaz tenkých plastových vrecúšok, ktoré sa používajú v obchodoch na ovocie a zeleninu. Boli tak prvou krajinou, ktorá opatrenie zaviedla.

Reakcie obchodných reťazcov a spotrebiteľov

Veľké reťazce sú pod veľkým tlakom nových nariadení EÚ a čím ďalej tým viac si uvedomujú svoju úlohu v ochrane životného prostredia. Mnohé sa snažia podniknúť kroky, vďaka ktorým môže byť aj nákup v ich predajni šetrný k prírode.

Opatrenia obchodných reťazcov

• Spoplatnenie igelitových tašiek: „Považujeme za veľký úspech, že od zavedenia symbolického poplatku 5 centov za najtenšiu igelitovú tašku v roku 2013, naši zákazníci ušetrili pri nákupoch až 80 % týchto tašiek. V roku 2016 sme poplatok za túto tašku zvýšili na 9 centov, aby sme ich motivovali ušetriť ešte viac nákupných tašiek.“
• Odstránenie tenkých igelitových tašiek: „Od decembra sa v žiadnej našej predajni už nedajú kúpiť najtenšie 9-centové igelitové tašky, ktoré sme mali spoplatnené od vstupu na trh a nikdy sme ich zákazníkom nerozdávali zadarmo. Ročne sme ich predali takmer 11,5 milióna kusov, čo predstavuje odbremenenie životného prostredia o 125 ton plastu ročne,“ ozrejmil nám Tomáš Bezák vedúci úseku komunikácie pre LIDL Slovensko.
• Ponuka alternatívnych obalov: Internetový obchod spoločnosti Delia ponúka donášku nákupu priamo domov. Zákazníkom doručujú ovocie aj zeleninu bez zbytočných plastových obalov a na prepravu používajú bedničky. Igelitové sáčky plánujú nahradiť plne recyklovateľnými obalmi, ktoré pri ďalšom nákupe zákazník odovzdá kuriérovi a reťazec ich spätne zrecykluje.
• Spolupráca s dodávateľmi: „Pravidelne rokujeme s dodávateľmi o možnostiach, ako obaly upravovať, vyrábať ich ekologickejšie, tenšie a tak, aby menej zaťažovali životné prostredie. Je nutné zohľadniť zvyklosti zákazníkov a zároveň hygieny. Sledujeme trendy aj v zahraniční,“ potvrdila hovorkyňa BILLA Kvetoslava Kirchnerová.
• Limitovanie obalov: Predajne LIDL sa zase snažia obaly limitovať, čo najviac. Už teraz u nich nájdeš ovocie a zeleninu, ktorá nie je balená a rovnako tak odstránili plastové fólie z oblečenia.
• Recyklovateľné obaly: LIDL sa snaží nájsť alternatívy aj k iným plastovým predmetom a do roku 2025 chce znížiť pomer plastových obalov o 25 %, zároveň si za cieľ kladie aj to, že všetky plasty v predajniach by mali byť 100 % recyklovateľné. V priebehu budúceho roka sľubuje, že nahradí jednorazové plastové výrobky ako sú slamky, jednorazové poháre a šálky, taniere, príbory a kozmetické vatové tyčinky s plastovou paličkou, produktami z alternatívnych a recyklovateľných materiálov. V tomto prípade by išlo o úsporu ďalších 35 ton plastov ročne.
• Odstránenie ťažko recyklovateľných položiek: Do roku 2020 chce všetky ťažko recyklovateľné položky zo svojich pultov odtsrániť aj TESCO a do roku 2025 nahradí všetky obaly 100 % recyklovateľnými verziami.

Odporúčania pre spotrebiteľov

Obchody tiež odporúčajú, aby si zákazníci na nákupy nosili vlastné tašky a nemuseli tak používať tie igelitové, prípadne si nosili vlastné obaly. „Kupujúci môžu využívať látkové alebo papierové vrecúška, prípadne sklenené obaly alebo tradičné pletené košíky. V našom prípade online potravín je to práve možnosť využitia spomínaného filtra bez plastu, či napríklad zvolenie si papierových tašiek,“ hovorí PR oddelenie eDelia.

Vplyv spoplatnenia na spotrebu

Slováci si po tom, ako už pred niekoľkými rokmi prestali v obchodoch dávať igelitové tašky k nákupu zadarmo, začali do predajní nosiť svoje vlastné tašky. Či už to boli igelitky, papierové tašky či takzvané plátenky, nechceli míňať zbytočné centy na igelitku, ktorá sa potom buď roztrhala, alebo skončila v koši. Spotreba plastových tašiek po ich spoplatnení na Slovensku významne klesla. Odvtedy sa však Slovensko v spotrebe igelitových tašiek posunulo z viac ako 400 na 160 kusov na osobu ročne. Európsky priemer je pritom 200.

Nezamýšľané dôsledky obmedzenia plastových tašiek

Celkový dopad tejto zmeny na životné prostredie je však otázny a obmedzenie plastových tašiek má svoje nezamýšľané dôsledky. Prvým je vyššia spotreba výrobkov, ktorými spotrebitelia plastové tašky nahrádzajú, napríklad, plastových vreciek na odpad, vreciek na sekrementy domácich zvierat či obalov na skladovanie potravín. Po tom, čo plastové tašky v Írsku v roku 2002 začali podliehať povinnému spoplatneniu sumou 15 centov, spotreba plastových vreciek na odpad významne vzrástla.

Alternatívy k plastovým taškám a ich dopad na životné prostredie

Z hľadiska ich celkovej uhlíkovej stopy - teda množstva emisií, ktoré je s nimi spojené v priebehu ich celého životného cyklu - však tašky z plasty majú výrazne menší dopad ako ich alternatívy z bavlny či papiera. Napríklad, bavlnenú tašku musí spotrebiteľ používať viac ako 40 rokov a počas tejto doby nepoužívať žiadne iné tašky, aby táto alternatíva „vyrovnala“ svoju uhlíkovú stopu voči plastovej taške. V prípade, že sa rozhodnete pre papierovú alternatívu plastovej tašky, na to, aby ste dosiahli menšiu celkovú uhlíkovú stopu, tašku z papiera by ste museli použiť minimálne 43-krát.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Európska únia a obmedzenie jednorazových plastov

Európska únia už prijala nové nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov, ktoré zavádza viacero obmedzení pre jednorazové plasty. Rovnako, ako boli už v minulosti zakázané plastové jednorazové slamky či riady. Brusel odporúča členským štátom, aby zaviedli reštrikcie aj pre tenké plastové vrecká, no konkrétnu podobu regulácie si každá krajina určuje sama.

tags: #kedy #bude #zákaz #igelitových #tašiek #Slovensko