
Vydedenie predstavuje v dedičskom práve špecifický inštitút, ktorý umožňuje poručiteľovi za života rozhodnúť o tom, že jeho potomok nebude dediť majetok, ktorý by mu inak zo zákona patril. Tento článok sa venuje podmienkam vydedenia potomka v slovenskom právnom poriadku, pričom analyzuje relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka a súdnu prax.
Dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. Zákon umožňuje poručiteľovi určiť, kto má jeho majetok zdediť, ale aj rozhodnúť o tom, kto dediť nebude. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým odníma svojmu potomkovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo zo zákona.
Vydediť možno len potomka, teda najmä dieťa poručiteľa. Ostatných dedičov, ako sú manžel, rodičia alebo súrodenci, nie je potrebné vydeďovať, pretože nie sú neopomenuteľnými dedičmi. V závete možno jednoducho určiť, komu a aký podiel z dedičstva pripadne.
Vydedenie musí byť písomné a môže byť spísané vlastnou rukou, inak ako vlastnou rukou, alebo vo forme notárskej zápisnice. Vydedenie môže byť aj súčasťou závetu. Listinu o vydedení nemôžu spoločne spísať manželia.
Veľmi dôležité je, aby listina o vydedení obsahovala dôvod vydedenia. Vydediť potomka možno len zo zákonom stanovených dôvodov, ktoré sú taxatívne vymenované v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preukazovanie existencie týchto dôvodov je často náročné a môže byť predmetom sporov v dedičskom konaní.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Tento dôvod sa týka situácií, keď dedič vie, že poručiteľ potrebuje pomoc v starobe alebo chorobe, a bez objektívnych prekážok mu ju neposkytne. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 21Cdo 3772/2007 uviedol, že pre platnosť vydedenia z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné alebo iné ťažkosti potrebuje pomoc a nie je schopný si sám obstarať svoje základné životné potreby. Súčasne musí ísť o situáciu, v ktorej o uvedené potreby nie je postarané inak, potomok má reálnu možnosť pomoc poskytnúť a poručiteľ ju neodmietne.
Ide o situáciu, keď sa dedič dlhodobo nezaujíma o poručiteľa. Musí ísť o trvalý nezáujem, pričom sa posudzuje, či tento stav nevyvolal samotný poručiteľ. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo 48/2000 zdôraznil, že treba skúmať, či potomok mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem a či poručiteľ mal záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy.
Tento dôvod je naplnený, ak je dedič právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody najmenej na jeden rok. Trest nemusí byť vykonaný.
Tento dôvod sa týka prípadov, keď dedič vedie trvalo neusporiadaný život, napríklad v dôsledku závislosti od hazardu, drog alebo alkoholu.
Súdna prax dotvára obsah jednotlivých dôvodov vydedenia a akcentuje konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Súdy pri posudzovaní dôvodnosti vydedenia kladú dôraz na to, akými okolnosťami bol nezáujem zo strany potomka spôsobený.
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958
Rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budějoviciach z 9. mája 1997 zdôraznilo, že pri posudzovaní dôvodnosti vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ je podstatné, či potomok mal vôbec reálnu možnosť o poručiteľa skutočný záujem prejavovať, t. j. či poručiteľ mal vôbec záujem sa s deťmi stretávať a udržovať s nimi bežné príbuzenské vzťahy.
Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 24. apríla 1996 (publ. v ZSP 61/1997) uviedol, že nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať záujem a okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní záujmu nebránili objektívne okolnosti, prípadne či nejde o nezavinené neprejavenie záujmu.
Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 24. apríla 1996, sp. zn. 1 Cdo 173/96, považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä to, či tento vzťah má charakter skutočného vnútorného a nielen predstieraného, formálneho vzťahu.
Pre formálne náležitosti listiny o vydedení platia obdobne ustanovenia, ktoré upravujú formálne náležitosti závetu, a to s odkazom na § 469a ods. 3 OZ. Listina musí obsahovať presné označenie potomka, dôvod vydedenia a dátum.
Medzi materiálne náležitosti vydedenia patrí existencia niektorého zo zákonných dôvodov vydedenia. V listine o vydedení musí byť uvedený konkrétny dôvod, ktorého sa potomok dopustil.
Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule
Ak je vydedenie platné, potomok stráca právo na dedičstvo. Ak však poručiteľ v listine o vydedení výslovne neurčí, že sa dôsledky vydedenia vzťahujú aj na potomkov vydedeného (vnukov), dedia títo namiesto vydedeného potomka.
Vydedenie nie je neodvolateľné. Poručiteľ môže listinu o vydedení zrušiť, napríklad jej zničením alebo spísaním novej listiny o zrušení vydedenia.
Nároky vydedených potomkov bývajú často predmetom súdnych sporov, v ktorých sa domáhajú určenia neplatnosti vydedenia. Dedičské konanie môže byť v takýchto prípadoch prerušené.
V dedičskom konaní má vydedený dedič možnosť preukazovať, že o poručiteľa prejavoval záujem, alebo že to bol sám poručiteľ, ktorý svojím správaním vyvolal nezáujem, a preto nie je namieste, aby na vydedeného dopadali následky vydedenia.