
Trinásty plat je lákavá predstava pre mnohých zamestnancov, predstavuje extra finančné prostriedky, ktoré môžu byť využité na rôzne účely, ako napríklad dovolenka, darčeky alebo zlepšenie finančnej pohody. Avšak, mnohí zamestnanci si neuvedomujú, že jeho vyplácanie nie je garantované zákonom a závisí od rozhodnutia firmy. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, kedy nevzniká nárok na 13. plat a aké sú alternatívne možnosti odmeňovania zamestnancov.
S účinnosťou od 1. mája 2018 sa peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za prácu pri príležitosti letných dovoleniek (tzv. 13. mzda) a vianočných sviatkov (tzv. 14. mzda), posudzuje ako mzda. Trinásty plat je dobrovoľná odmena, ktorú firma môže, ale nemusí vyplatiť v júni, spoločne s májovou výplatou. Ak sa zamestnávateľ rozhodne vyplatiť 13. plat, časť z neho môže byť oslobodená od daní a odvodov, ak sú splnené presne stanovené podmienky.
Ak sú splnené nasledovné podmienky, suma do 500 eur z 13. platu nepodlieha dani z príjmov, zdravotným ani sociálnym odvodom:
Ak je odmena vyššia ako 500 eur, zdaňuje sa a odvádza rovnako ako bežná mzda.
Nárok na 13. plat nevzniká automaticky a nemožno ho očakávať každý rok. Existuje niekoľko situácií, kedy zamestnanec nemá nárok na 13. plat:
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Mnohé firmy namiesto 13. platu ponúkajú zamestnancom alternatívne spôsoby odmeňovania, ktoré môžu byť pre zamestnancov rovnako atraktívne:
Zamestnankyňa je odmeňovaná mesačnou mzdou 500 €/mesiac a jej pracovný čas je rozvrhnutý na 40 hod./týždeň, teda 8 hod./deň. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnankyni 1 deň neplateného voľna, z ustanoveného času 168 hod./mesiac odpracuje iba 160 hodín. V tomto prípade zamestnankyni nevzniká nárok na plnú mesačnú mzdu a môže to ovplyvniť aj nárok na 13. plat, ak je jeho výška naviazaná na priemerný mesačný zárobok.
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Čerpanie náhradného voľna za dobu práce nadčas nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť. Takýto postup nie je možné dohodnúť ani v kolektívnej zmluve zamestnávateľa bez podmienky individuálneho súhlasu zamestnanca.
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi hodina náhradného voľna za hodinu práce vo sviatok. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok najmenej v sume 50 % jeho priemerného zárobku nepatrí. Zamestnanec sa čerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok vzdáva mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok.
Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) ustanovuje v piatej časti dôvody a podmienky, pri splnení ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno. Podľa dôvodu vzniku a trvania prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958
Počas obdobia, keď zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi neplatené voľno, pracovnoprávny vzťah trvá, ale zamestnancovi nevzniká nárok na náhradu mzdy ani na iné finančné plnenie vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu voči zamestnávateľovi. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie neplateného alebo náhradného voľna.
Iná situácia nastáva vtedy, ak zamestnanec po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno. Ak má zamestnanec nárok na neplatené voľno podľa Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Dňa 1. septembra 2007 nadobudol účinnosť zákon č. 348/2007 Z. z., ktorý doplnil a zmenil doterajšie znenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Táto novela priniesla zmeny aj v oblasti odmeňovania zamestnancov.
Základnou povinnosťou zamestnávateľa je poskytovať zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzda nesmie byť nižšia ako ustanovená minimálna mzda.
V § 120 ZP sú ustanovené minimálne mzdové nároky zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.
Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule
Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 ZP. Za sťažený výkon práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 ZP.