
Novela Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 2022, priniesla rozsiahle zmeny v pracovnoprávnych vzťahoch, vrátane podmienok vzniku pracovného pomeru. Tieto zmeny vyžadujú, aby školy a školské zariadenia prispôsobili svoje postupy prijímania nových zamestnancov aktuálnej legislatíve. Pracovný pomer je založený na písomnej pracovnej zmluve medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy.
Pracovný pomer je zmluvný vzťah, ktorého obsah je tvorený vzájomnou dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Avšak, v praxi sa často stáva, že zamestnanec je v postavení slabšej zmluvnej strany a prijíma podmienky predostreté zamestnávateľom v pracovnej zmluve. Dôležitým aspektom je, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno meniť len so súhlasom oboch zmluvných strán.
Po novele Zákonníka práce musí pracovná zmluva obsahovať identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. Hoci ide len o formálnu zmenu, tieto údaje boli aj predtým samozrejmosťou pri uzatváraní pracovných zmlúv. V prípade škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity je zamestnávateľom zriaďovateľ.
Druh práce by sa nemal zamieňať s pracovnou náplňou, ktorá nie je povinným dokumentom. Konkrétne povinnosti zamestnanca môžu vyplývať z vnútorných predpisov podľa druhu práce, ktorý zamestnanec vykonáva. Napríklad, učiteľovi nemožno nariadiť, aby sa staral o záhradku školy počas letných prázdnin, ak nemá dostatok dovolenky. Stručná charakteristika druhu práce v školách a školských zariadeniach vyplýva z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme. V pracovnej zmluve môžu byť uvedené dva druhy práce kumulatívne alebo môžu byť vykonávané na základe dvoch pracovných pomerov.
Pri zadefinovaní miesta výkonu práce je potrebné zohľadňovať konkrétne pomery školy alebo školského zariadenia, ako sú organizačné zložky alebo elokované pracoviská. V pracovnej zmluve je možné uviesť aj viac miest výkonu práce.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Dohodnutý deň nástupu do práce je dňom, kedy vzniká pracovný pomer. Tento deň je dôležitý aj vo vzťahu k niektorým povinnostiam zamestnávateľa.
Pre školy a školské zariadenia, ktoré pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, platí, že zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy. Ak škola alebo školské zariadenie nepostupuje pri odmeňovaní zamestnancov podľa tohto zákona, tak podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy sú aj mzdové podmienky.
V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj ďalšie podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či ďalšie pracovné podmienky a podmienky zamestnávania dohodne so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo ich zamestnancovi poskytne formou písomnej informácie. Ak sú tieto podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve, možno ich meniť len formou dodatku k pracovnej zmluve, čo vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán.
Ak zamestnávateľ poskytol vyššie uvedené podmienky prostredníctvom písomnej informácie, je povinný pri zmene týchto pracovných podmienok a podmienok zamestnávania poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o zmenených pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania a o zmenených údajoch bez zbytočného odkladu, najneskôr však v deň nadobudnutia účinnosti zmeny. Zákonník práce upravuje aj formu poskytovania písomných informácií. Zamestnávateľ poskytuje túto informáciu zamestnancovi v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí.
Pracovný pomer možno uzavrieť na neurčitý čas alebo na dobu určitú. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Ak má byť pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, musí byť v pracovnej zmluve určená aj doba trvania pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi s pracovným pomerom na určitú dobu alebo s pracovným pomerom na kratší pracovný čas, ktorého pracovný pomer trvá viac ako šesť mesiacov a ktorému uplynula skúšobná doba, ak bola dohodnutá, na jeho žiadosť o prechod na pracovný pomer na neurčitý čas alebo na ustanovený týždenný pracovný čas poskytnúť písomnú odôvodnenú odpoveď do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti.
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu. Novinkou v zmysle novely Zákonníka práce je, že skúšobná doba pri pracovnom pomere na dobu určitú nesmie byť dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. Maximálna dĺžka skúšobnej doby je 3 mesiace, resp. 6 mesiacov u vedúceho zamestnanca.
Novela Zákonníka práce účinná od 1. novembra priniesla okrem spomínaných zmien aj ďalšie zmeny, ktoré sa dotkli aj ustanovenia Vzorového pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení.
Plat je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu. Jednotlivé zložky, ktoré môžu vstupovať do platu zamestnanca, sú: tarifný plat, osobný plat, platová kompenzácia za sťažený výkon práce, plat za prácu nadčas, plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, odmena a príplatky.
Tarifný plat vyplýva z platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový stupeň, do ktorých je zamestnanec zaradený. Vybrané skupiny zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje osobitná stupnica, vymenúva ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 553/2003 Z. z.
Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule
Každému zamestnancovi odmeňovanému podľa zákona č. 553/2003 Z. z. môže zamestnávateľ namiesto funkčného platu priznať v súlade s § 7a zákona č. 553/2003 Z. z. osobný plat počas vykonávania osobitne významných pracovných činností alebo mimoriadne náročných pracovných úloh na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Osobný plat nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by zamestnancovi patril podľa § 4 ods. 4 zákona. Osobný plat sa poskytuje, pokiaľ trvajú dôvody, na základe ktorých mu bol priznaný. Priznaný osobný plat možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh.
Príplatok za riadenie sa určuje vedúcemu nepedagogickému zamestnancovi v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. U vedúcich pedagogických zamestnancov a vedúcich odborných zamestnancov sa určuje v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 14 %. Rozpätie percentuálneho podielu podľa stupňa riadenia a pôsobnosti zamestnávateľa je uvedené v prílohe č. 6 zákona č. 553/2003 Z.
Príplatok za zastupovanie patrí zamestnancovi zastupujúceho vedúceho zamestnanca v celom rozsahu jeho činností nepretržite dlhšie ako štyri týždne a pre ktorého zastupovanie nie je súčasťou jeho pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy. Výška príplatku za zastupovanie je daná sumou príplatku za riadenie, ktorá inak prináleží zastupovanému vedúcemu zamestnancovi.
Osobný príplatok ako nenárokovú zložku platu môžu v súlade s § 10 zákona č. 553/2003 Z. z. O priznaní osobného príplatku zamestnancovi, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ. K priznaniu, odobratiu a akejkoľvek zmene osobného príplatku sa vyžaduje písomný návrh príslušného vedúceho zamestnanca.
Nepedagogickí zamestnanci škôl spravidla nevykonávajú prácu na zmeny a vzhľadom na to sa im príplatok za zmennosť neposkytuje. V prípade, že by mali pracovný čas rozvrhnutý v dvojzmennej prevádzke, trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke tak, že prácu vykonávajú striedavo vo všetkých zmenách, patrí im príplatok za zmennosť.
Paragrafom 13a zákona č. 553/2003 Z. z. sú určené príplatky za výkon špecializovanej činnosti. Tieto príplatky patria len pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi, ktorý okrem pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti vykonáva súbežne aj špecializované činnosti. Je ním na uvedené účely príplatok za výkon špecializovanej činnosti triedneho učiteľa a príplatok za výkon špecializovanej činnosti uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a uvádzajúceho odborného zamestnanca a od 30.
Príplatkom za výkon špecializovanej činnosti triedneho učiteľa je príplatok, ktorý sa určuje v súlade s § 13b ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. vo výške 5 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je učiteľ zaradený, zvýšenej o 14 %, ak učiteľ vykonáva činnosť triedneho učiteľa v jednej triede.
Poskytuje sa v súlade s § 13b ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. Aj tento príplatok je nárokovým príplatkom. Poskytuje sa do dňa ukončenia adaptačného vzdelávania začínajúcim zamestnancom, ktoré sa ukončuje na základe odporúčania uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo uvádzajúceho odborného zamestnanca pred trojčlennou skúšobnou komisiou podľa programu adaptačného vzdelávania a o jeho ukončení sa podpisuje protokol.
Podľa § 64 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnávateľ podporuje profesijný rozvoj pedagogických za…
tags: #nárok #na #vyplácanie #príplatku #začínajúceho #zamestnanca