Celodenný sprievod k lekárovi: Nárok zamestnanca a povinnosti zamestnávateľa

Pracovný pomer prináša zamestnancom a zamestnávateľom množstvo práv a povinností. Jednou z dôležitých osobných prekážok v práci na strane zamestnanca je návšteva zdravotníckeho zariadenia, ktorá zahŕňa vyšetrenie, ošetrenie alebo sprevádzanie rodinného príslušníka. Zákonník práce upravuje tieto situácie a stanovuje podmienky, za ktorých má zamestnanec nárok na pracovné voľno, prípadne aj na náhradu mzdy.

Právo na pracovné voľno pri návšteve lekára

Zamestnanci majú nárok na pracovné voľno z dôvodu návštevy zdravotníckeho zariadenia, ak pracujú na základe pracovnej zmluvy. Zamestnancom pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru tento nárok nevzniká. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci počas dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej a rodičovskej dovolenky, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ak sa nemôže starať o dieťa z vážnych dôvodov. Dôležité je, že zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca aj vtedy, ak sa rodinný príslušník podrobí vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

Rozsah pracovného voľna

Zákonník práce stanovuje maximálny rozsah plateného pracovného voľna na vyšetrenie alebo ošetrenie na sedem dní v kalendárnom roku. Toto voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas, teda nie automaticky na celý deň, ale podľa skutočnej potreby. Do nevyhnutne potrebného času sa započítava aj čakanie pred vyšetrením alebo ošetrením, ako aj nevyhnutná cesta do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Poskytovanie pracovného voľna nad rámec zákona

Zamestnávateľ má možnosť poskytnúť zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy nad stanovený maximálny počet dní, a to úpravou vo vnútornom predpise, v kolektívnej zmluve alebo na základe individuálnej žiadosti zamestnanca. Pri individuálnom dohodnutí poskytovania pracovného voľna je však dôležité dbať na zásadu rovnakého zaobchádzania.

Povinnosti zamestnanca

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi prekážku v práci a jej trvanie. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Najčastejšie sa používa priepustka, na ktorej lekár potvrdí dátum a čas vyšetrenia.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Pružný pracovný čas

Pri uplatnení pružného pracovného času sa prekážka v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení posudzuje ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahla do základného pracovného času. Po odpadnutí prekážky je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak.

Krátenie nároku na pracovné voľno

Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor. V Personalistike je možné nastaviť priznanie nároku na vyšetrenie podľa začatých tretín roka. Ak zamestnávateľ priznáva zamestnancom nárok na lekára podľa začatých tretín roka a zamestnanec nastúpil do zamestnania 1. júna, teda počas druhej tretiny roka (máj - august), má nárok na dve tretiny ročného nároku.

Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zákonník práce definuje rodinného príslušníka v § 40 ods. 1.

Čo sa považuje za jeden deň?

Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri pracovnom voľne na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca a na sprevádzanie sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.

Problémy v praxi a odporúčania

V praxi sa často vyskytujú situácie, kedy zamestnávatelia nechcú uznať celodenné vyšetrenie alebo ošetrenie, alebo uznajú iba maximálne 4 hodiny. Zamestnávateľ by mal rešpektovať potvrdenie od lekára, ktorý určí, koľko vyšetrenie alebo ošetrenie trvalo. Ak ide o vyšetrenie alebo ošetrenie, ktoré má pre zamestnanca svoje dôsledky, napríklad trhanie zuba, je vhodné, aby lekár na potvrdení uviedol, že nariaďuje kľud na lôžku na určitý čas. Ak zamestnávateľ odmieta dodržiavať zákon, zamestnanec sa môže obrátiť na odborovú organizáciu, vysvetliť zamestnávateľovi, že porušuje zákon, alebo dať podnet na inšpektorát práce.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

tags: #celodenný #sprievod #k #lekárovi #nárok #zamestnanec