Kedy Nevzniká Nárok na Príplatok za Sviatok na Slovensku: Podrobný Prehľad

V slovenskej legislatíve existujú špecifické pravidlá týkajúce sa vyplácania príplatkov za prácu počas sviatkov. Nie každý deň, ktorý je v kalendári označený ako sviatok, automaticky znamená nárok na príplatok. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, kedy zamestnanec nemá nárok na príplatok za prácu vo sviatok na Slovensku, s dôrazom na zmeny, ktoré priniesla novela zákona o štátnych sviatkoch.

Úvod do Mzdových Zvýhodnení

Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú mzdové zvýhodnenia, resp. „mzdové príplatky“. Ich špecifickosť spočíva v tom, že nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ a „ZP“) upravuje minimálnu výšku príplatkov, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancom za vykonanú prácu poskytovať. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú práce najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce.

Základné Pojmy: Sviatky a Dni Pracovného Pokoja

Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami. Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku.

Zmeny v Zákonníku Práce a Ich Dopad

Tretí balík finančnej konsolidácie, ktorý schválil parlament 24. septembra, priniesol zmeny v Zákonníku práce, ktoré rušia status dňa pracovného pokoja pre vybrané sviatky. Zákonník práce na Slovensku totiž viaže príplatok za sviatok priamo na status dňa pracovného pokoja, nie na štátny sviatok. Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zmena v legislatíve má za cieľ zmeniť túto definíciu pre vybrané sviatky, a to tak, že nebudú už považované za dni pracovného pokoja. Tieto dni sú aj naďalej štátnymi sviatkami, ale nebudú už dňami pracovného pokoja, ani sviatkami v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce.

1. september - Deň Ústavy Slovenskej Republiky

V pondelok nastúpia po viac ako 30 rokoch deti do školy už 1. septembra. Naposledy to bolo v roku 1993. Presne v tom roku vtedajší parlament schválil nový štátny sviatok Deň ústavy SR. Tento sviatok sa zároveň stal dňom pracovného pokoja, no teraz je všetko inak. Od 1. januára 2024 nadobudla účinnosť novela č. 530/2023 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej deň 1. september ako Deň Ústavy Slovenskej republiky síce zostal štátnym sviatkom, avšak ako vyplýva z § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. d) nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa osobitného predpisu“.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Dôsledky pre Zamestnancov

To znamená, že ak bude zamestnanec v tieto dni pracovať, nemá nárok napríklad na príplatok za prácu vo sviatok, nevzniká mu nárok na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok a v tento deň neplatí ani zákaz maloobchodného predaja. Novelou zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa pre štátny sviatok 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky ustanovila výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. Zamestnancovi tak za výkon práce v deň štátneho sviatku 1. septembra nevzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.

28. október - Deň Vzniku Samostatného Česko-Slovenského Štátu

Od 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela č. 326/2020 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 štátnym sviatkom stal pamätný deň 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu; tento deň sa však nepovažuje za deň pracovného pokoja a za sviatok na pracovnoprávne účely; uvedené vyplýva z § 2 ods. 3 novely zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. e) nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa osobitného predpisu“.

Ďalšie Sviatky Bez Nároku na Príplatok: Plánované Zmeny

Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Zrušenie statusu dňa pracovného pokoja pre dni ako 17. november, 8. máj a 15. september znamená, že zaniká aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v tieto dni. Namiesto 100-percentného príplatku, ktorý vyplýva zo Zákonníka práce, sa práca v tieto dni bude počítať ako bežný pracovný deň. Opozícia upozorňuje, že vláda plánuje v rámci konsolidácie zrušiť ešte ďalšie štyri sviatky, no tá to zatiaľ nepotvrdila, keďže podoba budúcoročnej konsolidácie ešte nie je jasná.

Mzda a Príplatok: Rozdiel

Je dôležité rozlišovať medzi mzdou a príplatkom (mzdovým zvýhodnením). Mzda patrí za odpracované hodiny, zatiaľ čo náhrada mzdy patrí za neodpracované hodiny. Ak zamestnanec vo sviatok nepracuje, pretože sviatok pripadol na jeho bežný pracovný deň, má nárok na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. V praxi to znamená, že dostane zaplatené, akoby v ten deň normálne pracoval.

Príklady z Praxe

Príklad č. 1: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Príklad č. 2: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.

Vplyv na Zamestnancov a Odvetvia

Vládou plánovaná zmena v dňoch pracovného pokoja má priamy vplyv na príjem zamestnancov, ktorí bežne pracujú aj počas sviatkov. Zrušenie statusu dňa pracovného pokoja pre dni ako 17. november, 8. máj a 15. september znamená, že zaniká aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v tieto dni. Medzi odvetvia, ktoré táto zmena ovplyvní, patria:

• Hotely a reštaurácie: Pre zamestnancov v tomto sektore je práca cez sviatky bežná.
• Doprava a turizmus: Dopravné spoločnosti a turistické agentúry, ktoré operujú aj počas sviatkov, môžu čeliť podobným výzvam.

Argumenty Pre a Proti Zmenám

• Argumenty za zmenu: Vláda zdôvodňuje zmenu konsolidáciou a potrebou zvýšiť produktivitu a ekonomický rast. Ministerstvo financií odhaduje, že zrušenie jedného voľného dňa môže v budúcnosti priniesť do štátneho rozpočtu približne 130 miliónov eur. Analytici tento krok vítajú. „Zrušenie dňa pracovného pokoja môže do štátneho rozpočtu priniesť 130 miliónov eur,“ uviedol Inštitút ekonomických a spoločenských analýz INESS. Výpočty ministerstva financií a zahraničné odhady ukazujú, že zrušenie jedného dňa pracovného pokoja by mohlo zvýšiť ponuku práce o 0,23 percenta a do štátneho rozpočtu priniesť približne 130 miliónov eur. V dlhodobom horizonte by sa tak celkové HDP mohlo zvýšiť o 0,1 až 0,23 percenta.
• Kritika zmeny: Odborníci môžu namietať, že zmena je nespravodlivá voči zamestnancom v nepretržitých prevádzkach, ktorí už teraz pracujú viac. Hoci sa zmena zdá zdanlivo ako drobná, v skutočnosti má široký dopad. Týka sa nielen financií, ale aj sociálnej spravodlivosti a kvality života tisícov ľudí.

Na Čo si Dať Pozor

Je dôležité, aby si zamestnanci kontrolovali výplatné pásky, či im zamestnávateľ vyplatil náhrady za sviatky a či im ich vyplatil v správnej výške. Pokiaľ zamestnanci, ktorí často pracujú cez sviatky, prídu o príplatky, ich celkový priemerný zárobok sa zníži. Ak má firma v kolektívnej zmluve dohodnutý vyšší príplatok alebo špeciálnu odmenu za prácu vo sviatok, zmena zákona sa nemusí dotknúť zamestnancov, ktorí sú krytí touto zmluvou. Je však dôležité skontrolovať, či kolektívna zmluva priamo hovorí o „práci vo sviatok“ alebo „práci v deň pracovného pokoja“.

Vplyv Zvýšenia Minimálnej Mzdy na Mzdové Zvýhodnenia od Roku 2025

Zvýšenie minimálnej mzdy od roku 2025 ovplyvňuje mzdové zvýhodnenia. Okrem samotnej dohodnutej mzdy sú aj mzdové zvýhodnenia (tzv. príplatky), na ktoré vzniká nárok za určitých podmienok. Výška príplatkov je naviazaná na sumu platnej hodinovej minimálnej mzdy. Príplatky sú určené ako určité percento z tejto hodnoty. Suma hodinovej minimálnej mzdy pre 1. mzda pre rok 2025 predstavuje 816 eur mesačne. mzdy pre 1. 4,690 eur. Zamestnávateľ však môže poskytovať aj vyššie príplatky, ako určuje Zákonník práce.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

tags: #kedy #nevzniká #nárok #na #príplatok #za